| A | B | C | D | E | F | G | H | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | AA | AB | AC | ||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
1 | Kód - opatrenie | Opis opatrenia podľa dostupných zdrojov | Príklady z praxe | Linky na zdroje podrobnejších informácií | Skupina opatrení | Riešená hrozba (prejav zmeny klímy) | Adaptácia / mitigácia | Charakter opatrenia | Realizátor - realizačný sektor opatrenia | Priestorový rozsah opatrenia | Predpokladaná časová škála realizácie opatrenia | Možnosti financovania | Súvisiace opatrenie SPP - GAEC | Súvisiace opatrenie SPP - 1. pilier | Súvisiace opatrenie SPP - Intervencie pre RV a ŽV | Súvisiace opatrenie SPP - Intervencie Rozvoj vidieka | Súvisiace opatrenie SPP - ostatné | |||||||||||||
2 | V1 - Úprava odtokových pomerov v krajine, spomaľovanie odtoku | Opatrenia v údolných nivách tokov: Cieľom je využiť transformačné a akumulačné vlastnosti inundácií a lužných lesov pozdĺž korýt vodných tokov mimo zastavaného územia zvýšením retenčnej kapacity údolnej nivy. Opatrenia majú iniciovať prirodzený splaveninový režim a napomáhať biodiverzite, priaznivému usporiadaniu vodných pomerov a prirodzenejšej dynamike prietoku počas roka. Zásadným prvkom týchto opatrení býva revitalizácia korýt vodných tokov. Návrhy ďalej obvykle zahŕňajú zníženie brehov, odsadenie protipovodňových hrádzí, ďalšie opatrenia, ktoré spôsobia zaplavovanie nivy v období zvýšených prietokov, a realizácia sprievodných vodných prvkov (tôní, mokraďových plôch, atď.). Umožnenie vybrežovania, zmena využívania inundácie: Využitie nivy k vybrežovaniu pomocou zníženia kapacity existujúceho koryta, ponechanie utvárania koryta povodňovými prietokmi, podpora biodiverzity. Renaturácia vodných tokov má význam predovšetkým tam, kde došlo ku tzv. tvrdým úpravám tokov, najmä ich napriamovaniu. Takisto je vhodné obnovovať prvky prirodzenej retencie povrchových vôd v pririečnej krajine (meandre, mŕtve ramená, mokrade, jazerá). Prirodzene tečúci a kľukatiaci sa tok s prirodzene vyvinutou pririečnou krajinou, so systémom bočných ramien, predstavuje optimálny prostriedok na spomalenie odtoku, zvýšenie retencie podzemných vôd prestupom vody z toku do riečnych sedimentov. Ide o ochranu a uvedenie tokov, resp. ich úsekov do pôvodného stavu (resp. stavu blízkeho pôvodnému) z hľadiska pôdorysu, pozdĺžneho sklonu, charakteru brehovej línie a pod., a tiež úplnou alebo čiastočnou plošnou a funkčnou obnovou degradovaných mokradí v ich pôvodných stanovištiach. Bližšie - viď opatrenie V4. | Revitalizácia potoka Rokytka v Prahe; Litovicko-Šárecký potok v Prahe; Obnova Božkovského ostrova Plzeň; https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/WQSWSHKD/reader Revitalizácia rieky Veličky (v dĺžke 3 km) v povodí rieky Moravy, neďaleko Veselí nad Moravou (ČR) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/WINDBM36/reader | Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader | Vodohospodárske a hydroekologické | Sucho a nedostatok vody v krajine; Prívalové dažde, búrky a krupobitie; Bleskové (miestne) povodne; Erózia, zosuvy a iné deštrukčné procesy | Kombinované | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS); Plánovacie opatrenie (záväzný zámer) | Poľnohospodárstvo; Lesné hospodárstvo; Vodné hospodárstvo | Lokálna mierka (obec, farma) | Strategické (nad 20 rokov); Dlhodobé (5-20 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | GAEC 6 - Minimálne pokrytie pôdy, aby nebola pôda počas najcitlivejších období ponechaná bez porastu; GAEC 2 - Ochrana mokradí a rašelinísk | | 49.5 - Zlepšenie využívania vody a náležitý manažment vody, vrátane šetrenia vodou, ochrany vody a odvodňovania; 49.6 - Prispievanie k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu; 49.13 - Ochrana a zvyšovanie biodiverzity | 73.12 - Investície do vodozádržných opatrení mimo fariem; 73.13 - Investície do zvyšovania vodozádržnej funkcie lesa | | |||||||||||||
3 | V2 - Zvyšovanie retenčnej schopnosti pôdy a zadržiavanie vody v pôde a krajine (vsakovacie pásy, infiltračné priekopy...) | Na zmiernenie negatívnych dôsledkov sucha a podporu adaptácie na zmenu klímy je opatrenie zamerané najmä na zvyšovanie retenčnej schopnosti pôdy a zadržiavanie vody v krajine. Zadržiavanie vody v krajine - hlavným zámerom je zadržať čo najväčší objem vody v krajine spomalením odtoku vody z povodia, prioritne prostredníctvom infiltrácie. V krajine nie je zrážková voda dostatočne zadržiavaná a v minulosti bol jej odtok urýchľovaný, čo spôsobuje vysušovanie. Naopak, v prípade výdatných zrážok sa môžu rýchlejšie tvoriť povodňové vlny. Hospodárenie s dažďovými vodami: koncepcia manažmentu odtokových pomerov, podporujúca zachovanie prirodzených odtokových podmienok v podobe, v akej boli pred urbanizáciou (pri novej zástavbe), resp. návrat či priblíženie sa k nim v prípade aplikácie v existujúcej zástavbe. Prostriedkom na dosiahnutie princípov sú tzv. decentralizované systémy odvodnenia, ktoré sa zrážkovou vodou nakladajú čo najbližšie k miestu jej dopadu na zemský povrch (tzv. „pri zdroji“). Patria sem: priepustné spevnené povrchy; vsakovacie prielohy; povrchové vsakovacie zariadenia (doplnené zeleňou); podzemné vsakovacie alebo retenčné priestory či prvky; vegetačné a štrkové strechy (extenzívne, intenzívne); retenčné dažďové nádrže so stálym nadržaním alebo bez nadržania; umelé mokrade. Realizujú sa najmä v zastavanom území (bližšie: Opatrenia S1, S2) | Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader | Vodohospodárske a hydroekologické | Sucho a nedostatok vody v krajine; Prívalové dažde, búrky a krupobitie; Bleskové (miestne) povodne; Erózia, zosuvy a iné deštrukčné procesy; Znížená úrodnosť pôdy a poľn. krajiny (degradácia) | Mitigačné | Technické "sivé" opatrenie (realizácia technického prvku); Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Poľnohospodárstvo; Vodné hospodárstvo | Lokálna mierka (obec, farma) | Strednodobé (2-5 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | GAEC 8 - Minimálny podiel ornej pôdy vyčlenenej pre neproduktívne plochy a prvky a na celej poľnohospodárskej ploche, zachovanie krajinných prvkov | 31.1 - Celofarmová eko-schéma | 49.5 - Zlepšenie využívania vody a náležitý manažment vody, vrátane šetrenia vodou, ochrany vody a odvodňovania; 49.6 - Prispievanie k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu | 70.4 - Ekologické poľnohospodárstvo; 70.8 - Agroenvironmentálno-klimatická intervencia – Zatrávňovanie ornej pôdy; 73.13 - Investície do zvyšovania vodozádržnej funkcie lesa; 73.18 - Budovanie spoločných zariadení a opatrení - prvky zelenej a modrej infraštruktúry | | ||||||||||||||
4 | V3 - Úprava resp. revitalizácia melioračných a odvodňovacích zariadení (účel zadržiavania vody) | Modernizácia a rekonštrukcia siete odvodnenia a závlah s dôrazom na doplnenie viacúčelových zariadení (stavidiel, ovládaných výustí...) na hydromelioračných kanáloch, s cieľom zabezpečenia retencie a retardácie odtoku vnútorných vôd pre potreby poľnohospodárskej krajiny. Revitalizácia existujúcich závlahových systémov ich komplexnou rekonštrukciou a modernizáciou a doplnením potrebného množstva moderného závlahového detailu by mala prebehnúť za investičnej účasti súčasných nájomcov. | Koncepcia revitalizácie hydromelioračných sústav na Slovensku https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/BKSI49KY/attachment/LPXBWF9B/reader | Vodohospodárske a hydroekologické | Sucho a nedostatok vody v krajine; Znížená úrodnosť pôdy a poľn. krajiny (degradácia) | Adaptačné | Technické "sivé" opatrenie (realizácia technického prvku) | Poľnohospodárstvo; Vodné hospodárstvo | Lokálna mierka (obec, farma) | Strednodobé (2-5 rokov); Krátkodobé (max. do 2 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | | | 49.5 - Zlepšenie využívania vody a náležitý manažment vody, vrátane šetrenia vodou, ochrany vody a odvodňovania | 73.12 - Investície do vodozádržných opatrení mimo fariem, 73.18 - Budovanie spoločných zariadení a opatrení - prvky zelenej a modrej infraštruktúry | | ||||||||||||||
5 | V4 - Revitalizácia vodných tokov a ich ramien | Revitalizácia toku znamená návrat nevhodne technicky upraveného toku k pôvodnému, prírode blízkemu stavu. Dobre vykonaná revitalizácia môže výrazne zlepšiť fungovanie celej krajiny v okolí toku, napr. tým, že vracia život do nivy a do toku, zaisťuje lepšiu protipovodňovú ochranu, umožňuje migráciu vodných a na vodu viazaných organizmov a poskytuje dostatočnú potravinovú ponuku aj úkryt; celý revitalizovaný úsek potom prispieva k vyššej ekologickej hodnote krajiny, vodný tok vyzerá lepšie – nie je zahĺbený pod úroveň okolitého teréne; lepší prístup podporuje rekreačné využitie lokality a celkový dojem z toku, voda v toku sa veľmi dobre čistí vďaka prirodzeným procesom atď. Revitalizácia vodných tokov: Stavebno-technické opatrenia zamerané na odstránenie nepriaznivých dopadov predchádzajúcich úprav vodných tokov, ich blízkeho okolia alebo celých niv a ich vrátenie do prírode blízkeho stavu pomocou umelých zásahov a umelých prvkov z predovšetkým prírodných materiálov, ktoré majú inicializovať prírodné procesy (vymieľanie, zanášanie, zarastanie vegetácií, spomalenie prúdenia mŕtvym), ktoré sa vytvára na vopred definovaných plochách (pozemkoch) alebo vo vymedzenom páse. Pokiaľ dochádza k samovoľnému rozpadu technickej úpravy vodných korýt, následkom čoho dochádza k zlepšeniu ekologického stavu, jedná sa o proces renaturácie. Cieľom je upraviť hydromorfológiu toku miestnym prírode blízkym podmienkam, zvýšiť retenčnú kapacitu údolnej nivy, iniciovať prirodzený splaveninový režim, napomáhať biodiverzite a priaznivému usporiadaniu vodných pomerov, najmä prirodzenejšej dynamike prietoku počas roka. Návrhy zahŕňajú revitalizácie a renaturácie nevhodne upravených tokov, nevhodne odvodnených plôch v ich okolí, opatrenia na podporu vsakovania vody a tvorbu zásob podzemnej vody a opatrenia na podporu samovoľných renaturačných procesov. Návrhy sú zamerané na spomaľovanie odtoku z povodia vodných tokov a na hospodárenie so zrážkovými vodami. Špecifiká sú v zastavaných územiach, kde nie je často reálne realizovať komplexnú revitalizáciu tokov. Základné typy (spôsoby) revitalizácie: Zmena trasy vodného toku; Zvýšenie členitosti koryta; Stabilizácia koryta prírodnými materiálmi a spôsobmi; Obnova a zriaďovanie bočných ramien a zátočín; Výsadba sprievodnej vegetácie. Intravilánové revitalizácie: Väčšinou nemôžu usilovať o prírodnú či morfologickú pôvodnosť - priorita zabezpečenia prietokovej kapacity, dostatočnej z hľadiska ochrany zástavby. Snahou má byť udržiavať prietokovú kapacitu s ohľadom na najlepší možný ekologický stav. | Revitalizácia potoka Rokytka v Prahe; Litovicko-Šárecký potok v Prahe; Obnova Božkovského ostrova Plzeň; https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/WQSWSHKD/reader Revitalizácia rieky Veličky (v dĺžke 3 km) v povodí rieky Moravy, neďaleko Veselí nad Moravou (ČR) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/WINDBM36/reader | Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader | Vodohospodárske a hydroekologické | Sucho a nedostatok vody v krajine; Bleskové (miestne) povodne; Zmena životných podmienok bioty (vrátane lesov) - úbytok biodiverzity, škodcovia a choroby | Kombinované | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Vodné hospodárstvo; Ochrana biodiverzity, prírody a krajiny | Lokálna mierka (obec, farma) | Strednodobé (2-5 rokov); Dlhodobé (5-20 rokov) | Operačný program Kvalita životného prostredia; LIFE program; SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | GAEC 2 - Ochrana mokradí a rašelinísk | | | | | |||||||||||||
6 | V5 - Prírodné úpravy vodných tokov (vegetačné a kombinované úpravy koryta a brehov, objekty na toku) | Hradenie bystrín - lesotechnické opatrenie, ktorého základným cieľom je pozitívne modifikovať erózno-sedimentačný proces prostredníctvom zadržania vody a erodovaného materiálu. Bystriny sú spravidla hradené sústavou prehrádzok v smere kolmom na os toku. Materiál konštrukcie môže byť rôzny podľa charakteru toku, prírodných podmienok a hydrotechnických výpočtov prietokov v bystrine. Prehrádzky môžu byť budované ako drevené, zrubové, kamenné (do drôtených košov, do cementovej malty), murované, prefabrikované apod. Dva základné typy prehrádzok - konsolidačné (ustálenie prietoku, spomaľovanie) a retenčné (zachytávanie splavenín). Drevené prehrádzky - v priaznivých pomeroch funkčnosť 20-50 rokov (najmä tzv. dvojstenné prehrádzky zrubové, ktorých zadná stena je trvalo krytá). Pozdĺžne vegetačné opevnenie prietokového profiu, ktoré zabezpečí stabilitu a odolnosť jednotlivých častí prietokového profilu vodného toku najmä proti mechanickým účinkom vodného prúdu (vymieľanie), porušeniu svahov vytekajúcou alebo stekajúcou vodou, účinkom pohybu splavenín, chemickému pôsobeniu vody, poškodzovaniu ľadom. Patria k nim: zápletový plôtik, osadenie vŕbovými odrezkami, vŕbová pokrývka, húžvové rošty, rohože z vŕbového prútia, osadenie drevinami a pod. Pri návrhoch nevyhnutné uprednostňovať prírode blízke (vegetácia, drevo) opevňovacie prvky. Okrem ochranného a stabilizačného účinku je potrebné vytvoriť vhodné podmienky na existenciu pôvodných rastlinných a živočíšnych druhov (skrýše, prúdové tiene atď.). V prípade potreby je možné použiť odolnejšie prírode blízke materiály (dlažba, oporné múry s použitím kameňa). | Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader Katalóg vybraných adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy vo vzťahu k využitiu krajiny, 2018 https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/D3U54CCJ/reader | Vodohospodárske a hydroekologické | Bleskové (miestne) povodne; Erózia, zosuvy a iné deštrukčné procesy | Adaptačné | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Vodné hospodárstvo | Detailná - bodová mierka; Lokálna mierka (obec, farma) | Krátkodobé (max. do 2 rokov) | Operačný program Kvalita životného prostredia | | | | | | ||||||||||||||
7 | V6 - Budovanie retenčných nádrží a poldrov | Malé vodné nádrže - v závislosti od svojej funkcie zachytávajú povodňové prietoky v rozsahu disponibilného retenčného priestoru, transformujú povodňové vlny a chránia územie alebo objekty pred negatívnymi účinkami veľkých vôd alebo transportom pôdnych častíc z eróznych procesov a pod., ideálne plnia viac funkcií súčasne (závlahové, retenčné, usadzovacie, krajinotvorné); navrhujú sa v kombinácii s inými prvkami protipovodňovej ochrany. MVN sú so stálym zavodnením alebo suché retenčné nádrže, ktoré sa navrhujú na vodných tokoch alebo na dráhach sústredeného odtoku bez stáleho prítoku. Max. hĺbka nádrže - 9 m, max. objem 2 mil. m3. Retenčné nádrže na vodných tokoch by mali byť prietočné a nemali by tvoriť zásadnú prekážku na toku pri bežných prietokoch. Tzv. mŕtvy priestor pod spodným výpustom môže plniť funkciu mokrade. U suchých retenčných nádrží je možné rôzne využitie zátopy nádrže podľa miestnych podmienok (trávnatý porast, mokraďové ekosystémy, výnimočne orná pôda). Vhodné sú predovšetkým MVN budované ako bočné mimo toku, čím by sa mali minimalizovať negatívne vplyvy nádrží na vodné toky (ovplyvnenie splaveninového režimu, migračná bariéra, zmena morfológie toku a pod.). | Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader | Vodohospodárske a hydroekologické | Bleskové (miestne) povodne; Dlhotrvajúce zrážky a záplavy; Zvýšené riziko požiarov | Adaptačné | Technické "sivé" opatrenie (realizácia technického prvku) | Vodné hospodárstvo | Detailná - bodová mierka; Lokálna mierka (obec, farma); Lokálna mierka (obec, farma); Detailná - bodová mierka | Krátkodobé (max. do 2 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika; Operačný program Kvalita životného prostredia | | | | 70.8 - Agroenvironmentálno-klimatická intervencia – Zatrávňovanie ornej pôdy; 73.13 - Investície do zvyšovania vodozádržnej funkcie lesa; 73.18 - Budovanie spoločných zariadení a opatrení - prvky zelenej a modrej infraštruktúry | | ||||||||||||||
8 | V7 - Obnova a revitalizácia vodných plôch a mokradí | Ochrana, obnova a manažment mokradí (vrátane rašelinísk), inundačných území, je podmienkou pre udržiavanie prietokov a kvality vody pre biodiverzitu. Základnou funkciou opatrenia je vodozádržná funkcia, ovplyvňovanie kolobehu vody v krajine, vplyv na mikroklímu a mezoklímu, podpora biodiverzity. Mokraď môže byť definovaná ako územie močarísk, slatín, rašelinísk a ako územie pokryté vodou, prirodzene aj umelo vytvorené, trvalé alebo dočasne, s vodou stojatou či tečúcou. V krajine sa môžu vyskytovať ako tône, zaplavované územia alebo mokré lúky, porasty trste, lužné lesy, nivy riek, podmáčané okolie rybníkov, pramene a iné vodné a močiarne biotopy. Mokrade zlepšujú vodný režim krajiny a podporujú biodiverzitu, umiestnené v poliach fungujú ako čistička odpadových vôd priamo v krajine – zachytávajú živiny a bránia eutrofizácii tečúcich a stojatých vôd, mokraďová vegetácia prispieva k ochladeniu okolia v letných mesiacoch, môžu poskytovať priaznivé podmienky pre život zvierat aj bezstavovcov (napr. včelstiev) ako zdroj vody, úkrytu a potravy, majú estetickú hodnotu. Mokrade zadržiavaním vôd zvyšujú nielen retenčnú schopnosť povodia, ale aj vytvárajú lepšie podmienky pre biodiverzitu a v konečnom dôsledku aj ekologickú stabilitu povodia. Tvorba a revitalizácia mokradí - Cieľom opatrenia je akumulácia vôd na plochách vhodných na zamokrenie a pomalé vsakovanie vôd do pôd alebo vytvorenie vhodných stanovíšť (biotopov). Mokrade môžu byť súčasťou biocentier alebo biokoridorov so špecifickými mezofilnými, mokraďovými a vodnými biocenózami. Za mokraď možno považovať neovládateľný priestor s akumulovanou vodou, napr. močiar, pramenisko, rašeliniská, podmáčanú lúku, jazierko, tôň, dno dlhodobo vypusteného rybníka atď. Predpokladá sa zvýšenie biodiverzity, priaznivé usporiadanie vodných pomerov a vznik útočísk pre biotu s vodou v čase sucha. Opatrenia podporujú vsakovanie vody a tvorbu zásob podzemnej vody. | Vodné plochy Lobezká louka Plzeň; mokrade Reykjavik: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/WQSWSHKD/reader V obci Šardice, severozápadne od zástavby obce v lokalite Dlouhé čtvrtě za sv. Trojicí, okres Hodonín (ČR) Mokraď pri obci Hovorany, okres Hodonín (ČR) Mokraď Rybníček pri obci Čeložnice, okres Hodonín (ČR) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/WINDBM36/reader Prehrádzka tvorená dvoma radmi drevených kolov, medzi ktorými je nabitá rašelina, lokalita Krivý Kút (Spišská Belá) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/D3U54CCJ/reader Zrevitalizovaná mokraď v lokalite Trstinné lúky (Spišská Belá) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/D3U54CCJ/reader | Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader Katalóg vybraných adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy vo vzťahu k využitiu krajiny, 2018 https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/D3U54CCJ/reader | Vodohospodárske a hydroekologické | Sucho a nedostatok vody v krajine; Bleskové (miestne) povodne; Zmena životných podmienok bioty (vrátane lesov) - úbytok biodiverzity, škodcovia a choroby | Kombinované | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Vodné hospodárstvo; Ochrana biodiverzity, prírody a krajiny | Lokálna mierka (obec, farma) | Strednodobé (2-5 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika; LIFE program | GAEC 2 - Ochrana mokradí a rašelinísk | | | 73.18 - Budovanie spoločných zariadení a opatrení - prvky zelenej a modrej infraštruktúry | | |||||||||||||
9 | V8 - Ochrana vodných tokov a brehových porastov | Brehový porast – drevinová a lúčna sprievodná vegetácia rastúca na brehoch vodného toku, ktorá okrem plnenia ostatných funkcií sprievodnej vegetácie zvyšuje alebo zabezpečuje odolnosť brehov. Brehová vegetácia mimo zastavaného územia je najvhodnejším pozdĺžnym brehovým spevnením, nakoľko je jedným z najlacnejších a najefektívnejších riešení na zabezpečenie vysokej kvality vody vo vodných tokoch. Brehové porasty plnia tiež tieniacu funkciu, čím ochladzujú prostredie počas tropických dní. Táto vegetácia vytvára a stabilizuje v krajinnej štruktúre biokoridory a biocentrá pozdĺž vodných tokov, s ich presahmi z voľnej krajiny až do zastavaných území. Prítomnosť sprievodnej vegetácie vodných tokov prispieva k stabilizácií brehov, zatieneniu dna a brehov, a tým k menšiemu zarastaniu vodnou flórou, zvýšeniu stupňa drsnosti brehu a tým pádom k zníženiu prietočnej rýchlosti, zníženiu výparu z hladiny, zväčšeniu samočistiacej schopností toku, zmenšeniu účinku vetrov, prašnosti a hluku, ochrane pred splachmi pôdy a agrochemikálií, najmä z poľnohospodárskych pozemkov. Má význam pre chov rýb, vodnú faunu, vtáctvo a zver, rekreáciu, poskytovanie drevnej hmoty pri intenzívnom využívaní vegetácie, a plní tiež krajinotvornú funkciu. Pri výsadbe ochranných brehových porastov vysádzame na svahoch toku stromy v rozostupoch 2 m v priamej trase, v konkávnych oblúkoch 1,3 – 1,7 m, v konvexných 2 – 3 m. V spodných častiach svahu volíme hustejšiu výsadbu, v hornej, menej namáhanej časti volíme väčšie rozostupy. Ak má brehový porast plniť funkciu biokoridoru, zakladá sa v páse o šírke aspoň 15 m. | Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader Katalóg vybraných adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy vo vzťahu k využitiu krajiny, 2018 https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/D3U54CCJ/reader | Vodohospodárske a hydroekologické | Bleskové (miestne) povodne; Sucho a nedostatok vody v krajine | Kombinované | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Vodné hospodárstvo; Poľnohospodárstvo; Lesné hospodárstvo | Lokálna mierka (obec, farma) | Strednodobé (2-5 rokov); Dlhodobé (5-20 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika; Operačný program Kvalita životného prostredia | GAEC 2 - Ochrana mokradí a rašelinísk | | | 70.8 - Agroenvironmentálno-klimatická intervencia – Zatrávňovanie ornej pôdy; 73.18 - Budovanie spoločných zariadení a opatrení - prvky zelenej a modrej infraštruktúry | | ||||||||||||||
10 | V9 - Zachytávanie a využívanie dažďovej vody | Cieľom je mať takú krajinu v povodiach, ktorá je schopná zadržiavať vodu a zmierňovať negatívne dôsledky zmeny klímy, aby bola zabezpečená ochrana a diverzifikácia vodných zdrojov, efektívne a hospodárne užívanie vôd, plnenie ekosystémových služieb, ako aj bezpečnosť a ochrana zdravia a majetku obyvateľov. Zásady: Dodržiavanie princípov udržateľného hospodárenia s vodou v krajine, udržateľného poľnohospodárstva adaptovaného na zmenu klímy; aktívne participovať na projektoch pozemkových úprav; vyžadovať uplatňovanie environmentálne vhodných poľnohospodárskych postupov a techník zameraných na ochranu pôdy a zvýšenie jej retenčnej kapacity vrátane zvýšenia organickej hmoty v pôde a zníženia jej odnosu (protierózne opatrenia) Zastavané územia: Zachytávanie dažďovej vody a jej využívanie. Na Slovensku je priemerná spotreba vody na obyvateľa približne 79 litrov/deň, avšak takmer polovica z tohto množstva sa dá ušetriť tým, že efektívne využijeme dažďovú vodu ako alternatívu nakoľko v rámci rozličných činností v domácnosti (ale aj iných činnostiach) nekladieme vždy rovnaké nároky na kvalitu vody. Viac informácií - opatrenie S2. | Ekologická štvrť v Culemborgu; Dažďové kvapky - Most; Park pod plachtami Brno: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/WQSWSHKD/reader Postupimské námestie (Berlín) vodná plocha Piano https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/MEHVQTFQ/reader | Koncepcia vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/9UE22FFD/reader | Stavebné a urbanizačné | Sucho a nedostatok vody v krajine; Prívalové dažde, búrky a krupobitie | Adaptačné | Technické "sivé" opatrenie (realizácia technického prvku); Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Súčasť urbanizácie (výstavba, rekreácia, doprava) | Detailná - bodová mierka; Lokálna mierka (obec, farma) | Krátkodobé (max. do 2 rokov) | Operačný program Kvalita životného prostredia; Iné financovanie; SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | | | 49.5 - Zlepšenie využívania vody a náležitý manažment vody, vrátane šetrenia vodou, ochrany vody a odvodňovania | | | |||||||||||||
11 | L1 - Lesotechnické opatrenia - zmeny v hospodárení v lesoch (spôsoby ťažby a výchovy lesa) | Podpora hospodárskych spôsobov s trvalým pôdnym krytom s dlhou alebo nepretržitou obnovnou dobou: Podrastový HS (obnova lesných porastov prebieha pod ochranou ťaženého porastu); Výberkový HS (Obnova lesných porastov prebieha pod ochranou ťaženého porastu, pričom nie je časovo, ani priestorovo obmedzená). Vhodné postupy pri ťažbe a dôsledná sanácia poťažobných či iných technologických narušení pôdy: Podstatou opatrenia je eliminovať poškodenie lesnej pôdy ťažbou, resp. v prípade, že poškodenie vznikne ho okamžite sanovať tak, aby jeho vplyv na narušenie prirodzených procesov v pôde, resp. v lesoch bol čo možno najmenší. To môže byť dosiahnuté využitím lanových dopravných systémov, pásových systémov, súprav s nízkym merným tlakom v stope atď. Ďalej je potrebné dbať na obmedzenie pojazdov a vypratávanie dreva v jednej trase; realizovať ťažbu predovšetkým v zimnom a suchom období roka. Sanačné opatrenia: závisí od riešeného narušenia, avšak všeobecne je vhodné sanovať okamžite po vzniku narušenia, resp. po ukončení ťažby a to za využitia miestnych materiálov. Výmladkový (nízky) les: tvar lesa, ktorý vzniká výlučne z opakovanej vegetatívnej obnovy výmladky (najčastejšie pňovými). Charakteristika: vegetatívny spôsob obnovy, vysoká hustota, plný zápoj, krátka doba rotácie (rubná doba - podľa dreviny 5 topole, vŕby až 40 rokov - duby). Efekty: napr. zvyšuje časovú vyrovnanosť špecifického odtoku z povodia a moduluje prietoky v recipiente (znižuje extrémy, spomaľuje kulmináciu, vyrovnáva prietočné množstvo). Obmedzenie škôd spôsobených mechanizáciou ktorej cieľom je používanie takých postupov a metód, ktoré minimalizujú zhutnenie lesnej pôdy a poškodenie porastov mechanizáciou. Na zabránenie škôd pôsobených mechanizáciou je veľmi dôležité zohľadňovať terénne podmienky pri voľbe vhodného mechanizačného prostriedku. Správny výber obmedzí škody vznikajúce mechanizačnými prostriedkami na pôde i stojacich stromoch z dôvodu obtiažneho pohybu stroja v blízkosti limitného sklonu terénu pre daný stroj. Ďalším významným faktorom je aktuálna vlhkosť pôdy, ktorá má vplyv na vznik škôd na pôde. Ťažobno-dopravnú činnosť je preto potrebné vykonávať v období, kedy je zaistená optimálna únosnosť pôdy. Vzhľadom na aktuálne zmeny v rozložení teplôt a zrážok možno ako najoptimálnejšie obdobie na vykonávanie ťažobno-dopravnej činnosti odporučiť letné obdobie, kedy vyschnutá pôda je dostatočne odolná voči poškodeniu, ktoré pôsobí mechanizačné prostriedky pri svojom pojazde. Zimné obdobie už neposkytuje dostatočnú záruku zamrznutia pôdy do dostatočnej hĺbky, aby táto pôda bola chránená pred negatívnym pôsobením pojazdu mechanizačných prostriedkov. Z hľadiska vybavenia mechanizačných prostriedkov na prácu v lese je potrebné využívať vybavenie, ktoré znižuje merný tlak na pôdu (pásové prostriedky, kolopásy) Ponechanie vyššieho podielu biomasy na mieste k dekompozícii nakoľko odumreté drevo ovplyvňuje tok látok, energie a cyklus živín v ekosystéme – zadržiava vodu v období sucha; postupne uvoľňuje počas svojho rozkladu minerálne prvky; procesy s rozkladom dreva spojené, najmä pôsobenie mikroorganizmov vedú nielen k sprístupneniu živín obsiahnutých v dreve, ale aj živín v pôde, ktoré by inak neboli pre dreviny využiteľné. Látky uvoľňované pri rozklade dreva zvyšujú sorpčný komplex pôd Protierózne úpravy v lesných porastoch ktorých zmyslom je realizácia biologických, biotechnických či technických protieróznych opatrení tam, kde dôjde k intenzifikácii erózno-akumulačného procesu. Pri riešení jednotlivých opatrení treba vždy uvažovať o týchto procesoch ako celku, teda treba riešiť jednak ako zabrániť erózii, resp. eliminovať erózne činitele, tak sanovať, či stabilizovať nánosové sedimentačné materiály. Optimálnym riešením sú opatrenia preventívnej povahy. | Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader Katalóg lesníckych adaptačných opatření, 2016 https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/VEIAA38C/reader | Lesohospodárske a vegetačné | Sucho a nedostatok vody v krajine; Bleskové (miestne) povodne; Erózia, zosuvy a iné deštrukčné procesy | Mitigačné | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Lesné hospodárstvo | Lokálna mierka (obec, farma) | Strednodobé (2-5 rokov); Dlhodobé (5-20 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika; Iné financovanie | | | | 70.10 - Lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochrana lesov; 73.14 - Integrované projekty správnej praxe prírode blízkeho hospodárenia v lesoch (časť – neproduktívne investície); 73.15 - Integrované projekty správnej praxe prírode blízkeho hospodárenia v lesoch (časť – produktívne investície) | | ||||||||||||||
12 | L2 - Zvýšenie odolnosti lesov a porastov (zmeny v zložení lesov s ohľadom na ZK) | Zmena drevinovej skladby s celkovým zvýšením diverzity drevinovej skladby, zvýšením podielu hlbokokoreniacich drevín, zvýšenie zastúpenia zmiešaných lesov na úkor smrekových monokultúr vo vyšších polohách. Obnova lesa - väčšia odolnosť lesných ekosystémov, lepšie hospodárenie s vodou a predĺženie obnovy lesa. Prirodzená obnova lesa prináša zvýšenú variabilitu lesa, vyššiu adaptabilitu využitím prirodzeného výberu, zníženie rizika neúspešného zalesnenia, znížeie nákladov zalesňovania a pod. Tvorba polyfunkčného lesa s pestrou drevinovou skladbou a štruktúrou. Fakticky to znamená les, v ktorom nie je dominantne preferovaná žiadna z funkcií s prihliadnutím na schopnosti lesa poskytovať jednotlivé funkcie. Súčasne je tento les charakterizovaný rozmanitou textúrou v priestore tak, aby na rozsiahlejších plochách boli porasty všetkých vekových stupňov a rôznych štruktúr a druhov drevín. | Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader Katalóg lesníckych adaptačných opatření, 2016 https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/VEIAA38C/reader | Lesohospodárske a vegetačné | Vysoké teploty, teplotný stres a tepelné ostrovy; Zvýšené riziko požiarov; Sucho a nedostatok vody v krajine; Bleskové (miestne) povodne; Silný a ničivý vietor (orkán, tornádo) | Adaptačné | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Lesné hospodárstvo | Lokálna mierka (obec, farma) | Dlhodobé (5-20 rokov); Strategické (nad 20 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika; Iné financovanie | | | | 70.10 - Lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochrana lesov; 73.16 - Projekty ozdravných opatrení v lesoch; 73.21 - Zlepšenie postupov obhospodarovania lesov s výmerou do 500ha (neproduktívne investície) | | ||||||||||||||
13 | L3 - Agrolesnícke opatrenia - silvopastorálne a silvoorbové systémy, plantáže | Agrolesnícke systémy (ALS): kombinujú pestovanie drevín s niektorou formou poľnohospodárskej produkcie na jednom pozemku, a to buď priestorovo, alebo časovo, pričom zložky agrolesníckeho systému (dreviny, plodiny, zvieratá prípadne iné) sú pestované, resp. chované s hospodárskym a/alebo environmentálnym zámerom. Medzi významné mimoprodukčné prínosy ALS patrí ochrana pôdy pred eróziou, zadržanie vody v krajine, zvýšená sekvestrácia uhlíka, podpora malého kolobehu vody a živín, stabilizácia mikroklímy, zníženie eutrofizácie vôd, zvýšenie biodiverzity, ai. Patria sem: Silvorbové systémy: funkčné a produkčné líniové výsadby drevín na ornej pôde deliace pôdne bloky/pole alebo pestované na okrajoch pôdnych blokov tak, aby umožňovali pestovanie poľnohospodárskych plodín (obilniny, okopaniny, zelenina) a podporovali mimoprodukčné funkcie (určenie vhodnej vzdialenosti medzi líniami). Medzi vhodné typy patria tzv. alley cropping (alejová výsadba drevín), ochranné brehové porasty drevín okolo vodných tokov a nádrží, sedliacke a lesné vetrolamy, migračné biokoridory s cennými a rýchlo rastúcimi drevinami (čerešňa vtáčia, orech, žeriavy resp. topole) . Ich vrstevnicová orientácia na svahovitých pozemkoch môže vhodne prerušovať dráhu sústredného odtoku a zvýšiť zasakovanie. Silvopastorálne systémy: zahŕňajú pasienky s lesnými drevinami alebo vysokokmeňovými ovocnými stromami a s chovom tradičných alebo novších plemien hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok, ovce resp. jeleňovité, lamy a i.) Plantáže rýchlo rastúcich drevín: plantáže na poľnohospodárskej pôde využívajúce najmä topole, vŕby na produkciu biomasy v multifunkčných porastoch podobne ako u predchádzajúcich dvoch typov ALS v kombinácii s chovom hydiny príp. hovädzieho dobytka a koní. | Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader | Lesohospodárske a vegetačné | Sucho a nedostatok vody v krajine; Vysoké teploty, teplotný stres a tepelné ostrovy; Erózia, zosuvy a iné deštrukčné procesy; Zmena životných podmienok bioty (vrátane lesov) - úbytok biodiverzity, škodcovia a choroby | Kombinované | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Lesné hospodárstvo; Poľnohospodárstvo | Lokálna mierka (obec, farma) | Strednodobé (2-5 rokov); Dlhodobé (5-20 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika; Iné financovanie | | 31.1 - Celofarmová eko-schéma | | 70.1 - Ochrana a údržba drevín v rámci založeného Agrolesníckeho systému; 73.01 - Zakladanie agrolesníckeho systému | | ||||||||||||||
14 | L4 - Výsadba plošných prvkov drevinnej vegetácie - skupinky stromov, remízky | Drevinná vegetácia – trvalé spoločenstvo stromovej a krovinovej vegetácie. Z krajinno-ekologického hľadiska predstavujú prvky drevinnej vegetácie dôležitú súčasť krajinnej štruktúry uplatňovanú najmä v poľnohospodárskej a urbanizovanej krajine. Dôležitou funkciou tohto opatrenia prostredníctvom výsadby pôvodných druhov drevín je zachovanie resp. obnova dobrého stavu ochranársky cenných nelesných biotopov európskeho a národného významu, rozptyl povrchového odtoku, príp. aj stabilizácia svahu. Opatrenie znižuje vodnú a veternú eróziu pôdy, prispieva k diverzifikácii krajiny, ovplyvňuje mikroklímu – teplotný režim a prúdenie vzduchových hmôt, zachytáva a filtruje prach a znižuje hlučnosť, zvyšuje ekologickú stabilitu krajiny. Ekosystém lesa je biotopom mnohých druhov rastlín a živočíchov a tvorí biokoridory umožňujúce pohyb a šírenie druhov. Z hľadiska dôsledkov zmeny klímy ide o adaptačné opatrenie reagujúce na zvyšovanie frekvencie intenzívnych úhrnov zrážok – výsadbou drevinnej vegetácie sa zvyšuje infiltračná schopnosť povodia, čím sa eliminuje deštruktívne pôsobenie vody na povrchu a je zabezpečená ochrana pôdy pred eróziou. | Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader | Biologické; Pôdohospodárske | Zmena životných podmienok bioty (vrátane lesov) - úbytok biodiverzity, škodcovia a choroby; Vysoké teploty, teplotný stres a tepelné ostrovy; Erózia, zosuvy a iné deštrukčné procesy | Kombinované | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Ochrana biodiverzity, prírody a krajiny; Poľnohospodárstvo | Lokálna mierka (obec, farma) | Strednodobé (2-5 rokov); Dlhodobé (5-20 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika; Operačný program Kvalita životného prostredia; LIFE program | | | 49.13 - Ochrana a zvyšovanie biodiverzity | 70.3 - Ochrana a údržba drevín v rámci zalesnenej poľnohospodárskej pôdy; 73.03 - Zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy; 73.18 - Budovanie spoločných zariadení a opatrení - prvky zelenej a modrej infraštruktúry | | ||||||||||||||
15 | L5 - Výsadba líniových prvkov vegetácie - biokoridory, aleje, stromoradia, vetrolamy | Líniové prvky vegetácie – jedno alebo viacradový pás vegetácie, príp. bez zreteľných radov, pozdĺž vodných tokov, plôch, komunikácií a pozemkov. Má sprievodný, ekostabilizujúci, ochranný, krajinotvorný a historický charakter. Sú tvorená stromovou, krovitou a tiež bylinnou zložkou. Z hľadiska funkcie k nim patria: stromoradie, alej, pás, pruh, stena, ochranný lesný pás, vetrolamy, biokoridory, príp. aj brehové porasty. Vetrolamy resp. ochranné lesné pásy (OLP) - patria k najúčinnejším opatreniam proti veternej erózii. Podstatou priaznivého účinku vetrolamov je zníženie rýchlosti vetra v určitej vzdialenosti pred a za vetrolamom a zníženie turbulentnej výmeny vzdušných más v prízemných vrstvách. Všeobecne sa jedná o rôzne široké pásy stromov a kríkov orientované kolmo na prevládajúci smer vetra s protieróznou a pôdoochrannou funkciou. Skladba - z jedného alebo dvoch radov stromov bez kríkového poschodia (predúvavý), z viacerých radov stromov a kríkového poschodia (nepredúvavý), alebo z jedného alebo dvoch radov stromov s kríkovým poschodím (polopredúvavý). Šírka 8-11 (do 16) m; vzdialenosť od 300-400 m (silná erózia) do 850 m; kombinácia viacerých druhov stromov, vhodné je krovinné poschodie. Ochranné lesné pásy: napr. okolo vodohospodársky významných vodných tokov - primárnym účelom je ochrana najmä brehov tokov a nádrží. Opatrenia je možné charakterizovať ako pestovateľsko-organizačné. Aleje a stromoradia, ktoré možno popísať ako súvislú výsadbu stromov s pravidelnými rozostupmi. Plnia v krajine niekoľko funkcií: pri vhodnom umiestnení v teréne slúžia na prerušenie dráhy odtoku na poľnohospodárskych plochách a napomáhajú zadržaniu vody, podporujú druhovú rozmanitosť, môžu plniť protieróznu funkciu a tým všetkým vytvárať v poľnohospodársky využívanej krajine dôležitý biotop, kde sú často posledným zvyškom prírody a útočiskom pre hmyz, vtáky a drobné živočíchy. Môžu slúžiť ako vychádzkové trasy chránené pred slnečným žiarením, pôsobiť ako prírodný vetrolam, zmierňovať bočný vietor a obmedzovať vírenie prachu, v zime znižovať riziko tvorby snehových jazykov, listy stromov pohlcujú jemný polietavý prach, čím prispievajú k lepšej kvalite ovzdušia a tiež obmedzujú hluk. Aj ich okrasná funkcia je dôležitá. Aleje pozostávajúce z ovocných stromov môžu mať aj komerčné využitie. Biokoridory sú krajinné prvky, ktoré umožňujú zvieratám v krajine sa pohybovať a rastlinám šíriť. Typickým príkladom biokoridorov sú pásy vegetácie široké min. 15 metrov v krajine pozdĺž ciest, tokov a ďalších spojníc. Vhodne navrhnutý biokoridor môže okrem svojho hlavného účelu, teda podpory biodiverzity, zabezpečiť aj protierózne ochranu, zvýšiť vsakovanie vody v krajine alebo ďalšie funkcie. | Biokoridor za sv. Trojicí v Šardiciach - juhozápadne od Kyjova, okres Hodonín (ČR) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/WINDBM36/reader Výsadba aleje pozdĺž miestnej cyklotrasy v obci Dolní Bojanovice, okres Hodonín (ČR) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/WINDBM36/reader | Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader | Biologické; Pôdohospodárske | Zmena životných podmienok bioty (vrátane lesov) - úbytok biodiverzity, škodcovia a choroby; Erózia, zosuvy a iné deštrukčné procesy; Silný a ničivý vietor (orkán, tornádo) | Kombinované | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Ochrana biodiverzity, prírody a krajiny; Poľnohospodárstvo | Lokálna mierka (obec, farma) | Strednodobé (2-5 rokov); Dlhodobé (5-20 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika; Operačný program Kvalita životného prostredia; LIFE program | | | 49.4 - Ochrana pôdy; 49.13 - Ochrana a zvyšovanie biodiverzity | 70.2 - Ochrana a údržba drevín v rámci založeného líniového vegetačného prvku; 73.02 - Zakladanie líniových vegetačných prvkov; 73.18 - Budovanie spoločných zariadení a opatrení - prvky zelenej a modrej infraštruktúry | | |||||||||||||
16 | L6 - Zmena druhovej skladby drevín a trvalých porastov (nielen v lesoch) | Eliminácia biologických invázií v lesných porastoch z dôvodu narušenia integrity pôvodných porastov. Veľkú pozornosť si bude vyžadovať zabránenie šírenia invázne sa prejavujúcich druhov drevín, najmä agátu bieleho, pajaseňa žliazkatého a javorovca jaseňolistého. V prípade ich výskytu v lesných porastoch alebo v ich blízkosti je potrebné zabezpečiť ich včasnú a dôslednú elimináciu. Zmena a zvýšenie diverzity lesných porastov - jej cieľom by malo byť maximálne priblíženie drevinového zloženia k prirodzenému cieľovému stavu. Dosiahnuteľná miera priblíženia k cieľovému stavu závisí od aktuálneho stavu porastu (vek, drevinové zloženie, rozpracovanie obnovou a podobne). Zmenu drevinového zloženia je potrebné premietnuť do všetkých lesohospodárskych opatrení vo všetkých vekových kategóriach od prirodzenej alebo umelej obnovy porastov, cez dopĺňanie (vylepšovanie) už založených kultúr, výchovné zásahy v mladých aj starších porastoch až po prípravu a obnovu dospelých porastov. Je vhodné dopĺňať chýbajúce dreviny umelou obnovou aj do starších porastov tak, aby sa stali ich súčasťou (hoci iba v nižších etážach, aj keď bude za týmto účelom potrebné pristúpiť k zámernému pomiestnemu uvoľneniu zápoja a vytvoreniu medzier) | Stratégia adaptácie lesných porastov v katastrálnom území Poniky na zmenu klímy do konca 21. storočia https://energoportal.org/images/publikacie/strategia_poniky_web.pdf | Lesohospodárske a vegetačné | Vysoké teploty, teplotný stres a tepelné ostrovy; Sucho a nedostatok vody v krajine | Adaptačné | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Lesné hospodárstvo; Ochrana biodiverzity, prírody a krajiny | Lokálna mierka (obec, farma) | Strednodobé (2-5 rokov); Dlhodobé (5-20 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | | | 49.13 - Ochrana a zvyšovanie biodiverzity | 70.1 - Ochrana a údržba drevín v rámci založeného Agrolesníckeho systému; 73.18 - Budovanie spoločných zariadení a opatrení - prvky zelenej a modrej infraštruktúry | | ||||||||||||||
17 | B1 - Prírode blízky manažment neproduktívnych plôch v krajine (vegetácia, neplodné plochy) | Veľmi široká oblasť opatrení, zasahujúca do poľnohospodárstva, lesného aj vodného hospodárstva, čiastočne môže ísť aj o plochy v zastavanom území obcí. Príklady: Prevencia a sanácia zosuvov rastlinným porastom so zameraním na spoločenstvá drevín najmä stromov ktoré majú schopnosť zmierňovať riziko aktivácie plytkých zosuvov mechanickým spevnením vrchnej vrstvy svahu. Zriaďovanie neproduktívnych plôch v rámci poľnohospodárskych pozemkov (biopásy, líniové prvky, úhory...) Manažment hydrických prvkov v krajine (vodné toky, brehové porasty, kanály, malé vodné nádrže...) Manažmentové opatrenia v lesoch osobitného určenia a ochranných lesoch Začlenenie nevyužívaných plôch do systému sídelnej zelene, starostlivosť o tieto prvky (napr. brownfieldy, ochranná zeleň pri technických objektoch, komunikáciách a pod.) | Katalóg adaptačných opatrení miesta obcí BSK, 2016: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/MEHVQTFQ/reader | Biologické | Zmena životných podmienok bioty (vrátane lesov) - úbytok biodiverzity, škodcovia a choroby; Ohrozenie poskytovania ekosystémových funkcií a služieb krajiny | Adaptačné | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Lesné hospodárstvo; Ochrana biodiverzity, prírody a krajiny | Lokálna mierka (obec, farma); Detailná - bodová mierka | Krátkodobé (max. do 2 rokov); Strednodobé (2-5 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | GAEC 9 - Zákaz konverzie alebo preorania trvalého trávneho porastu označeného ako citlivý z hľadiska životného prostredia v lokalitách sústavy Natura 2000 | 31.1 - Celofarmová eko-schéma | 49.13 - Ochrana a zvyšovanie biodiverzity | 70.2 - Ochrana a údržba drevín v rámci založeného líniového vegetačného prvku; 70.3 - Ochrana a údržba drevín v rámci zalesnenej poľnohospodárskej pôdy; 70.7 - Agroenvironmentálno-klimatická intervencia– Ochrana a zachovanie biodiverzity | | ||||||||||||||
18 | B2 - Obnova biotopov a starostlivosť o významné biotopy | Starostlivosť o biotopy zahŕňa ochranu rôznych typov biotopov; obnova je ich uvedenie do pôvodného stavu, resp do stavu blízkeho pôvodnému. Jedná sa o súbor prírodných resp biologických a technických riešení ktorými docielime obnovenie prírodného charakteru ekosystému. Vzhľadom k rozmanitosti typov biotopov je ich obnova a starostlivosť o ne veľmi diverzifikovaná, závisí od ekologických nárokov príslušného typu biotopu. Viac informácií - v materiáloch ŠOP SR. | Starostlivosť o biotopy v rámci sústavy NATURA2000: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/NT6XQGKK/reader | Biologické | Zmena životných podmienok bioty (vrátane lesov) - úbytok biodiverzity, škodcovia a choroby; Ohrozenie poskytovania ekosystémových funkcií a služieb krajiny | Kombinované | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Ochrana biodiverzity, prírody a krajiny; Poľnohospodárstvo; Lesné hospodárstvo | Detailná - bodová mierka; Lokálna mierka (obec, farma) | Krátkodobé (max. do 2 rokov); Strednodobé (2-5 rokov); Dlhodobé (5-20 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika; Operačný program Kvalita životného prostredia; LIFE program | GAEC 9 - Zákaz konverzie alebo preorania trvalého trávneho porastu označeného ako citlivý z hľadiska životného prostredia v lokalitách sústavy Natura 2000 | 31.1 - Celofarmová eko-schéma | 49.13 - Ochrana a zvyšovanie biodiverzity | 70.2 - Ochrana a údržba drevín v rámci založeného líniového vegetačného prvku; 70.3 - Ochrana a údržba drevín v rámci zalesnenej poľnohospodárskej pôdy; 70.7 - Agroenvironmentálno-klimatická intervencia– Ochrana a zachovanie biodiverzity; 70.10 - Lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochrana lesov; 73.18 - Budovanie spoločných zariadení a opatrení - prvky zelenej a modrej infraštruktúry | | ||||||||||||||
19 | B3 - Zvýšenie konektivity krajiny - odstraňovanie resp. eliminácia bariérových prvkov v krajine | Bariérové prvky v krajine predstavujú prekážku migrácie bioty v krajine a narušenie prirodzeného vývoja ekosystémov na úrovni krajiny. Eliminačné opatrenia závisia od typu ekosystémov a charakteru bariéry (zvyčajne technický prvok - cesta, železnica, hrádza; prípadne aj veľká urbanizovaná oblasť). S klimatickou zmenou súvisia najmä hydrické ekosystémy, ktorých konektivita je narušená nevhodnou úpravou, prítomnosťou technického diela (hrádza, vodná elektráreň, komunikácia). Odstránenie resp. eliminácia bariérového prvku je technickým riešením, avšak výsledkom by mala byť prírode blízka štruktúra krajiny zabezpečujúca obnovu konektivity. Renaturácia a obnova tokov a mokradí zahŕňa ochranu tokov a ich uvedenie do pôvodného stavu, resp do stavu blízkeho pôvodnému. Zahŕňa aj funkčnú obnovu mokradí. Jedná sa o súbor prírodných resp biologických a technických riešení ktorými docielime obnovenie prírodného charakteru ekosystému vodného toku / mokrade a okolia. | Transgreen, 2019: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/9TAADVQS/reader Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader | Biologické; Stavebné a urbanizačné | Zmena životných podmienok bioty (vrátane lesov) - úbytok biodiverzity, škodcovia a choroby; Ohrozenie poskytovania ekosystémových funkcií a služieb krajiny | Adaptačné | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS); Technické "sivé" opatrenie (realizácia technického prvku) | Ochrana biodiverzity, prírody a krajiny | Detailná - bodová mierka; Lokálna mierka (obec, farma) | Krátkodobé (max. do 2 rokov); Strednodobé (2-5 rokov) | Operačný program Kvalita životného prostredia; SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | GAEC 8 - Minimálny podiel ornej pôdy vyčlenenej pre neproduktívne plochy a prvky a na celej poľnohospodárskej ploche, zachovanie krajinných prvkov | 31.1 - Celofarmová eko-schéma | 49.13 - Ochrana a zvyšovanie biodiverzity | | | ||||||||||||||
20 | B4 - Kontrola/odstraňovanie inváznych a expandujúcich nepôvodných druhov | Úbytok a degradácia pôvodných riečnych ekosystémov vplyvom klimatickej zmeny, spôsobujú pokles rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov a otvárajú podmienky na rozšírenie inváznych druhov. Najúčinnejším spôsobom kontroly je prevencia. Zahŕňa reguláciu zámerných introdukcií a minimalizovanie nezámerných introdukcií. Takáto prevencia je možná cez identifikáciu potenciálnych vysoko rizikových druhov nepôvodných rastlín a tiež možných introdukčných dráh. Vyžaduje koordinovaný postup napr. na úrovni štátnej správy. Eradikácia (odstraňovanie existujúcich nepôvodných druhov) môže byť environmentálne a ekonomicky vhodnejšia ako dlhodobá kontrola, ktorá môže zahŕňať kontinuálne používanie chemických látok (herbicídy) a mechanického odstraňovania. Boli vytvorené početné prístupy k eradikácií a kontrole, ktoré zahŕňajú niekoľko spôsobov odstraňovania inváznych druhov rastlín - mechanický, chemický, kombinovaný, biologický, environmentálny. Pri odstraňovaní inváznych a iných neželaných organizmov minimalizovať používanie látok, ktoré môžu ohrozovať alebo poškodzovať ekosystémy, predstavujú možné riziko znečistenia podzemných vôd a/alebo povrchových vôd. | Invázne druhy rastlín v Strednej Európe, 2015: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/SZCQZGEP/reader Koncepcia vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/9UE22FFD/reader | Biologické | Šírenie inváznych a nepôvodných druhov (rastliny aj živočíchy); Zmena životných podmienok bioty (vrátane lesov) - úbytok biodiverzity, škodcovia a choroby; Ohrozenie poskytovania ekosystémových funkcií a služieb krajiny | Adaptačné | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Ochrana biodiverzity, prírody a krajiny | Detailná - bodová mierka; Lokálna mierka (obec, farma) | Krátkodobé (max. do 2 rokov); Strednodobé (2-5 rokov) | Operačný program Kvalita životného prostredia; SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | | | 49.8 - Zvyšovanie odolnosti proti škodcom a znižovanie rizík používania pesticídov vrátane zavedenia techník integrovanej ochrany proti škodcom; 49.13 - Ochrana a zvyšovanie biodiverzity | | | ||||||||||||||
21 | B5 - Opatrenia na zlepšenie podmienok pre včelstvá a voľne žijúce druhy hmyzích opeľovačov | Hmyzie opeľovače predstavujú širokú skupinu hmyzu s opeľovacou schopnosťou, ktorá je charakteristická pre tie druhy, ktorých hlavnou zložkou potravy sú peľ a nektár. Popri včele medonosnej, ktorá je najznámejším opeľovačom, nemožno prehliadnuť tiež iné, rovnako dôležité skupiny, ako sú napríklad samotárske včely, čmeliaky, osy, mravce, motýle, chrobáky, pestrice, muchy, pakomáre, či iné dvojkrídlovce. Opeľovanie pomocou hmyzu plní významnú úlohu regulačnej ekosystémovej služby v prírode. Voľne žijúcich opeľovačov výrazne ubúda. Biotopy opeľovačov miznú v dôsledku najvýznamnejších globálnych tlakov (zmeny klímy a krajiny, intenzifikácia poľnohospodárstva, pesticídy, patogény, invazívne druhy rastlín a živočíchov a elektromagnetické znečistenie), ktoré negatívne pôsobia na včelstvá. V rámci opatrení na podporu opeľovačov je potrebné dbať na tvorbu a ochranu prírode blízkych stanovíšť v okolitej krajine, v snahe podporiť biotu a život hmyzu, vrátane divo žijúcich opeľovačov. Rovnako je dôležité sledovať zloženie rastlinných spoločenstiev, pretože znížením biodiverzity flóry zákonite opúšťajú ekosystém aj všetky organizmy, ktoré z nej mali benefit, vrátane hmyzu. Vylepšovať podmienky pre včelstvá je možné vysádzaním zmesí kvitnúcich nektárodajných rastlín, pričom pri zostavovaní zmesí je potrebné myslieť na to, aby produkcia nektáru a peľu bola vyrovnaná počas celého dňa aj sezóny. Možnosti zlepšovania včelej pastvy existujú aj v zastavaných oblastiach, a to prostredníctvom kvitnúcich súkromných, verejných či komunitných záhrad, zelených striech, mestských parkov a lesoparkov. | v meste Ľubľana sa nachádza okolo 4 500 úľov, 4 včelárske spoločnosti, je vytvorený Včelí chodník https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/PZE34UK9/reader | Lokálne prípadové štúdie, 2019: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/PZE34UK9/reader | Biologické | Zmena životných podmienok bioty (vrátane lesov) - úbytok biodiverzity, škodcovia a choroby; Ohrozenie poskytovania ekosystémových funkcií a služieb krajiny | Adaptačné | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Ochrana biodiverzity, prírody a krajiny | Detailná - bodová mierka; Lokálna mierka (obec, farma) | Krátkodobé (max. do 2 rokov); Strednodobé (2-5 rokov) | Operačný program Kvalita životného prostredia; SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | GAEC 8 - Minimálny podiel ornej pôdy vyčlenenej pre neproduktívne plochy a prvky a na celej poľnohospodárskej ploche, zachovanie krajinných prvkov | 31.1 - Celofarmová eko-schéma | 49.13 - Ochrana a zvyšovanie biodiverzity | 70.4 - Ekologické poľnohospodárstvo; 70.6 - Agroenvironmentálno-klimatická intervencia – Šetrné hospodárenie na ornej pôde, v ovocných sadoch a vinohradoch; 70.7 - Agroenvironmentálno-klimatická intervencia– Ochrana a zachovanie biodiverzity; 73.18 - Budovanie spoločných zariadení a opatrení - prvky zelenej a modrej infraštruktúry | | |||||||||||||
22 | P1 - Diverzifikácia štruktúry krajinnej pokrývky - organizačné opatrenia (veľkosť a tvar pozemku). Mozaikovité využívanie poľn. pozemkov. | Návrh vhodného tvaru a veľkosti pozemku; prípadne trvalé zatrávnenie. Kombinácia: protierózne osevné postupy a protierózne rozmiestňovanie plodín; pásové striedanie plodín. Organizačné opatrenia - celkové poňatie organizácie krajiny pri využívaní ochranného účinku vegetačnej pokrývky. Základom opatrení je situovanie pozemkov dlhšou stranou v smere vrstevníc, zvolenie vhodnej veľkosti a tvaru pozemku a vymedzenie parciel vhodných na zmenu druhov pozemkov (delimitácia), ochranné zatrávnenie alebo zalesnenie a zatrávnenie pozdĺž vodných tokov. Veľké zornené pôdne bloky je možné diverzifikovať pestovaním rôznych druhov plodín. Odporúča sa využitie pásového striedania plodín, zaraďovanie zatrávnených zasakovacích pásov, využitie biopásov, a pod. (Ref. - podrobnejšie zdroje informácií). Biopásy sú vhodným prostriedokom na zvýšenie diverzity poľnohospodárskej krajiny; zlepšenie odtokových pomerov, ochrana proti erózii. Skrátenie aktívnej dĺžky svahu ako jedno z protieróznych opatrení. Produkčná schopnosť pôdy sa znižuje vplyvom vodnej erózie, odplavením orničnej vrstvy z neúnosne dlhých svahov. Preto je vhodné do veľkoplošných blokov „vkladať“ vsakovacie pásy, remízky, medze, stromoradia, prípadne riešiť terasovanie svahov apod. Tieto opatrenia vytvárajú pre dažďovú vodu bariéru. Prípustná dĺžka svahu závisí od druhu pôdy, jej zrnitosti, od sklonu svahu a intenzity zrážok. Diverzifikovanú štruktúru krajiny je možné zabezpečiť aj ochranou a obnovou vegetácie, lesov, hlavne v horských oblastiach, ako aj lužných lesov, horských lúk, lesokrovinatých, krovinatých i trávnatých plôch; zalesňovaním sklonitých nevyužívaných svahov; podporou výsadby zelene v extraviláne, výsadbou medzí, remízok v poľnohospodárskej krajine. Uvedené opatrenia sa prednostne lokalizujú do polôh s horšie priepustným podložím. | Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader Zelený katalóg Košického kraja, 2022: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/3FU39XEJ/reader Spoločná adaptačná stratégia na dopady zmeny klímy v pilotnom území, 2017: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/UBE3Z6FF/reader Príručka zelené infrastruktury, 2019: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/QVI79IER/reader | Pôdohospodárske | Znížená úrodnosť pôdy a poľn. krajiny (degradácia); Erózia, zosuvy a iné deštrukčné procesy; Zmena životných podmienok bioty (vrátane lesov) - úbytok biodiverzity, škodcovia a choroby; Ohrozenie poskytovania ekosystémových funkcií a služieb krajiny | Kombinované | Plánovacie opatrenie (záväzný zámer); Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Poľnohospodárstvo; Ochrana biodiverzity, prírody a krajiny | Lokálna mierka (obec, farma) | Strednodobé (2-5 rokov); Dlhodobé (5-20 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika; Operačný program Rozvoj vidieka | GAEC 8 - Minimálny podiel ornej pôdy vyčlenenej pre neproduktívne plochy a prvky a na celej poľnohospodárskej ploche, zachovanie krajinných prvkov | 31.1 - Celofarmová eko-schéma | | 70.4 - Ekologické poľnohospodárstvo | | ||||||||||||||
23 | P2 - Zmena skladby pestovaných plodín | Vhodný výber skladby pestovaných plodín - napr. vylúčenie erózne nebezpečných plodín na pôdach ohrozených eróziou pôdy, prípadne širokoriadkové plodiny s nedostatočným ochranným účinkom striedať vo vrstevnicových pásoch okopanín a viacročných krmovín a i. Jedným z významných kritérií pre výber plodín a ich odrôd do daných podmienok bude schopnosť kratšiu alebo dlhšiu dobu vzdorovať výskytu sucha. Všeobecne medzi citlivé plodiny k suchu patrí najmä jarný jačmeň, repka olejka, ovos a zemiaky, zatiaľ čo ozimná pšenica či ozimné raž sú z pohľadu stability regionálnych výnosov podstatne odolnejšie. Ozimy môžu byť lepšie prispôsobené zmene klímy, predovšetkým tvorbou koreňového systému už na jeseň a možnosťou využitia vlahy zo zimného obdobia. | Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader CzechAdapt – Systém pro výměnu informací o dopadech změny klimatu, 2016.Kapitola 9 https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/C9C35JF2/reader | Pôdohospodárske | Vysoké teploty, teplotný stres a tepelné ostrovy; Sucho a nedostatok vody v krajine; Mráz (holomráz)a ľadové javy; Znížená úrodnosť pôdy a poľn. krajiny (degradácia) | Adaptačné | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Poľnohospodárstvo | Lokálna mierka (obec, farma) | Krátkodobé (max. do 2 rokov); Strednodobé (2-5 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | GAEC 7 - Striedanie plodín na ornej pôde okrem plodín pestovaných pod vodou | | | 70.4 - Ekologické poľnohospodárstvo | | ||||||||||||||
24 | P3 - Obnova TTP a zvyšovanie podielu TTP v krajine | Trvalé zatrávnenie na plytkých pôdach, pozemkoch s vysokým sklonom (viac ako 12° a nevyhnutne nad 17°) a plochách pozdĺž vodných tokov. Trvalý trávny porast predstavuje druhovo rozmanité rastlinné spoločenstvo a z hľadiska využitia územia patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Čo sa týka spôsobu vzniku a spôsobu obhospodarovania, trávne porasty môžu byť prirodzené, poloprirodzené s pravidelným manažmentom alebo umelé na revitalizovaných plochách. Zatrávnením sa prispieva k zníženiu erózneho zmyvu (najmä na svahovitých lokalitách), výskyt väčšieho množstvo druhov zase podporuje biodiverzitu a spoločenstvá viazaná na kvetnaté lúky (včelstvá, chrobáky, motýle, niektoré druhy vtákov), zvyšuje sa aj estetická hodnota lokality (podpora typického krajinného rázu okolia). Znížením erózneho zmyvu sa tiež podporuje schopnosť územia zadržať vodu. Obnova trávneho porastu je vhodná v lokalitách, ktoré sú degradované intenzívnym obhospodarovaním (prípadne ležia úhorom) a nie je v pláne ich využívať na iné účely. | CHKO Biele Karpaty - kvetnaté lúky s výskytom orchideí https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/WINDBM36/reader Lúčne porasty na strmých svahoch, Liptovská Teplička https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/D3U54CCJ/reader | Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader Katalóg vybraných adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy vo vzťahu k využitiu krajiny, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/D3U54CCJ/reader | Pôdohospodárske | Zmena životných podmienok bioty (vrátane lesov) - úbytok biodiverzity, škodcovia a choroby; Erózia, zosuvy a iné deštrukčné procesy | Adaptačné | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Poľnohospodárstvo | Lokálna mierka (obec, farma) | Krátkodobé (max. do 2 rokov); Strednodobé (2-5 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | GAEC 1 - Udržiavanie trvalého trávneho porastu na základe pomeru trvalého trávneho porastu k poľnohospodárskej ploche | | | 70.8 - Agroenvironmentálno-klimatická intervencia – Zatrávňovanie ornej pôdy | | |||||||||||||
25 | P4 - Vhodné obhospodarovanie trvalých kultúr (zatrávnenie, medziradia, mulčovanie) | Základné opatrenia: zatrávnenie medziradia; hrádzovanie/jamkovanie medziradia; mulčovanie; vrstevnicový smer výsadby. Z organizačných opatrení je možné v špeciálnych kultúrach aplikovať najmä protierózny vrstevnicový smer výsadby pri zakladaní porastov. Pri koreňovom systéme sadiva je vhodné mierne nahrnutie zeminy, vďaka ktorému tak dochádza k vzniku hrádzok zadržiavajúcich vodu na svahu a predlžujúce tak možnú dobu infiltrácie vody do pôdy. Jedným z najpoužívanejších agrotechnických opatrení na špeciálnych kultúrach je zatrávnenie medziradia. Ide o výsev trávneho porastu do každého alebo každého druhého (či ďalšieho) priestoru medzi riadkami sadenej kultúry. Významným faktorom zvyšujúcim stabilizačný efekt viníc je kvalitné medziradie, t.j. bylinný pás medzi radmi viniča hroznorodého. Zabezpečením celoročného pokrytia minimálne každého druhého medziradia dochádza k uchovávaniu uhlíka v pôde a tým k zmierňovaniu zmeny klímy, zároveň dochádza k ochrane pôdy ako prírodného zdroja. Vzhľadom na pokrytie medziradia dochádza tiež k lepšej retencii vody. Opatrenie môže byť zakladané prakticky na všetkých viniciach, vrátane novozaložených. Dôležitý je výber vhodnej výsevnej zmesi a správneho postupu založenia. Zamedzienie vysychaniu pôdy mulčovaním - dôsledným zamulčovaním pôdy sa nielen zamedzuje rastu nežiadúcich burín, ale aj vysychaniu pôdy. Mulčovanie sa odporúča organickým materiálom (napr. slamou, kôrou), alebo pri trvalkových záhonoch aj iným materiálom (štrkom a pod.). | 2500–3000 hektárov juhomoravských viníc Svaz Ekovín (150 členov, napr. Horákova farma v Čejči, Vinea Znojmo, Agra Horní Dunajovice, Vinice Hustopeče s. r. o., Víno Marcinčák atď.) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/WINDBM36/reader | Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader Spoločná adaptačná stratégia na dopady zmeny klímy v pilotnom území, 2017: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/UBE3Z6FF/reader | Pôdohospodárske | Erózia, zosuvy a iné deštrukčné procesy; Sucho a nedostatok vody v krajine | Kombinované | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Poľnohospodárstvo | Lokálna mierka (obec, farma) | Krátkodobé (max. do 2 rokov); Strednodobé (2-5 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | GAEC 6 - Minimálne pokrytie pôdy, aby nebola pôda počas najcitlivejších období ponechaná bez porastu | 31.1 - Celofarmová eko-schéma | 58.1 - Reštrukturalizácia a konverzia vinohradov | 70.6 - Agroenvironmentálno-klimatická intervencia – Šetrné hospodárenie na ornej pôde, v ovocných sadoch a vinohradoch | | |||||||||||||
26 | P5 - Protierózna agrotechnika - protierózne osevné postupy, výber a striedanie plodín, orba po vrstevnici... | Pásové striedanie plodín: Medzi rovnako široké pásy plodín sú umiestňované spravidla nerovnako široké pásy trávnych porastov či ďatelina. Osevné postupy: vhodný výber plodín - viď opatrenie P2 Orba po vrstevnici: viď opatrenie P1 | Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader | Pôdohospodárske | Erózia, zosuvy a iné deštrukčné procesy; Znížená úrodnosť pôdy a poľn. krajiny (degradácia) | Mitigačné | Kombinované opatrenie | Poľnohospodárstvo | Detailná - bodová mierka; Lokálna mierka (obec, farma) | Krátkodobé (max. do 2 rokov); Strednodobé (2-5 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | GAEC 5 - Riadenie obrábania pôdy, zníženie rizika degradácie a erózie pôdy vrátane zohľadnenia sklonu svahov; GAEC 6 - Minimálne pokrytie pôdy, aby nebola pôda počas najcitlivejších období ponechaná bez porastu; GAEC 7 - Striedanie plodín na ornej pôde okrem plodín pestovaných pod vodou | | | | | ||||||||||||||
27 | P6 - Agrotechnické opatrenia na zlepšenie štruktúry pôdy (podrývanie, hĺbkové kyprenie pôdy, mulčovanie, siatie, zelené hnojenie...). | Agrotechnické opatrenia sú založené najmä na skrátení času, kedy je pôda bez vegetačnej pokrývky. Na ochranu pôdy možno cielene využívať pozberové zvyšky plodín a biomasu medziplodín, za veľmi účinné sú považované technológie ochranného spracovania pôdy (P7). Patrí sem aj spracovanie pôdy s ponechaním väčšieho množstva pozberových zvyškov (najčastejšie podrvené slamy), hrádzkovanie, jamkovanie, mulčovanie a pod. | Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader | Pôdohospodárske | Erózia, zosuvy a iné deštrukčné procesy; Znížená úrodnosť pôdy a poľn. krajiny (degradácia) | Mitigačné | Kombinované opatrenie | Poľnohospodárstvo | Detailná - bodová mierka; Lokálna mierka (obec, farma) | Krátkodobé (max. do 2 rokov); Strednodobé (2-5 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | GAEC 6 - Minimálne pokrytie pôdy, aby nebola pôda počas najcitlivejších období ponechaná bez porastu | 31.1 - Celofarmová eko-schéma | 49.4 - Ochrana pôdy | 70.4 - Ekologické poľnohospodárstvo | | ||||||||||||||
28 | P7 - Zmena technológií obrábania pôdy - pôdoochranné a minimalizačné technológie | Využívané je plytké kyprenie pôdy, ale aj hlbšie prekyprenie ornice či časti podorničí bez obracania spracovávanej vrstvy pôdy, siatie do obilných pásov, zvyšovanie vodozádržnej kapacity pôdy, zvýšenie zapracovania organickej hmoty najlepšie v synergii s hnojením napr. klasickými metódami maštaľného hnoja a zeleného hnojenia. | Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader Stratégia adaptácie SR a zmenu klímy, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/BS9D88WT/reader | Pôdohospodárske | Znížená úrodnosť pôdy a poľn. krajiny (degradácia); Erózia, zosuvy a iné deštrukčné procesy | Kombinované | Technické "sivé" opatrenie (realizácia technického prvku) | Poľnohospodárstvo | Detailná - bodová mierka | Krátkodobé (max. do 2 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | GAEC 6 - Minimálne pokrytie pôdy, aby nebola pôda počas najcitlivejších období ponechaná bez porastu; GAEC 5 - Riadenie obrábania pôdy, zníženie rizika degradácie a erózie pôdy vrátane zohľadnenia sklonu svahov | 31.1 - Celofarmová eko-schéma | 49.4 - Ochrana pôdy; 49.6 - Prispievanie k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu | 70.4 - Ekologické poľnohospodárstvo | | ||||||||||||||
29 | P8 - Zvýšenie množstva organického uhlíka v pôde (organické hnojenie, ekologické poľnohospodárstvo, živočíšna výroba) | Osobitná pozornosť sa venuje udržateľnému hospodáreniu, obnove degradovanej pôdy a biologicky rozmanitých oblastí s vysokým potenciálom z hľadiska ekosystémových služieb a zmierňovania vplyvov zmeny klímy. Väčšina zásob uhlíka v ornej pôde a trávnatých porastoch sa nachádza v podzemnej rastlinnej organickej hmote a pôde. Podpora zvyšovania záchytov uhlíka sa v krátkodobom horizonte bude realizovať hlavne pomocou spoločnej poľnohospodárskej politiky a cez adaptačné opatrenia v rámci 2. programovej priority na Slovensku financovanej z EÚ rozpočtu - využívanie agrolesníckych systémov zameraných na sekvestráciu uhlíka prostredníctvom drevnej biomasy a pôdy, implementácia opatrení zameraných na zvýšenie sekvestrácie uhlíka v poľnohospodárskych pôdach a udržiavanie vysokej úrovne organického uhlíka v pôdach bohatých na uhlík (diverzifikácia plodín, zachovávanie existujúceho trvalého trávneho porastu, existencia oblasti ekologického záujmu). | Klimatická neutralita 2050: Perspektívy zachytávania uhlíka a odporúčania pre zvyšovanie potenciálu Slovenska, 2022: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/EA99FVCR/attachment/9MTZ5E7Z/reader | Pôdohospodárske | Znížená úrodnosť pôdy a poľn. krajiny (degradácia) | Mitigačné | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Poľnohospodárstvo | Detailná - bodová mierka; Lokálna mierka (obec, farma) | Krátkodobé (max. do 2 rokov); Strednodobé (2-5 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | | 31.2 - Dobré životné podmienky zvierat – Pastevný chov | 49.6 - Prispievanie k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu | 70.6 - Agroenvironmentálno-klimatická intervencia – Šetrné hospodárenie na ornej pôde, v ovocných sadoch a vinohradoch | | ||||||||||||||
30 | P9 - Protierózne priekopy a prielohy, zasakovacie pásy, hrádzky... (hydrotechnické a biotechnické opatrenia) | Prieloh - plytká, široká priekopa trojuholníkového, lichobežníkového alebo parabolického priečneho profilu, s miernym sklonom svahov, založená spravidla s malým pozdĺžnym sklonom, kde sa povrchovo stekajúca voda zachytáva a vsakuje, alebo je postupne odvádzaná. Ide o opatrenie vhodné na prerušenie dĺžky svahu. Týmto sa zmenší plocha pre pôsobenie povrchového odtoku, a zníži sa teda miera vodnej erózie. Prieloh je prejazdný, priechodný pre techniku - sklon svahov 1:5 až 1:10, hĺbka do 1 m. Prielohy sa navrhujú pozdĺž poľných ciest alebo ako pás naprieč pozemkom, kolmo na smer stekajúcej vody, príp. v miernom sklone ako zvodné prielohy. Opevnený je trvalým trávnym porastom, ktorého súčasťou môžu byť aj dreviny. Môže plniť aj funkciu pozdĺžneho odvodnenia pri poľných cestách. Na rozdiel od priekop vyžaduje väčšiu územnú rezervu. Budovanie prielohov je jedným z najvhodnejších a najdôležitejších podporných opatrení na ornej pôde, najmä ak je použité v kombinácii s agrotechnickými a organizačnými protieróznymi opatreniami. Priekopa - prvok podobný prielohu s prudšími svahmi, zachytáva povrchovo stekajúcu vodu, ktorú vsakuje, alebo postupne odvádza. Často je navrhovaný v miestach, kde nie je dostatočne veľký možný záber pôdy na vybudovanie prielohu. Sklon svahov 1:1.5 až 1:2, hĺbka do 1 m. Nepriechodná pre techniku. Pre zvodné priekopy je možné použiť zatrávnenie. Pri zvodných priekopách, kde pri veľkých prietočných rýchlostiach už nestačí zatrávnenie, je nutné použiť zodpovedajúce spevnenie, napr. polovegetačné (kombinované) spevnenie, kamennú dlažbu, betónové tvarovky a pod. Priekopy sú opatrenia vhodné na prerušenie dĺžky svahu. Týmto sa zmenší plocha pre pôsobenie povrchového odtoku, a teda zníži miera vodnej erózie. Priekopy sú navrhované väčšinou okolo poľných ciest. Zasakovacie pásy - trávnaté pásy s možnosťou výsadby stromov (krovinné, popr. lesné). Navrhujú sa buď na svahovitých pozemkoch pozdĺž vrstevníc, kde sa striedajú s plodinami nedostatočne chrániacimi pôdu pred eróziou, alebo sa budujú pozdĺž nádrží alebo vodných tokov na zabránenie vnikaniu eróznych zmyvov do recipientov. Minimálna odporúčaná šírka - 20 m. Hrádzky - budujú sa na pozemkoch v smere vrstevníc a na úpätí svahov poľnohospodárskych pozemkov v údolniciach pre zachytávanie prívalových vôd. Priestor pred hrádzou a výška hrádzky musia vyhovovať potrebe retencie vody, vrátane objemu usadených eróznych zmyvov. Hrádzky sa budujú prevažne ako zemné, najčastejšie opevnené zatrávnením. Ochranné hrádze je vhodné navrhovať tam, kde by v dôsledku malého sklonu dochádzalo k zanášaniu priekop a prielohov. Sklon 1:1.5 až 1:5; odporúčaná výška 15-30 max. 90 cm; obvyklá dĺžka 300-450 m. Prehrádzky - budované sú v dráhach sústredeného odtoku na poľnohospodársky obrábaných pozemkoch. Ide o priečne prahy, pásy a stupne bez spodných výpustí; podporujú stabilizáciu údolnice, znižujú pozdĺžny sklon, slúžia na akumuláciu sústredeného odtoku a napomáhajú bezpečnému odvedeniu odtoku pri zvýšených zrážkových udalostiach. Používajú sa v prípade neúčinnosti či nemožnosti realizácie nižších tipov opatrení (organizačných a agrotechnických opatrení) alebo ako ich doplnenie. Suchá retenčná nádrž slúži na ochranu zástavby pred účinky povodní. Je pomerne jednoduchým a účinným, prírode blízkym protipovodňovým opatreniam, ktoré sa navrhuje buď v suchých údolniciach, alebo priamo na vodných tokoch. V priestore nádrže sa musí povodňová vlna zdržať a do istej miery transformovať v súlade s požiadavkami obce či mesta na tzv. neškodný prietok. Pri prechode povodne dochádza k vzdutiu hladiny v nádrži a zadržaniu určitého objemu v zátope, čím sa brzdí a znižuje kulminácia. Transformačný účinok nádrže sa prejavuje predovšetkým pri krátkych a silných prívalových dažďoch. | Suchá retenčná nádrž a protierózny zvodný prieloh v obci Starovice, okres Břeclav (ČR) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/WINDBM36/reader Protierózne a protipovodňové opatrenia – priekopy a prielohy v obci Blatnička, okres Hodonín (ČR) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/WINDBM36/reader | Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader | Pôdohospodárske | Erózia, zosuvy a iné deštrukčné procesy; Znížená úrodnosť pôdy a poľn. krajiny (degradácia); Bleskové (miestne) povodne | Adaptačné | Kombinované opatrenie | Poľnohospodárstvo | Detailná - bodová mierka | Krátkodobé (max. do 2 rokov); Strednodobé (2-5 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | | | | 73.18 - Budovanie spoločných zariadení a opatrení - prvky zelenej a modrej infraštruktúry | | |||||||||||||
31 | P10 - Terasovanie svahov (pri pestovaní trvalých kultúr) | Terasovanie - technické opatrenie protieróznej ochrany, umožňuje využívať pozemky, ktoré by pre veľký sklon a členitosť nebolo možné súčasnými formami poľnohospodárskej výroby inak efektívne poľnohospodársky využívať. Cieľom je zmierniť pôvodný sklon pozemku a následne spomaľovať rýchlosť odtoku povrchových vôd a zamedzovať sústredeniu povrchových vôd do nebezpečných prúdov, ktoré rozmývajú a odplavujú pôdu. Ide o adaptačné opatrenie reagujúce na zvyšovanie frekvencie intenzívnych úhrnov zrážok. Navrhuje sa na svahoch so sklonmi nad 15 % na hlbokých a veľmi hlbokých pôdach (minimálna hĺbka pôdneho profilu 0,8 – 1,2 m) a slúži na zmenšenie ich veľkého sklonu terénnymi stupňami, na rozdelenie svahu na úseky, aby povrchový odtok nedosiahol nebezpečný erózny účinok, a na zníženie odnosu pôdy a na zlepšenie využitia mechanizácie. Terasy sú vždy značným zásahom do prírodného prostredia a môžu narušiť prirodzené ekologické mechanizmy - mali by sa brať ako krajné riešenie protieróznej ochrany. Sady, vinice, trvalý trávny porast a niekedy aj orná pôda – to všetko sú možné spôsoby využitia protieróznych terás. Terasy sa skladajú z terasových plošín a terasových svahov (sklon 1:1 až 1:1,5; výška max. 6-8 m). Terasová plošina (TP) je produkčná plocha terasy, obmedzená svojou šírkou a dĺžkou. Je potrebné zdôrazniť, že realizácia terasy má svoje špecifiká – pokiaľ je zle založená, môžu sa jej hrany časom zosúvať. Opatrenie sa nehodí pre všetky lokality, pretože zásadným spôsobom mení zrážko-odtokový proces na stanovišti. | Terasy v obci Starovice, okres Hodonín (ČR) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/WINDBM36/reader Terasy slúžiace na pestovanie viniča kopírujúce vrtevnice, Záhorce https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/D3U54CCJ/reader Pozitívny príklad terasovania po vrstevnici spomaľujúci odtok zrážkovej vody, Hriňová https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/D3U54CCJ/reader | Katalog přírodě blízkých opatření pro zadržení vody v krajině, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/THD8EUPW/reader Katalóg vybraných adaptačných opatrení vo vzťahu k využitiu krajiny, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/D3U54CCJ/reader | Pôdohospodárske | Erózia, zosuvy a iné deštrukčné procesy | Adaptačné | Technické "sivé" opatrenie (realizácia technického prvku) | Poľnohospodárstvo | Detailná - bodová mierka | Krátkodobé (max. do 2 rokov); Strednodobé (2-5 rokov) | Iné financovanie; SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | | | 58.1 - Reštrukturalizácia a konverzia vinohradov | | | |||||||||||||
32 | P11 - Zatrávnenie údolnice | Zatrávnenie údolnice - typ kombinovaného biologicko-technického opatrenia s významným vplyvom na lokálny vodný režim a eróziu pôdy. Cieľom je prerušiť dráhu sústredeného odtoku vody v údolnici (v prípade jej využívania ako ornej pôdy) a stabilizovať erózne procesy - t.j. znížiť povrchový odtok vody a podporiť vsakovanie vody do pôdy. Dĺžka zatrávneného pásu je rôzna a závisí od miestnych podmienok, šírka by mala byť aspoň 10 m, väčšia šírka zvyšuje efekt opatrenia. Zatrávnenie je možné kombinovať s úpravou povrchu do tvaru plytkej paraboly a odvodňovacou drenážou. Na zatrávnenie je vhodné použiť regionálne zmesi bylín a tráv, ktoré zaisťujú dostatočnú biodiverzitu. Možné je aj vysadenie drevín. | Zatrávnenie údolnice pri obci Nenkovice, okres Hodonín (ČR) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/WINDBM36/reader T | Katalóg protieróznych zariadení a opatrení, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/2VRI7Z2D/reader | Pôdohospodárske | Bleskové (miestne) povodne; Erózia, zosuvy a iné deštrukčné procesy | Adaptačné | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Poľnohospodárstvo | Detailná - bodová mierka | Krátkodobé (max. do 2 rokov); Strednodobé (2-5 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | GAEC 8 - Minimálny podiel ornej pôdy vyčlenenej pre neproduktívne plochy a prvky a na celej poľnohospodárskej ploche, zachovanie krajinných prvkov | | | 70.8 - Agroenvironmentálno-klimatická intervencia – Zatrávňovanie ornej pôdy | | |||||||||||||
33 | P12 - Presné (precízne) poľnohospodárstvo - minimalizácia úkonov a škôd pri obhospodarovaní | Presné poľnohospodárstvo je výrobná filozofia, kedy používané technológie rešpektujú lokálne vlastnosti pôdy a z nich plynúce požiadavky. Pracovné postupy a materiálové vstupy sú usmerňované tak, aby boli vykonané optimálnym spôsobom, v správnom čase a len na potrebnom mieste. Nevykonávajú sa uniformne na celej parcele, ale rešpektujú zmeny vlastností, a teda aj úroveň rôznych vstupov, aj na viacerých miestach v rámci jednej parcely. V rámci pravidiel systému presného poľnohospodárstva sa zavádzajú nové alebo „znovu objavené“ výrobné technológie a spôsoby hospodárenia napr. pásové obrábanie, melioračné úpravy a riadenie zavlažovania, využívanie medziplodín, v oblastiach ohrozených eróziou znižovanie plôch monokultúr a pod. | Opýtali sme sa ľudí z praxe, aké prvky presného poľnohospodárstva využívajú na ich podnikoch https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/5PBWGZ7U/attachment/H79FUJFA/reader | Presné poľnohospodárstvo - Naše pole https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/RTD7WA6H/attachment/9RQ3T6XQ/reader | Pôdohospodárske | Znížená úrodnosť pôdy a poľn. krajiny (degradácia); Erózia, zosuvy a iné deštrukčné procesy | Kombinované | Technické "sivé" opatrenie (realizácia technického prvku) | Poľnohospodárstvo | Detailná - bodová mierka | Krátkodobé (max. do 2 rokov) | Iné financovanie | | | | | | |||||||||||||
34 | P13 - Šľachtenie a pestovanie nových odrôd plodín a krmovín (napr. suchu- a mrazu-vzdorné) | Šľachtenie nových odrôd môže byť zamerané na vyhnutie sa suchu alebo toleranciu k suchu. Ak je sucho výrazné, môže byť šľachtenie v nesuchých podmienkach neúspešné a väčší význam majú znaky spojené s prežitím. Selekcia na výnos za mierne suchých podmienok však môže poskytnúť výborné odrody nielen pre optimálne podmienky, ale aj pre tie, kde sa striedajú obdobia mierne a stredne silné obdobia sucha. Vyšší výnos za slabého sucha možno docieliť lepšou dostupnosťou vody, jej lepším využitím a zmeneným zberovým indexom (vyšším podielom zrna z biomasy). Prvý faktor je relevantný, ak je pôdna voda dostupná až do zrelosti, alebo vtedy, ak hlbšie koreniace odrody dosiahnu na podzemnú vodu. | CzechAdapt – Systém pro výměnu informací o dopadech změny klimatu..., 2016. Kapitola 9: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/C9C35JF2/reader | Pôdohospodárske | Vysoké teploty, teplotný stres a tepelné ostrovy; Sucho a nedostatok vody v krajine; Mráz (holomráz)a ľadové javy | Adaptačné | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Poľnohospodárstvo | Regionálna mierka - región | Dlhodobé (5-20 rokov); Strategické (nad 20 rokov) | Iné financovanie | | | | | | ||||||||||||||
35 | P14 - Biologická ochrana poľnohospodárskych plodín (napr. využitie predátorov a parazitoidov...) , integrované metódy kontroly škodcov | Biologická ochrana rastlín je metóda ochrany pred chorobami a škodcami, ktorá využíva prirodzených predátorov škodcov, parazity a prípravky na báze vírusov, baktérií a húb alebo rastlinné extrakty. Prostriedky biologickej ochrany sú šetrné k životnému prostrediu, sú bezpečné pre človeka aj pre domáce zvieratá. Ich použitie nie je škodlivé pre užitočný hmyz a ostatné necieľové organizmy. V rámci ochrany rastlín proti patogénom možno rozlíšiť dva hlavné spôsoby: vnášanie nepôvodných organizmov a podpora rôznych zložiek prirodzenej populácie (bioagens). Biolgická ochrana je ovplyvnené faktormi prostredia, počasím, striedaním ročných období, hnojením, obsahom organickej hmoty v pôde, kompatibilitou plodín, atď. Rozdelenie bilogickej ochrany: - biologicky aktívne látky - látky vzniknuté pôsobením živých organizmov, rastlín alebo mikroorganizmov (sekundárne metabolity alebo produkty fermentácie). V prípravkoch sa využíva obsah silíc a špecifických látok, ktoré sú skoncentrované a umožňujú jednoduchšiu aplikáciu vo forme práškov, postrekov či pást. Do tejto skupiny tiež patria feromónové lapače a lepové dosky pokryté atraktantmi. - redukcia škodcov pomocou bezstavovcov a stavovcov - napr. používanie dravých roztočov, parazitických osičiek a hlístic. Na ich podporu a zvýšenie diverzity sa využíva tvorba úkrytov, domčekov, krytých prístreškov, pascí a dnes obľúbených hmyzích hotelov, na redukciu väčších škodcov potom stavba bidielok a ďalších úkrytov pre vtáky. V sadárstve a vinohradníctve sú v období pred zberom dravce jednou z najefektívnejších možností ochrany. - bioagens (baktérie a huby) - mikroorganizmy používané v ochranných prípravkoch, pričom je využívaná interakcia s hostiteľskými rastlinami. | Biologická ochrana rastlín - prednáška: https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/zem/biologicka-ochrana-rastlin/ CzechAdapt – Systém pro výměnu informací o dopadech změny klimatu..., 2016. Kapitola 9: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/C9C35JF2/reader | Pôdohospodárske | Zmena životných podmienok bioty (vrátane lesov) - úbytok biodiverzity, škodcovia a choroby; Znížená úrodnosť pôdy a poľn. krajiny (degradácia); Ohrozenie poskytovania ekosystémových funkcií a služieb krajiny; Šírenie inváznych a nepôvodných druhov (rastliny aj živočíchy) | Kombinované | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Poľnohospodárstvo; Ochrana biodiverzity, prírody a krajiny | Lokálna mierka (obec, farma) | Krátkodobé (max. do 2 rokov); Strednodobé (2-5 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | GAEC 8 - Minimálny podiel ornej pôdy vyčlenenej pre neproduktívne plochy a prvky a na celej poľnohospodárskej ploche, zachovanie krajinných prvkov | | 49.8 - Zvyšovanie odolnosti proti škodcom a znižovanie rizík používania pesticídov vrátane zavedenia techník integrovanej ochrany proti škodcom | 70.4 - Ekologické poľnohospodárstvo; 70.6 - Agroenvironmentálno-klimatická intervencia – Šetrné hospodárenie na ornej pôde, v ovocných sadoch a vinohradoch | | ||||||||||||||
36 | P15 - Podpora infraštruktúry pre zavlažovanie v poľnohospodárskej krajine | Efektívne využívanie vody v poľnohospodárstve je nevyhnutné vzhľadom k stupňujúcemu sa nedostatku vlahy vo vegetačnom období. Potrebné je: - prehodnotiť očakávané dopady zmeny klímy a stav vodných útvarov, stanoviť prioritné oblasti pre zavlažovanie - prehodnotiť stav a využívanie malých vodných nádrží vybudovaných v minulosti za účelom zadržiavania vody pre závlahy, rekonštruovať ich - tam, kde je to možné, doplniť nové malé vodné nádrže priamo v poľnohospodárskej krajine - modernizovať a rekonštruovať existujúce zavlažovacie systémy, ich rozširovanie podmieniť zvýšením efektívnosti zavlažovania (technológie znižujúce spotrebu vody, energie), prehodnotiť manipulačno-prevádzkové poriadky čerpacích staníc - prehodnotiť platby za odbery vody pre závlahy pre užívateľov vody v poľnohospodárstve - zvýšiť dôraz na kontrolu kvality závlahových vôd, stanoviť podmienky na opätovné využívanie vyčistených odpadových vôd na zavlažovanie poľnohospodárskych plodín. | Koncepcia vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/9UE22FFD/reader | Pôdohospodárske | Sucho a nedostatok vody v krajine; Vysoké teploty, teplotný stres a tepelné ostrovy | Adaptačné | Technické "sivé" opatrenie (realizácia technického prvku) | Poľnohospodárstvo | Detailná - bodová mierka; Lokálna mierka (obec, farma) | Strednodobé (2-5 rokov); Dlhodobé (5-20 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | | | | 73.09 - Produktívne investície do rozširovania a budovania nových závlah na farmách; 73.10 - Produktívne investície do rozširovania a budovania novej infraštruktúry závlah mimo fariem; 73.11 - Produktívne investície do rekonštrukcie a modernizácie existujúcej infraštruktúry závlah; 73.12 - Investície do vodozádržných opatrení mimo fariem; 73.18 - Budovanie spoločných zariadení a opatrení - prvky zelenej a modrej infraštruktúry | | ||||||||||||||
37 | P16 - Opatrenia v živočíšnej výrobe - genofond a adaptibilita hosp. zvierat, spôsoby ustajnenia a pastvy... | Klimatická zmena ovplyvní aj podmienky pre chov hospodárskych zvierat. Potrebné opatrenia: - riešiť metódy ochladzovania a modernizovať systémy ustajnenia hospodárskych zvierat - prehodnotiť výber perspektívnych plemien z hľadiska adaptácie na vyššie teploty. Použitie tradičných, odolných plemien a znovu zavedenie chovu menej výnosných plemien hospodárskych zvierat, ktoré sú ale lokálne prispôsobené a pre chov menej náročné, môže byť prínosné (napr. sivý rožný dobytok v rámci panónskej oblasti juhozápadného a juhovýchodného Slovenska). - upraviť výživu zvierat aj ich techniku kŕmenia - bude dôležité zamerať sa tiež na alternatívne krmoviny (napr. cirok obyčajný, maniok). Vypracovať návrh kŕmnych dávok pre zvieratá počas extrémnych teplôt a návrhy metód a postupov kŕmenia zvierat. | Stratégia adaptácie SR a zmenu klímy, 2018: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/BS9D88WT/reader | | | | | | | | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | | 31.2 - Dobré životné podmienky zvierat – Pastevný chov | 32.2 - Platba na kravy chované v systéme s trhovou produkciou mlieka; 32.3 - Platba na ovce a kozy | | | ||||||||||||||
38 | P17 - Opatrenia na zníženie uhlíkovej stopy v poľnohospodárstve (najmä živočíšna výroba, ale aj rastlinná výroba) | Uhlíková stopa poľnohospodárstva vzniká pri celej škále činností - najmä v živočíšnej výrobe, ale čiastočne aj v rastlinnej výrobe. Z hľadiska mitigačných opatrení je potrebné realizovať tieto opatrenia: Živočíšna výroba: - efektívne skladovanie živočíšnych odpadov, konkrétne skladovanie kvapalín v izolovaných nádržiach od okolia alebo v cisternách s prístupom kyslíka a skladovanie maštaľného hnoja bez alebo s minimálnym prídavkom vody na uľahčenie manipulácie a tak, že je uložený pod strechou s betónovou podlahou- týmto spôsobom sa dá eliminovať až 100 % emisií N2O, - efektívne spracovanie živočíšneho odpadu a využitie bioplynu, najmä ako lokálneho, zdroja energie. - intervencie pri kŕmení zvierat s cieľom znižovať emisie CH4 ako je napr. intenzívne kŕmenie aktívnymi látkami najmä obilninami. Rastlinná výroba: - analýza pozitív a negatív jednotlivých plodín a ich využitia z hľadiska bilancie skleníkových plynov a dopadov na biodiverzitu. Napr. plodiny pestované na energetický účel (biopalivo, biomasa) sa porovnajú s inými alternatívami (tráva, les, mokrade atď.), väčšie využívanie hnojív dusičnanového typu a hnojív so stabilizovaným dusíkom na úkor používania močoviny, analýza a prípadne následné zavádzanie agrolesníckych systémov do obhospodarovania pôdy. - presným poľnohospodárstvom zvýšiť výnosy alebo znížiť rozlohu obhospodarovanej plochy, čím sa znovu uvoľní pôda na alternatívne využitie. - podpora organického spôsobu hospodárenia s uzavretým cyklom prvkov a živín. | Katalóg mitigačných opatrení, 2022: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/JRD3HNG3/attachment/S8J7642G/reader | Pôdohospodárske; Stavebné a urbanizačné | Produkcia skleníkových plynov; Komplexné (kombinované) prejavy zmeny klímy | Kombinované | Kombinované opatrenie | Poľnohospodárstvo | Detailná - bodová mierka; Lokálna mierka (obec, farma) | Krátkodobé (max. do 2 rokov); Strednodobé (2-5 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | | 31.2 - Dobré životné podmienky zvierat – Pastevný chov | 49.6 - Prispievanie k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu; 49.7 - Zintentívnenie šetrenia energiou, energetickej efektívnosti a používania energie z obnoviteľných zdrojov | 70.4 - Ekologické poľnohospodárstvo; 70.11 - Podpora dobrých životných podmienok zvierat; 73.04 - Produktívne investície v poľn. podnikoch (zlepšenie životných podmienok zvierat v chovoch, ako aj na investície súvisiace s ekologickou výrobou a výrobou produktov s označením kvality); 73.08 - Investície v poľnohospodárskych podnikoch na zníženie emisií skleníkových plynov a amoniaku; 73.19 - Investície do biohospodárstva | | ||||||||||||||
39 | S1 - Stavebné prvky a úpravy budov - zelené strechy, zelené fasády, tienidlá... | Pod pojmom vegetačné steny rozumieme steny budov pokryté vertikálnou zeleňou rôznym technickým prevedením a s rôznym druhovým zložením. Medzi hlavné typy (kategórie) vegetačných stien patria vegetačné fasády a tzv. živé steny (z angl. living walls). Vegetačné fasády môžu znížiť teplotu povrchu budov až o 10-15 °C v horúcich dňoch. Znižovanie teploty vzduchu, zlepšovanie vnútornej teplotnej pohody budov. Pri ozeleňovaní fasád treba zvoliť jeden zo spôsobov zasadenia rastlín: do substrátu pod domom či do nádob postavených pri dome. Existujú už však aj fasádne systémy, do ktorých sa rastliny umiestňujú. Fasáda s prasklinami nie je vhodná na porast rastlinami. Okrem ochladenia ovzdušia v teplom období majú rastliny schopnosť budovu naopak izolovať v zime. V ulici so zelenými fasádami je vnímaná teplota až o 13 °C nižšia v porovnaní s časťou mesta bez zelene, 712 kWh je chladiaci výkon 850 m² zelenej fasády vo vonkajšej časti, zelená fasáda z brečtanu každoročne naviaže na povrch listov 1,7 kg/m² jemného prachu, mestská zeleň poskytuje cenné biotopy pre včely a iný užitočný hmyz a je dôležitým opatrením proti mestským tepelným ostrovom. Živé steny sú komplexnejším systémom s opornou konštrukciou, ktorej súčasťou je vegetácia zakorenená v nádobách (napr. s pôdou, či vodným roztokom) osadených na opornej konštrukcii alebo priamo na stene a zavlažovací systém. Často je celý systém riešený formou modulárnych panelov. Vertikálna (vegetačná) záhrada – vzniká rastom rastlín na zvislej (vertikálnej) ploche, pričom systém vertikálneho pestovania rastlín je možné použiť v exteriérových, ale aj interiérových podmienkach. Hustota výsadby závisí od zvoleného sortimentu rastlín, priemerne sa počíta s 96 ks/m2 plochy. Na výsadbu vertikálnych stien možno použiť rozmanité a osvedčené rastlinné druhy odolávajúce mrazu, dobre a rýchlo kryjúce podložie. Vertikálna záhrada vytvára úplne nový mestský priestor a môže predstavovať významnú atrakciu mesta. Stena sa stáva umeleckým dielom, ktoré sa v priebehu striedania ročných období vyvíja a mení. Systém je založený na vrstvách špeciálnej látky, v ktorej sú korene rastlín uchytené. Stena je pretkaná sieťou závlahových trubiek, ktoré privádzajú koreňom potrebné živiny aj vlahu. Zelené strechy - strechy, ktorých povrch je pokrytý vegetáciou. Vegetačné strechy sú efektívnym adaptačno-mitigačným opatrením v intenzívne urbanizovanom území, v ktorom je nedostatok voľných plôch. Vegetačné strechy sa dajú budovať na stavbách s rovnou, ale aj šikmou strechou. Zníženie teploty vzduchu nad zelenou strechou je o cca 4 °C, takisto aj vnútorné teploty v budovách. Zelené strechy v meste prinášajú množstvo benefitov: poskytujú nové domovy rastlinám i živočíchom; zlepšujú mikroklímu a predstavujú nárast evapotranspirácie rastlinami, vďaka ktorej sa v lete ochladia miestnosti v bezprostrednej blízkosti. Zelené strechy a fasády dokážu absorbovať až 90 % zrážok vďaka retenčnému efektu, čistia ovzdušie od polutantov a polietavého prachu a pohlcujú okrem tepla aj zvuky. Okrem toho môžu poskytnúť útočisko na relaxáciu ľuďom v miestach, kde je zástavba silne zahustená. Prebytočná dažďová voda zo zelených striech je ukladaná v zberných nádržiach a je využívaná ako "šedá voda" na splachovanie toaliet či zavlažovanie. Tento systém tak šetrí pitnú vodu v meste. Rozsiahle (extenzívne) zelené strechy nevyžadujú hlbší substrát ako 15 - 20 cm, do ktorého sa vysadia trvalé, nenáročné a pomaly rastúce rastliny. Údržba je jednoduchá, zeleň je odolná, patria sem hlavne machy, niektoré trávy, divorastúce byliny, kobercové trvalky, skalničky, sukulenty a rozchodníky. Zvyčajne nie je potrebné navrhovať závlahový systém. Avšak na takéto strechy nie je možný každodenný prístup. Intenzívne strechy sú ťažšie, nachádza sa tu substrát v hrúbke niekoľko desiatok centimetrov a izolačné vrstvy. Preto je potrebné vyhodnotiť, či je na ozelenenie strecha vhodná. Realizácia a následná údržba sú náročnejšie. Väčšinu plochy pokrýva nízko až stredne vysoká vegetácia (najčastejšie rôzne druhy tráv, trvaliek, či menších krov, príp. stromov nižšieho vzrastu. Zasadená vegetácia poskytne okrem ekologických benefitov napr. aj krásne prostredie na rekreáciu. Intenzívna strešná zeleň vyžaduje závlahový systém. Základnou podmienkou a limitom pre výber vhodného druhu vegetačnej strechy sú technické parametre stavby. Zelené zastávky - majú drevenú konštrukciu a sú vysadené rôznorodou zeleňou. Vytvárajú tak príjemný tieň počas slnečných dní a zároveň vďaka rastlinám pomáhajú redukovať oxid uhličitý a prispievajú tak k lepšiemu ovzdušiu v meste. Tieto zastávky zároveň plnia vzdelávaciu funkciu. Na zastávkach sú umiestnené grafické dosky s informáciami, ako môžu občania prispievať k ochrane životného prostredia. Zelené lavičky dokážu vďaka machom a ďalším drobným rastlinám filtrovať znečistený vzduch, ochladzovať okolitý vzduch a nabíjať elektronické zariadenia. Lavičky sú vybavené solárnymi panelmi, takže sú sebestačné, zároveň majú v sebe zabudované indikátory, ktoré dokážu zisťovať kvalitu vody a teplotu vzduchu spolu s mierou znečistenia. | Rodinný dom v Prahe; Otvorená záhrada v Brne; Mokraďná strecha a fasáda v Slavkove; Zelená fasáda Einsiedlergasse Viedeň: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/WQSWSHKD/reader Viedeň (Rakúsko) - Projekt 50 zelených domov - projekt zelených fasád využívajúci moduly systému BeRTA https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/PZE34UK9/reader Vertikálna záhrada, zelená stena ZŠ Štiavnické Bane https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/AFTQMEQV/reader Zelená strecha na verejnej budove AS Nivy centrum, Bratislava s výmerou: 12 000 m² (https://www.youtube.com/watch?v=LSk6nB8RT54) Vertikálna záhrada Patrick Blanc v Aix-en-Provence (Francúzsko) tvorenú 22 000 rastlinam, slúži ako prirodzená protihluková stena, prispieva ku kvalite ovzdušia a esteticky zlepšuje oblasť https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/HERJBEWZ/reader Zelené strechy so zachytávaním dažďovej vody a jej následným využívaním pre vodnú plochu na Postupimskom námestí v centre Berlína (Nemecko) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/HERJBEWZ/reader Dve zelené zastávky v meste Siemiatycze (Poľsko) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/HERJBEWZ/reader 316 zelených striech na autobusových zastávkach v meste Utrecht (Holandsko) https://www.istavebnictvo.sk/clanky/v-holandsku-vybudovali-viac-ako-300-autobusovych-zastavok-so-zelenymi-strechami | Katalóg mitigačných opatrení, 2022: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/JRD3HNG3/attachment/S8J7642G/reader Ochrana a tvorba ŽP v mestách, 2022: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/RTV2AENS/reader Zelený katalóg Košického kraja, 2022: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/3FU39XEJ/reader Katalóg opatrení pre mestá, 2020: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/C6483S37/reader | Stavebné a urbanizačné | Vysoké teploty, teplotný stres a tepelné ostrovy | Adaptačné | Technické "sivé" opatrenie (realizácia technického prvku) | Súčasť urbanizácie (výstavba, rekreácia, doprava); Komunálna sféra - obec | Detailná - bodová mierka | Krátkodobé (max. do 2 rokov) | Iné financovanie | | | | | | |||||||||||||
40 | S2 - Drobné prvky a úpravy verejných priestorov - dažďové záhrady, fontány a vodné prvky, retenčné priestory, priepustné povrchy... | Dažďové záhrady, retenčné plochy - akumulácia vody, zníženie povrchového odtoku. Sú to terénne depresie s výsadbami rôznych druhov rastlín, ktoré sú budované s cieľom zadržania dažďovej vody (zo striech, z chodníkov, komunikácií z parkovísk a iných spevnených plôch) a jej postupného vsakovania do pôdy. Dažďové záhrady majú podobu líniových alebo plošných prvkov pri chodníkoch, v parkoch i v záhradách, ku ktorým je spádovaný terén tak, že dažďová voda je odvedená na plochy zelene a vsakuje do pôdy. Dažďová záhrada – určená na zachytávanie, dažďovej vody zo spevnených nepriepustných plôch ako sú strechy, chodníky, parkoviská či cesty akejkoľvek kategórie, pričom sa dažďová voda následne infiltruje do podložia (do podzemných vôd), alebo je časť z nej prijímaná koreňovým systémom rastlín, ktoré ju potom v procese transpirácie uvoľnia do ovzdušia ako vodnú paru. Teda voda sa priebežne vsakuje do pôdy okolo a neodteká preč. Dažďová záhrada predstavuje umelo vytvorenú terénnu priehlbinu. Tento typ záhrad slúži ako jedno z účinných retenčných opatrení a je adaptačným nástrojom na zmenu klímy v meste. Je opatrením, ktoré predstavuje adaptáciu na nárast výskytu extrémnych úhrnov zrážok tým, že zachytáva dažďovú vodu, ktorú je možné cielene odviesť a využiť, čo môže mať veľký význam najmä v obdobiach sucha. Vysadené rastliny zároveň evapotranspiráciou (výdajom vody z povrchu rastlín), evaporáciou (vyparovaním) ochladzujú prostredie, čo je efektívne najmä pri častejšom výskyte vĺn horúčav, tropických dní a nocí. Vzdialenosť dažďovej záhrady od budov by mala byť viac ako 10 metrov, aby sa zabránilo vplyvu priesaku vody pod stavbu. Ideálna hĺbka dažďovej záhrady po jej dokončení, resp. pred výsadbou rastlín je medzi 15 - 30 cm. Bežná dažďová záhrada pre rodinný dom má plochu 10-30 m2. Náhrada nepriepustných povrchov za priepustné - zníženie odtoku vody o 40%. Nepriepustné povrchy predstavujú v urbánnom prostredí fyzickú bariéru pre vsakovanie zrážkovej vody, čo môže v prípade intenzívnych zrážok spôsobovať lokálne povodne a problémy odvodňovacej a kanalizačnej sústavy. Opatrenie spočíva v znižovaní rozlohy nepriepustných povrchov a budovaní priepustných povrchov všade tam, kde je to technologicky a legislatívne možné. Opatrenie sa môže realizovať rekonštrukciou existujúcich nepriepustných povrchov na (polo)priepustné, alebo využitím (polo)priepustných materiálov pri budovaní nových plôch. Medzi vhodné priepustné povrchy v urbanizovanom prostredí patria napr.: priepustný betón/asfalt, (polo)vegetačné tvárnice, mlatový povrch, zámková dlažba a špeciálne povrchy (živicou viazané systémy). Zatrávňovacia dlažba – slúži na vytváranie pojazdných zelených plôch pre automobily, odstavných plôch alebo na zabezpečenie povrchu vo svahovitých oblastiach; označuje sa tiež ako ekodlažba alebo vegetačná dlažba. Z hľadiska dôsledkov zmeny klímy ide o adaptačné opatrenie reagujúce na zvyšovanie frekvencie intenzívnych úhrnov zrážok a to prostredníctvom zmierňovania objemu rýchlo odtečenej vody, čím prispieva k redukcii prípadnej povodňovej vlny. Priepustné spevnené plochy majú široké použitie, napr. ako povrchy pri budovaní parkovísk pre osobné a úžitkové vozidlá a motocykle, chodníkov v záhradách, parkoch, cintorínoch a dvoroch; trhoviskách, námestiach; príjazdových ciest k rodinným a bytovým domom, chatám a pod; športových areálov a ihrísk; ciest v záhradkárskych oblastiach; ciest vo vlhkých biotopoch; cyklistických trás, pristávacích plôch; na zazelenanie strešných plôch; násypov železničných tratí a v individuálnych prípadoch aj na spevnenie svahov, okrajov ciest, brehov vodných tokov a pod. Vodná plocha zo zachytenej dažďovej vody prostredníctvom zelených striech slúžia na ochladzovanie okolitej teploty v letných mesiacoch zhruba o 2 °C a zároveň vytvára príjemné miesto na relaxáciu. Cieľom je zadržať vodu v mestskej krajine a využívať ju v obdobiach, kde je vody nedostatok. Vsakovacie a retenčné plochy sa osobitne využívajú v priestorovo obmedzených miestach (napr. pri vsaku zrážkovej vody v rámci komunikácií, alebo v silne urbanizovanom prostredí). Plošné vsakovacie zariadenia a vsakovacie prielahy sú plytké povrchové vsakovacie zariadenia so zatrávnenou, resp. vysadenou humusovou vrstvou. Vsakovacia ryha je vyhĺbené líniové vsakovacie zariadenie vyplnené priepustným štrkovým materiálom, s retenciou a vsakovaním do priepustnejších pôdnych a horninových vrstiev. Vsakovacia nádrž je objekt s výraznou retenčnou funkciou spolu so vsakovaním cez zatrávnenú/vysadenú humusovú vrstvu. Zberné jazierka a iné retenčné plochy – jazierka a iné malé vodné plochy v sídelnom prostredí napomáhajú vytvárať atraktívne prostredie pre ľudí v priamom kontakte s vodou. Vnútrobloková zeleň je vnímaná obyvateľmi z bezprostredného okolia ako poloverejná, resp. vyhradená zeleň, ktorá je síce verejne prístupná, avšak primárne využívaná miestnymi obyvateľmi. Za vnútroblokovú zeleň sa považuje všetka vegetácia priamo vo vnútroblokoch bytových domov, ako aj zeleň v blízkom okolí obytných budov, ktorá plní rekreačnú a spoločenskú funkciu pre miestnych obyvateľov. Už pri menších plochách zelene, do ktorých spadajú vnútrobloky, bol preukázaný ochladzujúci účinok. Mokrade sú definované ako prírodné alebo umelo vytvorené územia sezónne alebo trvalo zaplavené vodou. Budovanie nových prírode blízkych a ochrana prirodzených mokradí v zastavanom území mesta alebo s priamym vplyvom na zastavané územie mesta spĺňa parametre pre spojenie adaptačných a mitigačných kritérií. Mokrade prispievajú k retencii vody, obmedzujú kolísanie prietokov v tečúcich vodách, dopĺňajú zásoby podzemnej vody, vodu čistia a odstraňujú z nej škodlivé látky. Tým, že dokážu akumulovať veľké množstvo zrážok (je to podobný efekt, ako má „špongia“), podstatne môžu zmierniť záplavy z prívalových dažďov. Ochladzovanie prostredia vodnými prvkami s obehom vody - môže byť realizované rôznymi technickými možnosťami, ako napr. fontány, umelé potoky či tzv. rozprašovačmi vodnej hmly. Vo všeobecnosti ide o technické prvky využívajúce prúdenie vody alebo vodnej pary. Realizácia týchto opatrení si zväčša vyžaduje zapojenie prečerpávacieho systému zabezpečujúceho obeh vody. Voda z fontán, umelých potokov a rozprašovačov vodnej pary vytvára príjemnú mikroklímu a účinne ochladzuje blízke okolie počas letných horúčav. Osviežovače Osviežovače prinášajú vyššiu vzdušnú vlhkosť a pocit príjemného ochladenia počas letných horúčav. Vo verejných priestranstvách sa často používa „fontánka s pitnou vodou“, zdrojom vody je verejný vodovod. Voda odteká buď do kanalizácie, alebo vsakuje do zeme, prípadne je odvedená i do iného recipientu (jazierko, nádrž...). Tienidlá znižujú teplotu a intenzitu slnečného žiarenia. Do areálov a súkromných priestorov sú tiež vhodné rôzne prvky mobiliáru uložené na pätky či na spevnené plochy. Tienidlá môžu byť textilné, sklenené, kovové, ale i z vegetačných prvkov. Ak sú atypické, zvyšujú atraktivitu územia. Ideálne je tienidlá kombinovať s vodnými a vegetačnými prvkami. Zelená stena a strecha sú súčasným svetovým trendom z dôvodu ekologického i estetického. Zelená stena tvorí tepelnú bariéru, znižuje náklady na vykurovanie i chladenie, tlmí hluk, pôsobí ako filter pre skleníkové plyny, TZL, emisie, alergény, patogénne organizmy, pachové látky apod. Zelená stena môže byť na konštrukcii, alebo popínavky priamo na stene, resp. na opore. Zelené strechy zlepšujú mikroklímu (ochladzujú objekty i bezprostrednú mikroklímu, zadržiavajú vodu na streche, zvyšujú vlhkosť vzduchu, regulujú teplotu a výkyvy teplôt), zlepšujú životné prostredie (zachytávajú emisie, imisie, napr. prach, alergény apod.), eliminujú hluk, slnečné žiarenie a hlavne rozširujú obytný priestor. Intenzívna zástavba a rýchly životný štýl pôsobia na človeka stresovo. Zelené strechy (hlavne ak sú dostupné) tento stres zmierňujú už len tým, že rozpálený asfalt vystrieda príjemný trávnikový koberec. Tým sa tlmia extrémne horúčavy na strechách (i cez 45°C). | Riečka Ponávka Brno (ČR); Tečúce schody Denisovy sady Brno (ČR): https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/WQSWSHKD/reader Priepustné parkovisko Štruncovy sady Plzeň (ČR); štrové záhony v uliciach Praha (ČR): https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/WQSWSHKD/reader Sheffield (Anglicko) - Premena niekoľkých zanedbaných a nevyužívaných ciest na príjemné verejné priestory s výsadbou unikátnych trvalo kvetnatých lúk, niekoľko umeleckých inštalácií, miesta pre odpočinok a dažďové záhrady. https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/PZE34UK9/reader Vodné záhrady slúžia na zadržiavanie dažďovej vody v Gdaňsku (Poľsko). https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/HERJBEWZ/reader Vnútrobloková zeleň s kvitnúcou lúkou v Bratislave-Karlovej Vsi; Mokraď Triangl na okraji sídliska Skalka v Prahe (ČR); Príklad terénnej depresie na zachytávanie zrážkovej vody - Kampus Ekonomickej univerzity vo Viedni (Rakúsko). https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/C6483S37/reader Príklad využitia priepustného mlatového povrchu v parkovej zeleni v eko-štvrti Boulogne Billancourt (Francúzsko) a využitie vsakovacích prielahov v obytnej zóne v eko-štvrti Bottière-Chénaie v Nantes (Francúzsko); Ochladzovanie ulice sústavou fontán v Bruseli (Belgicko). https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/C6483S37/reader Vertikálna záhrada v Základnej škole v Štiavnických Baniach https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/D3U54CCJ/collection | Zelený katalóg Košického kraja, 2022: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/3FU39XEJ/reader UrbanAdapt, 2015: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/WQSWSHKD/reader Ochrana a tvorba ŽP v mestách, 2022: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/RTV2AENS/reader Katalóg opatrení pre mestá, 2020: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/C6483S37/reader | Stavebné a urbanizačné | Prívalové dažde, búrky a krupobitie; Vysoké teploty, teplotný stres a tepelné ostrovy; Zvýšené riziko požiarov | Adaptačné | Kombinované opatrenie | Súčasť urbanizácie (výstavba, rekreácia, doprava); Komunálna sféra - obec | Detailná - bodová mierka | Krátkodobé (max. do 2 rokov) | Iné financovanie | | | | | | |||||||||||||
41 | S3 - Zmierňovanie vplyvu tepelných ostrovov - väčšie úpravy a revitalizácie (stavebné areály, spevnené plochy) | K jedným z najúčinnejších opatrení na znižovanie dopadov vĺn horúčav a mestského ostrova tepla je ochladzovanie územia prostredníctvom dobrej cirkulácie vzduchu, ktorú je možné dosiahnuť vhodnou kompozíciou budov a verejných priestranstiev v meste. Zastavané plochy svojou hustotou, výškou a štruktúrou zástavby pôsobia na celkové prúdenie drsnosťou. Vhodné je už pri územnom plánovaní rátať s budovaním nezastavaných koridorov, zelených pásov a vhodným trasovaním uličnej siete zabezpečiť pritekanie chladnejšieho vzduchu z extravilánu do zastavaného územia. Vďaka takémuto ochladzovaciemu prúdeniu sa zmierňuje dopad letných horúčav v mestských štvrtiach a zlepšuje sa kvalita ovzdušia. Znižovanie teploty v meste pomocou špeciálnych priedušných dlaždíc, ktoré sú vyrobené z lastúr mäkkýšov. Ide o špeciálny systém, ktorý je tvorený spodným zavlažovacím systémom, ktorý vďaka vonkajším senzorom chladí priedušné dlaždice. V prípade dažďa je tento povrch schopný absorbovať časť dažďových zrážok, ktoré tak vsakujú priamo do zeme a nejdú odvádzané kanalizačným systémom. Vegetačné stredové deliace pásy ako súčasť vegetácie ciest a väčších spevnenách povrchov (napr. parkoviská) | Chladiaca dlažba v Nice (Francúzsko) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/HERJBEWZ/reader Aplikácia pre ochladenie v meste Paríž (Francúzsko) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/HERJBEWZ/reader | Katalóg adaptačných opatrení miesta obcí BSK, 2016: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/MEHVQTFQ/reader | Stavebné a urbanizačné | Vysoké teploty, teplotný stres a tepelné ostrovy; Komplexné (kombinované) prejavy zmeny klímy | Kombinované | Kombinované opatrenie; Plánovacie opatrenie (záväzný zámer) | Komunálna sféra - obec | Lokálna mierka (obec, farma) | Strednodobé (2-5 rokov); Dlhodobé (5-20 rokov) | Iné financovanie | | | | | | |||||||||||||
42 | S4 - Zakladanie a manažment produkčných a okrasných komunitných (mestských) záhrad | Pestovanie potravín priamo v mestách a zakladanie tzv. komunitných záhrad v mestách sa stáva čoraz viac populárnym. Jedná sa o možnosť, ako zveľadiť verejné priestranstvá a nevyužívané plochy. V súčasnosti vznik komunitných záhrad reaguje na nedostatok zelene v mestách, stratu verejných priestranstiev na úkor privátnych priestorov, premenu opusteného priestoru, vytváranie príjemnejšieho prírodného prostredia alebo prepojenie lokálnej komunity s mestským poľnohospodárstvom. Trávnaté plochy na sídliskách, parky, opustené pozemky alebo dokonca strechy budov sú ideálnym miestom pre ich zakladanie. Pestuje sa tu najmä zelenina, ovocie a bylinky, ale aj kvety a kríky. Ak je k dispozícii dosť miesta, vysádzajú sa stromy. Súčasťou môžu byť rôzne príbytky a úkryty pre užitočné živočíchy. Typy mestských záhrad: 1. komunitné záhrady na verejných priestranstvách a vnútroblokoch, 2. záhrady na strechách budov, 3. produkčné záhrady. Koncept mestskej záhrady prispieva nielen k adaptácii mestského priestoru, ale aj k podporovaniu biodiverzity a budovaniu komunity. Okrem možnosti pestovania rastlín záhrada predstavuje priestor na zdieľanie informácií a stretávania. Súčasťou záhrady je aj vlastné včelstvo. V rámci mestskej záhrady je propagovaná aj vzdelávacia činnosť prostredníctvom zapájania detí do pestovania rastlín. Záhrada môže vzniknúť aj na parkovisku medzi obytnými domami vytvorením veľkých kvetináčov, t.j. vyvýšených záhonov, ktoré sú vysadené rastlinami. Mikro kvitnúce záhrady - pestovanie letničiek, trvaliek aj okrasných či zeleninových kríkov priamo vo verejnom priestore. Princíp spočíva v zakladaní minerálnych vreciek blízko múrov zástavby, do ktorých sa zasadia rastliny, o ktoré sa ďalej starajú občania mesta, ktorí o vytvorenie vrecka na rastliny požiadali. Opatrenie prispieva nielen k zlepšovaniu životného prostredia, ale prispieva aj k zvyšovaniu pohody a zdravia v meste, prispieva k súdružnosti a vytvára medzi zainteresovanými obyvateľmi sociálne kontakty a interakcie. | Boromejská zahrada Brno; komunitná záhrada Kuchyňka Praha: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/WQSWSHKD/reader Mikro kvitnúce záhrady v Montpellier (Francúzsko) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/HERJBEWZ/reader Mestská záhrada v Norimbergu (Nemecko) s rozlohou 2000 m2 ako komunitné miesto, kde sa ktokoľvek môže spolupodieľať na pestovaní ovocia, zeleniny a byliniek. https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/HERJBEWZ/reader 40 komunitných záhradok v Ľubľane (Slovinsko) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/PZE34UK9/reader Komunitná záhrada ako súčasť verejnej zelene v Bratislave-Karlovej Vsi, v meste Andernach (Nemecko) a v meste Todmorden (Anglicko) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/C6483S37/reader | UrbanAdapt, 2015: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/WQSWSHKD/reader Katalóg adaptačných opatrení miesta obcí BSK, 2016: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/MEHVQTFQ/reader Katalóg opatrení pre mestá, 2020: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/C6483S37/reader | Stavebné a urbanizačné | Komplexné (kombinované) prejavy zmeny klímy | Kombinované | Kombinované opatrenie | Komunálna sféra - obec | Lokálna mierka (obec, farma) | Strednodobé (2-5 rokov); Dlhodobé (5-20 rokov) | Iné financovanie | | | | | | |||||||||||||
43 | S5 - Revitalizácia a renaturácia nefunkčných a degradovaných plôch (brownfields) | Brownfields - nevyužívané a zanedbané územia v intraviláne miest (tzv. brownfieldy) sú také nehnuteľnosti (pozemok, objekt, areál), ktoré sú zanedbané, opustené alebo nedostatočne využívané. Vznikli ako pozostatok predchádzajúceho užívania alebo zaniknutej aktivity, majú skutočné alebo potenciálne problémy s kontamináciou a pre svoje ďalšie prospešné využívanie vyžadujú intervenciu. Existencia brownfieldov v mestskom prostredí má negatívny dopad na životné prostredie miest, ako aj na ich obyvateľstvo, zároveň ale predstavujú potenciál pre opätovný urbánny rozvoj bez záberu okolitých prírodných a poloprírodných ekosystémov, čím sa môžu znížiť negatívne dopady urbanizácie na prírodné a poloprírodné ekosystémy. Možné a vhodné je využitie týchto plôch na zriadenie verejných priestranstiev typu parkov alebo na výsadbu drevinnej vegetácie poloprírodného a prírodného charakteru. | Mesto Ľubľana (Slovinsko) pracuje na transformácii 228 ha brownfieldov - vytvorenie nových moderných štvrtí s pokročilými technológiami ohľaduplnými k životnému prostrediu https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/PZE34UK9/reader Bývalá železničná stanica v súčasnosti ako komunitné centrum v meste Wuppertal (Nemecko) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/HERJBEWZ/reader | UrbanAdapt, 2015: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/WQSWSHKD/reader Katalóg adaptačných opatrení miesta obcí BSK, 2016: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/MEHVQTFQ/reader | Stavebné a urbanizačné | Komplexné (kombinované) prejavy zmeny klímy; Zmena životných podmienok bioty (vrátane lesov) - úbytok biodiverzity, škodcovia a choroby; Zdravotné riziká pre obyvateľov, choroby (UV, alergie, infekcie, kardiovaskulárne) | Kombinované | Kombinované opatrenie | Komunálna sféra - obec | Lokálna mierka (obec, farma) | Strednodobé (2-5 rokov); Dlhodobé (5-20 rokov) | Iné financovanie | | | | | | |||||||||||||
44 | S6 - Technické a technologické opatrenia na zmiernenie negatívnych zdravotných účinkov (horúčavy, sucho, alergie...) | Používanie svetlých a odrazových materiálov; chladiace povrchy ciest a budov. Zníženie teploty okolia o 1.5 °C a teploty povrchu o viac ako 10 °C. Využívanie odrazivých povrchov na budovách a verejných priestranstvách - rôzne druhy materiálov používané na strechy a steny budov, ako aj spevnené povrchy verejných priestranstiev majú odlišné tepelné zisky zo slnečného žiarenia. Schopnosť povrchu odrážať slnečné žiarenie za malého nárastu teploty (teda odrazivosť a infračervenú emitáciu zároveň) vyjadruje koefi cient SRI (solar refl ectance index). Ide o schopnosť materiálu odolávať slnečnému tepelnému žiareniu prejavujúcu sa v pomalom náraste teploty materiálu. Efektívnym technickým riešením na zabezpečenie čerstvého vzduchu v interiéri a minimalizácie tepelných strát vetraním je systém riadeného vetrania s rekuperáciou tepla. Systém riadeného vetrania s rekuperáciou tepla možno kombinovať aj s funkciou chladenia a zabezpečiť tak aj zníženie teploty interiéru. Riadené vetranie s rekuperáciou tepla pomáha v prvom rade zabezpečuje vyššiu kvalitu vnútorného prostredia a tiež pomáha znižovať náklady na vykurovanie v zimnom období, ako aj náklady na chladenie v čase horúčav. | Využitie svetlej dlažby a fasád budov na zníženie prehrievania materiálov a prostredia ako bežné riešenie v krajinách subtropického a tropického pásma – príklad z Dubaja (Spojené arabské emiráty) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/C6483S37/reader | Katalóg opatrení pre mestá, 2020: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/C6483S37/reader | Stavebné a urbanizačné | Vysoké teploty, teplotný stres a tepelné ostrovy; Zdravotné riziká pre obyvateľov, choroby (UV, alergie, infekcie, kardiovaskulárne) | Adaptačné | Technické "sivé" opatrenie (realizácia technického prvku) | Súčasť urbanizácie (výstavba, rekreácia, doprava); Zdravotníctvo (ľudské zdravie a hygiena) | Detailná - bodová mierka; Lokálna mierka (obec, farma) | Iné financovanie | | | | | | ||||||||||||||
45 | S7 - Revitalizácia, obnova parkových plôch; výsadba sídelnej vegetácie | Mestská zelená infraštruktúra efektívne znižuje teplotu vzduchu (rozpätie 2-8 °C). Najvyšší efekt - stromová pokrývka viac ako 40%. Sprievodné efekty - infiltrácia a zadžiavanie vody, zmiernenie sucha. Zmiernenie vetra, tlmenie prieniku znečisťujúcich látok. Sídelná zeleň – je zeleň urbanizovaného prostredia a je tvorená drevinami, trávnikmi a bylinami. V mestách je zeleň zastúpená vo forme parkov, alejí, záhrad a ďalších útvarov s prevahou prírodnej zložky. Zeleň má významnú schopnosť kompenzovať niektoré negatívne dopady urbanizovaného prostredia (napr. v podobe zvýšenej prašnosti, hlučnosti, prehrievania povrchu a pod.). Hlavnou funkciou sídelnej zelene je hygienicko-zdravotná funkcia, čo je dosahované jej vplyvom na úpravu mikroklímy v sídle, čiže na znižovanie teploty (mestské parky znižujú teplotu v priemere o 1 ºC oproti teplote v uliciach). Zdravý strom môže za 1 deň odpariť až 400 l vody a z ovzdušia odčerpá takmer 280 kWh tepelnej energie. Vysadené stromy v blízkosti budov prispievajú v zime k zníženiu vysokých tepelných strát na budovách (o 20 až 50 %) tým, že zmierňujú prúdenie studeného vzduchu. Tienenie korunami stromov zamedzuje prehrievaniu pôdneho povrchu a vzduchových vrstiev pod korunami stromov. Dôležité je aj zvyšovanie vlhkosti vzduchu (v priemere 5 až 7 %) a znižovanie rýchlosti vetra. Tiež pôsobia ako prirodzený filter škodlivých látok v ovzduší - stromy zachytávajú predovšetkým jedovatý prízemný ozón, jemný lietajúci prach, oxidy síry a dusíka, oxid uhoľnatý a ďalšie látky a zároveň znižujú hladinu hluku v mestskom prostredí. Okrem toho má sídelná zeleň funkciu ekologickú, ekostabilizačnú, krajinotvornú, estetickú, psychologickú a priestorotvornú. Slúži ako miesto krátkodobej rekreácie, je priestorom stretávania sa, hier detí a pod. Solitérne stromy a menšie skupiny stromov na verejných priestranstvách vysadené zväčša do spevnených povrchov (ulice, verejné priestranstvá pri stavbách občianskej vybavenosti, ako sú napr. areály školských/zdravotníckych/sociálnych/ kultúrnych zariadení, parkoviská a pod.). Solitérne stromy sa často označujú aj ako bodové prvky zelenej infraštruktúry. Vysadené solitérne stromy ochladzujú počas horúčav a silného slnečného žiarenia hlavne za pomoci maloplošného tienenia verejného priestranstva, čím poskytujú priestor na krátkodobé ochladenie obyvateľov nachádzajúcich sa v bezprostrednom okolí. V porovnaní so zatrávnenou plochou má najmä skupina stromov, alej a aj solitérne stromy doplnené o kry veľký význam pre zvýšenie a udržanie biodiverzity, najmä opelivého hmyzu, chrobákov a vtákov. Pri výsadbe solitérnych stromov na miestach, kde sa očakáva pobyt obyvateľov sa používajú kmenné tvary stromov s bázou koruny nasadenou vo výške nad 2,2 m; v prípade výsadby stromu v blízkosti komunikácie s prejazdom autobusovej dopravy je požadovaná výška nasadenia koruny 4,2 m. Skupiny stromov a stromoradia vytvárajú príjemnú mikroklímu počas horúčav vo verejných priestranstvách. Mikroklimatický účinok opatrenia a účinok na bližšie okolie je v závislosti od rozlohy plochy vysadenej stromami. Strom s priemerom koruny 5 metrov zaberá plošný priemet približne 20 m2. Ak je strom dostatočne zásobený vodou, odparí za deň 100 – 400 litrov, čím využije (vlastne „zrecykluje”) 250 – 1000 MJ slnečnej energie (teda 70 – 280 kWh). V priemerne strom teda v priebehu desiatich hodín chladí výkonom 7 – 28 kW. Pre porovnanie, klimatizačné zariadenia v luxusných hoteloch majú výkon cca 2 kW. Akákoľvek skupina stromov alebo krov automaticky zvyšuje biodiverzitu prostredia. Výsadba spoločenstiev stromov a drevín, ktorej primárny účel je technického (napr. stabilizácia svahov pred zosuvmi, zabránenie veternej erózii pôdy) alebo hygienického charakteru (napr. pohlcovanie drobných prachových častíc, zamedzenie šírenia hluku ako je napríklad cestná zeleň). Popri primárnej funkcii však pôsobia pozitívne aj z pohľadu reakcie na zmenu klímy – zachytávajú a sekvestrujú uhlík, stabilizujú pôdy pri extrémoch počasia a ochladzujú svoje blízke okolie. Dreviny s primárne hygienickou, melioračnou a protieróznou funkciou majú svoju úlohu hlavne pri znižovaní hluku, množstva prachových častíc v ovzduší, zachytávaní zrážkovej vody, znižovaním intenzity vetra a pod. Veľkoplošné (min. 0,3 ha) plochy zelene na území mesta sú plochy s rozvinutými spoločenstvami stromov, ktorých koruny zaberajú aspoň 40 – 60% rozlohy územia. Medzi takéto plochy zelene patria napríklad mestské parky, lesoparky, rekreačné oblasti na území mesta, hospodárske a rekreačné lesy v blízkosti zastavaného územia a pod. | Obnova Lochotínského parku v Plzni; Park Vinice v Prahe: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/WQSWSHKD/reader Takmer 3/4 mesta Ľubľana sú pokryté zeleňou (5 nových verejných parkov, prímetské lesy, botanická záhrada, novo vysadených viac ako 2 000 stromov, oblasti patriace do sústavy Natura 2000). Ľubľana sa stala v roku 2016 Európskym zeleným mestom. Na každého obyvateľa Ľubľane pripadá približne 542 m2 verejnej zelene. https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/PZE34UK9/reader Solitérne stromy v úzkych uliciach mesta Louvain (Belgicko) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/C6483S37/reader Skupinová výsadba stromov v meste Amsterdam (Holandsko) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/C6483S37/reader Príklad cestnej zelene s izolačnou a hygienickou funkciou v meste Bilbao (Španielsko) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/C6483S37/reader Rozsiahlejšie plochy zelene v novej parížskej eko-štvrti Boulogne Billancourt (Francúzsko) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/C6483S37/reader | Katalóg opatrení pre mestá, 2020: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/C6483S37/reader UrbanAdapt, 2015: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/WQSWSHKD/reader Lokálne prípadové štúdie, 2019: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/PZE34UK9/reader | Stavebné a urbanizačné | Komplexné (kombinované) prejavy zmeny klímy | Kombinované | Prírode blízke "zelené" opatrenie (založené na NBS) | Komunálna sféra - obec; Súčasť urbanizácie (výstavba, rekreácia, doprava) | Lokálna mierka (obec, farma) | Krátkodobé (max. do 2 rokov) | Operačný program Kvalita životného prostredia; Iné financovanie | | | | | | |||||||||||||
46 | O1 - Opatrenia na zníženie uhlíkovej stopy v činnostiach súvisiacich s pôdohospodárstvom (technologické, manažérske, spotrebiteľské, edukačné...) | Poľnohospodárstvo - cielené posilnenie potravinovej sebestačnosti s prepojením na preferenciu lokálnych potravín, ktoré majú často menšiu emisnú stopu (hlavne v dôsledku transportu), efektívne spracovanie živočíšneho odpadu a využitie bioplynu, najmä ako lokálneho zdroja energie, výchova a vzdelávanie obyvateľstva, príprava kampane s cieľom zmenyv spotrebiteľského správania vrátane väčšieho dôrazu na uhlíkovú stopu potravín a najmä mliečnych výrobkov a určitého typu mäsa. Viď aj opatrenie P17. Lesné hospodárstvo - predĺženie rubných dôb - vekom porastov sa objem viazaného uhlíka zvyšuje, hoci tento proces sa postupne spomaľuje. Dlhšie rubné doby znamenajú aj menej častú obnovu porastov a teda menej častý rozklad humusu, zvyšovanie stability porastov - predčasným odumieraním stromov alebo porastov, alebo nadmernou defoliáciou, sa spomaľuje akumulácia uhlíka a klesá jeho celkový objem viazaný v ekosystémoch, ponechávanie prebierkovej hmoty a roztrúsenej kalamitnej hmoty v porastoch - mŕtve drevo pretrváva v porastoch spravidla dlhšie ako je priemerná životnosť výrobkov z prebierkových sortimentov, prebudovy porastov na výberkové lesy - výberkové lesy mávajú vyššie zásoby uhlíka v pôde, Zachovanie a zabezpečenie ochrany pralesov a prírodných lesov v kontexte celkovej realizácie konceptu udržateľného hospodárenia v lesoch. Vodné hospodárstvo - dobudovanie systému vodných nádrží pre potreby ochrany pred povodňami, zásobovania obyvateľstva pitnou vodou a zabezpečenia vody pre poľnohospodárstvo a priemysel, dobudovanie systému protipovodňovej ochrany veľkých povodí (ochranné hrádze, suché poldre a pod.), revitalizácia objektov zahrádzania bystrín a postupná realizácia hydromelioračných opatrení v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve pre zvýšenie protipovodňovej ochrany územia v najohrozenejších „malých“ povodiach. | Katalóg mitigačných opatrení, 2022: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/JRD3HNG3/attachment/S8J7642G/reader Dôsledky klimatickej zmeny a možné adaptačné opatrenia v jednotlivých sektoroch, 2011: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/4L5HDLZV/attachment/TUTZ7Z8U/reader | Stavebné a urbanizačné; Pôdohospodárske | Zdravotné riziká pre obyvateľov, choroby (UV, alergie, infekcie, kardiovaskulárne); Vysoké teploty, teplotný stres a tepelné ostrovy; Sucho a nedostatok vody v krajine | Adaptačné | Kombinované opatrenie | Poľnohospodárstvo; Prierezové, kombinované opatrenie | Detailná - bodová mierka | Krátkodobé (max. do 2 rokov); Strednodobé (2-5 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika | | | 49.6 - Prispievanie k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu; 49.7 - Zintentívnenie šetrenia energiou, energetickej efektívnosti a používania energie z obnoviteľných zdrojov | 73.08 - Investície v poľnohospodárskych podnikoch na zníženie emisií skleníkových plynov a amoniaku; 73.19 - Investície do biohospodárstva; 73.21 - Zlepšenie postupov obhospodarovania lesov s výmerou do 500ha (neproduktívne investície) | | ||||||||||||||
47 | O2 - Urbanistické opatrenia (klimaticky odolné "zelené, udržateľné" plánovanie) | Medzi systémové a najefektívnejšie opatrenia patrí klimaticky odolné územné plánovanie, ktoré už pri plánovaní kompozície mesta (alebo jeho časti) zohľadňuje aspekty zmeny klímy. Prostredníctvom aplikácie rôznych urbanistických prístupov a regulácií je možné výrazným spôsobom minimalizovať produkciu skleníkových plynov na území mesta, či zvýšiť odolnosť mesta voči negatívnym dopadom zmeny klímy (vlny horúčav, riečne povodne, prívalové povodne a pod.). Opatrenia na zvyšovanie odolnosti a adaptability územia mesta voči negatívnym dopadom zmeny klímy sú napr.: zachovanie koridorov na prevetrávanie a cirkuláciu vetra v meste, vytváranie siete biokoridorov, zabezpečenie dostatku funkčných plôch zelene a ich dostupnosť obyvateľom, vhodná parametrická regulácia územia (napr. koeficient vegetačných plôch, podiel nepriepustnosti povrchu, ekoindex) a iné. | Aspern Seestadt – nová časť Viedne (Rakúsko) s prvkami klimaticky uvedomelého územného plánovania a inteligentného mesta https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/C6483S37/reader | Katalóg opatrení pre mestá, 2020: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/C6483S37/reader | Stavebné a urbanizačné | Komplexné (kombinované) prejavy zmeny klímy | Kombinované | Plánovacie opatrenie (záväzný zámer); Strategické a politické opatrenie (záväzný predpis, rozhodovací nástroj) | Súčasť urbanizácie (výstavba, rekreácia, doprava) | Lokálna mierka (obec, farma); Regionálna mierka - región | Strategické (nad 20 rokov); Dlhodobé (5-20 rokov) | Iné financovanie | | | | | | |||||||||||||
48 | O3 - Architektonické opatrenia (klimaticky odolná "zelená, udržateľná" architektúra a výstavba) | Udržateľná architektúra z pohľadu zmeny klímy je taká, ktorá má minimálny negatívny vplyv na životné prostredie. Efektívnym nástrojom na znižovanie negatívneho vplyvu budov a ich emisnej bilancie je predovšetkým koncepčný návrh už vo fáze projektovania s cieľom minimalizovať spotrebu energie na prevádzku, a to najmä na potrebu energie na vykurovanie, chladenie a vetranie, prípravu teplej vody, spotrebu energie na osvetlenie, ale aj spotrebu vody a pod. Pri projektovaní udržateľných stavieb je potrebné využívať princípy integrovaného dizajnu. Tvar budovy a jej orientácia, použitie vhodných stavebných materiálov s požadovanými technickými parametrami, umiestnenie a veľkosť transparentných výplní, využívanie zrážkových či sivých vôd, premyslená výsadba stromov v okolí budovy i kvôli vytvoreniu tienenia, majú veľký vplyv na energetickú hospodárnosť budovy, ako aj zabezpečenie tepelného komfortu v interiéri počas celého roka (bližšie opatrenie O4 a iné). Veľký vplyv na bezprostredné okolie budovy či súboru budov má zvolený zdroj tepla a teplej vody (výmenníková stanica, plynový kotol či napr. tepelné čerpadlo), predovšetkým však nosič energie (zemný plyn, iné fosílne palivá, piecky na drevnú štiepku, či biomasu, respektíve energia prostredia využívaná pomocou tepelných čerpadiel alebo solárna energia vo forme termických či fotovoltických panelov). Pri výbere stavebných materiálov je dôležité prihliadať na ich vplyv z hľadiska mitigačného aj adaptačného (bližšie opatrenie O4). | Obytná budova s prvkami udržateľnej architektúry - Domov pre seniorov v pasívnom štandarde v meste Modřice pri Brne (ČR); Komunitné centrum Ludesch (Rakúsko) v pasívnom energetickom štandarde a s fasádou z dreva získaného z okolitých lesov https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/C6483S37/reader Postupimské námesie (Berlín? Nemecko) - vytvorenie vodnej plochy (piano) npĺňnej zrážkovou vodou odvádzanou zo striech budov s rekreačným a technickým využitím. https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/MEHVQTFQ/reader Zber a využitie dažďovj vody v školskej záhrade v Dolnom Kubíne https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/MEHVQTFQ/reader Ivánka pri Dunaji, Realizácia vsakov zrážkovej vody v obci https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/MEHVQTFQ/reader | Katalóg opatrení BSK, 2016: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/MEHVQTFQ/reader Katalóg opatrení pre mestá, 2020: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/C6483S37/reader | Stavebné a urbanizačné | Komplexné (kombinované) prejavy zmeny klímy; Nízka energetická efektívnosť súčasných riešení | Kombinované | Plánovacie opatrenie (záväzný zámer); Technické "sivé" opatrenie (realizácia technického prvku) | Súčasť urbanizácie (výstavba, rekreácia, doprava) | Detailná - bodová mierka | Krátkodobé (max. do 2 rokov); Strednodobé (2-5 rokov) | Iné financovanie | | | | | | |||||||||||||
49 | O4 - Šetrenie a zvyšovanie efektívnosti (energie, voda...), obnova budov | Na zlepšenie energetickej hospodárnosti existujúcich budov je potrebné vykonať viaceré stavebné úpravy a opatrenia, súčasne s použitím moderných technológií, ako je napr. vetrací systém s rekuperáciou, či využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Medzi najdôležitejšie opatrenia patrí zateplenie obvodového a strešného plášťa. Sektor stavebníctva, budovy a spotreba energie na vykurovanie sa významným spôsobom podieľajú na emisiách skleníkových plynov (odhadom 36 % globálnych emisií skleníkových plynov). Zateplenie budov má významný pozitívny mitigačný vplyv hlavne na spotrebu energie na vykurovanie. Hrúbka izolácie by mala byť 15–30 cm a celková hrúbka steny spolu s izoláciou by nemala presiahnuť 60 cm. Zateplenie obalového plášťa budovy, špeciálne strešného plášťa, znižuje prechod tepla konštrukciami a prispieva k stabilnejšej teplote vo vnútri budovy i v letnom období. Znižovanie spotreby napr. vody (osveta, kampane); znižovanie strát vody (modernizácia sietí, kvapkové zavlažovacie systémy...) Počas letného obdobia získava interiér budov až 40 % tepla prostredníctvom transparentných častí obvodového plášťa (napr. okná, zasklené steny, svetlíky, zasklené medzipriestory). Pre zníženie nežiaduceho prehrievania a zvyšovanie tepelného komfortu v interiéri je vhodné zamedziť prechodu slnečného žiarenia cez transparentné výplne rôznymi technickými prvkami. Pre zabráneniu prehrievania interiéru sa odporúča inštalovať najmä exteriérové technické prvky, ako napr.: exteriérové žalúzie a rolety, pergoly, markízy, špeciálne upravené sklá a tieniace fólie, okenice, architektonické riešenie kompozície budovy (napr. balkóny, lodžie, kde balkónová doska je presahom cez transparentné konštrukcie, strecha s presahom, ktorý zabezpečuje tienenie v letných mesiacoch, a pod.), platí najmä pre novostavby. Výrobou energie (tepla alebo elektriny) z obnoviteľných zdrojov energie sa myslia rôzne technológie na výrobu energie udržateľným spôsobom bez využitia fosílnych palív. Takáto výroba je ekologickejšia, podporuje decentralizáciu výroby energie a zväčša sa produkcia nachádza bližšie k miestu spotreby. Za energiu z obnoviteľných zdrojov považujeme energiu vyrobenú prostredníctvom: fotovoltických panelov, veterných turbín, fototermických panelov, tepelných čerpadiel, vrtov na využitie geotermálnej energie, kotlov na biomasu (z odpadovej drevnej hmoty a energetických porastov), zariadení na spaľovanie skládkových plynov, plynov z čistiarní odpadových vôd a bioplynov. Zachytávanie dažďovej vody sa realizuje zberom do akumulačných nádrží a následným prečerpávaním priamo na miesto použitia, alebo kde to je možné, je privádzaná samospádom. Ďalší spôsob je, že sa voda prečerpáva z akumulačných nádrží do vyvýšenej nádrže a potom sa opäť privádza na miesto spotreby samospádom. Dažďová voda je relatívne čistý zdroj vody, ktorý vyžaduje len minimálnu úpravu (zvyčajne UV filtráciu). Zhromaždená voda sa používa na iné ako pitné účely, napr. splachovacie záchody a pisoáre, napájanie práčok, zavlažovacie systémy, umývanie vozidiel, rozprašovače (sprinklery), na polievanie zelene a pod. Zachytávanie a využívanie odpadovej „sivej“ vody v budovách - teda použitej vody, ktorá pochádza z umývadiel, spŕch, vaní a práčok, môže obsahovať stopy nečistôt, potravín, mastnoty, vlasov a čistiacich prostriedkov používaných v domácnosti. Riešením je jej recyklácia ako jeden z účinných nástrojov na zlepšenie efektívnosti používania vody v budovách a mestskom prostredí. | Tienenie transparentných otvorov pevnou konštrukciou v Manchestri (Anglicko); Príklad zachytávania dažďovej vody do zberných nádob na polievanie v Bratislave-Karlovej Vsi https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/C6483S37/reader | Katalóg opatrení BSK, 2016: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/MEHVQTFQ/reader | Stavebné a urbanizačné | Nízka energetická efektívnosť súčasných riešení; Produkcia skleníkových plynov | Mitigačné | Technické "sivé" opatrenie (realizácia technického prvku) | Súčasť urbanizácie (výstavba, rekreácia, doprava) | Detailná - bodová mierka | Krátkodobé (max. do 2 rokov); Strednodobé (2-5 rokov) | Iné financovanie | | | | | | |||||||||||||
50 | O5 - Mapovanie a monitoring prírodných faktorov a rizík - klíma, hydrológia, pôdy, biota | Pre správne a účelové nastavenie mitigačných patrení je potrené z hľadiska klimatickej zmeny stanoviť mapovanie a monitoring prírodných faktorov ako napr. klíma, hydrológia pôda a pod. Klíma - sledovanie priemernej ročnej teploty vzduchu, úhrnu atmosférických zrážok, pokles relatívnej vlhkosti vzduchu; pokles charakteristík snehovej pokrývky, vzrast potenciálneho výparu, výskyt extrémnych denných a niekoľkodenných úhrnov zrážok Voda - kvalita a stav povrchových vôd (fyzikálno chemické ukazovatele, biologické ukazovatele), sledovanie kvality pitnej vody (mikrobiologické, biologické a fyzikálno-chemické ukazovatele), sledovanie režimu a kvantity (výdatnosti) povrchových a podzemných vodných zdrojov. Pôda - sledovanie degradácie pôdy - erózia, zhutnenie, deficit živín, strata humusu a mikrobiálnej aktivity, kontaminácia, acidifikácia a i.) a dopady klimatickej zmeny (deficit vody v pôde). Škody spôsobené degradáciou možno odhadnúť na niekoľko stoviek mil. eur ročne (strata ornice, zníženie úrod, zanášanie tokov, škody na majetku, vyššia potreba zavlažovania a hnojenia na dosiahnutie adekvátnej úrody, atď.). V poľnohospodárstve - zmeny podmienok prezimovania a zmeny vo výskyte chorôb, škodcov a burín, sledovanie nárastu priemernej teploty vzduchu, ktoré môže predĺžiť vegetačné obdobie, pôdne sucho, ktoré sa prejavuje pri raste ozimín a vzchádzaní mnohých plodín ako maku, jarín, ďatelín, krmovín, zemiakov a tráv. Sledovanie spotreby a dostupnosti závlahovej vody . Biota - mapovanie a monitoringvybraných skupín rastlín a živočíchov. Osobitnú pozornosť si vyžadujú kritériové druhy, ktoré sú predmetom ochrany jednotlivých CHVÚ. Medzi najzávažnejšie negatívne vplyvy a ohrozenia kritériových druhov patria zmeny vo využívaní poľnohospodárskej pôdy a používanie chemických látok v poľnohospodárstve, ktoré priamo ohrozuje životné procesy organizmov a spôsobujú degradáciu ich biotopov. Lesy - za základný ukazovateľ zdravotného stavu lesov možno považovať defoliáciu - stratu asimilačných orgánov, na báze ktorého sa poškodenie lesov hodnotí v piatich základných kategóriách od nepoškodených až po veľmi silno poškodené, sledovanie biotických a abiotických činiteľov. V lesnom hospodárstve je potrebné sa zamerať na neúmernú ťažbu dreva a nahrádzanie pôvodných lesných porastov umelými monokultúrami, úbytok lesných ekosystémov v dôsledku rozširujúcej sa technosféry, ich ohrozenie rozvojom rekreačných aktivít a pôsobením rôznorodých škodcov. | Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023-2027. Správa o hodnotení strategického dokumentu https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/6G3Z7EG5/attachment/ULUSPKPR/reader Dôsledky klimatickej zmeny a možné adaptačné opatrenia v jednotlivých sektoroch, 2011: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/4L5HDLZV/attachment/TUTZ7Z8U/reader | Ostatné (mäkké) | Vysoké teploty, teplotný stres a tepelné ostrovy; Zvýšené riziko požiarov; Sucho a nedostatok vody v krajine; Dlhotrvajúce zrážky a záplavy; Prívalové dažde, búrky a krupobitie; Bleskové (miestne) povodne; Silný a ničivý vietor (orkán, tornádo); Mráz (holomráz)a ľadové javy; Snehové kalamity, lavíny; Erózia, zosuvy a iné deštrukčné procesy; Znížená úrodnosť pôdy a poľn. krajiny (degradácia) | Mitigačné | Monitoring | Prierezové, kombinované opatrenie; Ochrana biodiverzity, prírody a krajiny; Štátna správa a regionálna samospráva | Detailná - bodová mierka; Lokálna mierka (obec, farma) | Krátkodobé (max. do 2 rokov); Strednodobé (2-5 rokov) | Iné financovanie | | | | | | ||||||||||||||
51 | O6 - Mapovanie a monitoring sociálnych faktorov a rizík - ohrozené skupiny | Pre správne a účelové nastavenie mitigačných patrení je potrebné z hľadiska klimatickej zmeny stanoviť mapovanie a monitoring sociálnych faktorov a rizík. Ide o spoločenský dopad klimatických zmien a schopnosť spoločnosti (obcí a štátu) sa s ním vysporiadať. Rizikovými oblasťami sú najmä aglomerácie - husto obývané sídla, kde je predpokladaný dopad najväčší. Najviac ohrozené sú však obce s vysokým podielom zraniteľnej populácie (deti, seniori, marginalizované komunity). Klimatická zmena má potenciál prehĺbiť spoločenské nerovnosti. Dôležité socioekonomické ukazovatele zraniteľnosti resp. adaptačnej kapacity obcí na Slovensku: hustota obyvateľstva; podiel zraniteľných skupín (napr. deti do 4 rokov, seniori nad 70 rokov, rómska komunita, bezdomovci); miera nezamestnanosti; finančné zdroje obce (napr. podiel miestnych daní na obyvateľa, pomerný rozpočet obce); prístup k pitnej vode (% obyvateľov zásobovaných z verejných zdrojov); dostupnosť zdravotnej starostlivosti (napr. najbližšia nemocnica). Ďalšie ukazovatele ohrozenia majú súvislosť s adaptačnou kapacitou prostredia, napr. charakter využívania územia (podiel lesov a trvalej vegetácie, vodných plôch, nepriepustných povrchov), ohrozenie územia negatívnymi faktormi a odolnosť voči nim (najmä povodne a záplavy, vysoké teploty, sucho, erózia, zosuvy). | Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023-2027. Správa o hodnotení strategického dokumentu https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/6G3Z7EG5/attachment/ULUSPKPR/reader Dôsledky klimatickej zmeny a možné adaptačné opatrenia v jednotlivých sektoroch, 2011: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/4L5HDLZV/attachment/TUTZ7Z8U/reader Vedúci, horia obce, 2023: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/collections/GJA57D4E/items/RZUNZ8M5/reader | Ostatné (mäkké) | Vysoké teploty, teplotný stres a tepelné ostrovy; Bleskové (miestne) povodne; Zdravotné riziká pre obyvateľov, choroby (UV, alergie, infekcie, kardiovaskulárne); Hospodárske (technogénne) riziká - technická infraštruktúra (energie, voda, doprava) | Mitigačné | Monitoring | Prierezové, kombinované opatrenie; Zdravotníctvo (ľudské zdravie a hygiena); Štátna správa a regionálna samospráva; Komunálna sféra - obec | Detailná - bodová mierka; Lokálna mierka (obec, farma) | Krátkodobé (max. do 2 rokov); Strednodobé (2-5 rokov) | Iné financovanie | | | | | | ||||||||||||||
52 | O7 - Vzdelávanie, šírenie informácií, zvyšovanie povedomia | Podstatou tohto typu adaptačného opatrenia je šírenie informácií o problematike dopadov premenlivosti a zmeny klímy od odbornej komunity smerom k odbornej i laickej verejnosti. Využiť je možné štandardné formy vzdelávania a šírenia informácií (rôzne typy médií), v súčasnosti sú populárne sociálne siete a voľne dostupné informačné kanály. Menší dosah, ale vyššiu informačnú hodnotu majú formálne formy vzdelávania (kurzy). Pri vzdelávaní, šírení informácií a zvyšovaní povedomia je možné využiť digitálne technológie s využitím bezplatných aplikácií, ktoré si užívateľ získa prostredníctvom načítania QR kódu. Príkladom môže byť vytvorenie zadarmo dostupnej aplikácie s názvom Extrema Paris, kde obyvatelia aj návštevníci môžu v reálnom čase vyhľadať podľa svojej polohy, miesta, kde sa môžu okamžite ochladiť. V rámci aplikácie je možné nájsť pitné fontány, fontánky, klimatizované budovy, otvorené kostoly, vodné hmly, čo napomáha k skvalitneniu života v meste v horúcich letných dňoch. | Digitálna cesta stromov v meste Nancy (Francúzsko) - bezplatná mobilná aplikácia, ktorá slúži k zvýšeniu informovanosti o význame stromov v urbnizovanej krajine (na príklade 24 stromov) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/HERJBEWZ/reader Aplikácia pre ochladenie v meste Paríž (Francúzsko) https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/HERJBEWZ/reader | CzechAdapt – Systém pro výměnu informací o dopadech změny klimatu..., 2016. Kapitola 9: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/C9C35JF2/reader | Ostatné (mäkké) | Komplexné (kombinované) prejavy zmeny klímy | Kombinované | Strategické a politické opatrenie (záväzný predpis, rozhodovací nástroj) | Prierezové, kombinované opatrenie; Občania a občianske združenia; Komunálna sféra - obec; Štátna správa a regionálna samospráva | Nemá priestorový charakter | Strategické (nad 20 rokov); Dlhodobé (5-20 rokov); Strednodobé (2-5 rokov) | SPP - Spoločná poľnohospodárska politika; Iné financovanie | | | | | 78.1 - Prenos inovácií a poznatkov formou vzdelávania; 78.2 - Prenos inovácií a poznatkov formou poradenstva | |||||||||||||
53 | O8 - Ekonomické opatrenia - poistenie rizík | Zmena klímy je spojená predovšetkým s výskytom extrémnych meteorologických udalostí ako plošného, tak lokálneho výskytu. Medzi ekonomické adaptačné opatrenia zaradiť aj oblasť poľnohospodárskeho poistenia.Nejde o prevenciu, ale rovnako ako dotácie, o riešenie negatívnych dôsledkov a o krok vedúci k stabilizácii poľnohospodárskeho podnikania. Medzi hlavné príčiny, prečo v poslednej dobe rastie záujem o poľnohospodárske poistenie, patrí zvyšujúca sa frekvencia výskytov extrémneho počasia. Sucho, povodne, víchrica či krupobitie sú meteorologické javy stále početnejšie pozorovateľné v regiónoch nášho štátu spôsobujúce značné škody na pestovaných poľných plodinách. | CzechAdapt – Systém pro výměnu informací o dopadech změny klimatu..., 2016. Kapitola 9: https://www.zotero.org/groups/2512027/uranos/items/C9C35JF2/reader | Ostatné (mäkké) | Komplexné (kombinované) prejavy zmeny klímy; Iné hrozby | Kombinované | Sociálne opatrenie (prevencia, kompenzácie) | Finančný sektor | Nemá priestorový charakter | Nedá sa určiť | Iné financovanie | | | | | | ||||||||||||||
54 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
55 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
56 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
57 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
58 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
59 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
60 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
61 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
62 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
63 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
64 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
65 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
66 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
67 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
68 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
69 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
70 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
71 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
72 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
73 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
74 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
75 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
76 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
77 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
78 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
79 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
80 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
81 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
82 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
83 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
84 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
85 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
86 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
87 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
88 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
89 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
90 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
91 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
92 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
93 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
94 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
95 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
96 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
97 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
98 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
99 | | | | | | | | | | | | | | | ||||||||||||||||
100 | | | | | | | | | | | | | | |