Staroveká literatúra

Antická lyrika a dráma

Óda

• lyrický žáner, oslavná báseň
• vyniká pátosom/nadnesenosťou
• oslavuje človeka, národ, slobodu, prírodu, mladosť ap.
• druhom ódy je hymna 
• v antickej gréckej literatúre písala ódy Sapfo,
• v antickej rímskej Horácius

Ľúbostná báseň

• v Biblii nájdeme intímnu lyriku v Šalamúnovej piesni, súvisí so sobášom a časom bezprostredne pred ním
• v antickej literatúre oslavovali lásku vo všetkých podobách
• rímsky básnik Ovídius v diele Umenie milovať ponúka svoje vlastné skúsenosti ako „príručku“ pre neskúsených
• v diele Lieky proti láske opisuje, ako sa zbaviť partnera, ktorého už neľúbime, hoci v skutočnosti konštatuje, že proti pravej láske neexistujú lieky ☺

​

Žalospev/elégia

• z gr. elegos – pohrebný spev
• jeden z najstarších žalospevov je v Epose o Gilgamešovi: nárek Gilgameša nad mŕtvym priateľom Enkiduom
• v hudbe poznáme tzv. LAMENTO – spievaná podoba žalospevu
• smútilo sa za osobou, domovinou, nešťastnou láskou, námety boli aj politické či vojenské

Epigram a epitaf

• epigram bol v Grécku nápis na chráme či pomníku
• z neviazanej podoby sa pretransformoval do viazanej (z prózy do poézie)
• v rímskej literatúre mal epigram podobu vtipnej krátkej básne
• epitaf (gr. epitaf – kamenná tabuľa) vznikol z epigramu, je to nápis na náhrobnom kameni
• mal by vypovedať o živote zosnulého

Dráma

• Grécko je považované za kolísku európskeho divadla
• dva základné dramatické žánre:
• tragédia
• komédia
• DIALÓG – základ dramatického diela, gr. dialogos – rozhovor
• Funkciu rozprávača (ktorý tu absentuje) preberá chór (ale v modernej dráme v neskorších obdobiach môže byť aj rozprávač)
• vznikla tu aj prvá európska teória drámy – dielo Poetika od Aristotela
• dramatické žánre sú určené na scénickú realizáciu, bývajú veršované i neveršované
• autor svoju predstavu o mieste deja i o konaní a pohybe postáv naznačuje v autorskom komentári – v autorských alebo scénických poznámkach
• dráma ako literárny druh má spoločné znaky s epikou (dej) aj s lyrikou (prostredníctvom postáv vyjadruje autor svoje pocity, myšlienky a nálady)

Vonkajšia a vnútorná kompozícia drámy

• Vonkajšia kompozícia drámy:
• dejstvá
• výstupy
• (v starovekej tragédii najčastejšie 5 dejstiev s prológom a epilógom)

​

• Vnútorná kompozícia drámy:
• úvod/expozícia
• zápletka/kolízia
• vyvrcholenie/kríza
• obrat/peripetia
• rozuzlenie/katastrofa

​

Tragédia

• (pôvod slova je nejasný – prekladalo sa ako capí spev, spev o cenu capa) 
• je dramatický žáner, je to boj jednej postavy, prípadne skupiny postáv s nepriateľskými silami, tento boj sa končí tragicky, pádom, smrťou hlavného hrdinu
• udalosti v tragédii vzbudzujú u diváka strach a súcit, čím spôsobujú katarziu (duševnú očistu, uvoľnenie spôsobené dojmom z umeleckého diela)
• za základ tragédie považoval Aristoteles dej – odohráva sa v užšie vymedzenom priestore v priebehu jedného dňa (24 alebo max. 30 hodín) a sústreďuje sa na jednu príhodu v živote protagonistu (požiadavka jednoty miesta, času, deja)
• protagonista je človek vznešeného postavenia, napriek výnimočným vlastnostiam nie je dokonalý. Omylom, ktorého sa postava dopustila, môže byť napríklad priveľká hrdosť, prehnané ambície, porušenie božích zákonov a pod.
• najznámejší autori: Sofokles, Euripides

Dej tragédie sa posúva vďaka konfliktom

• Expozícia: objavia sa náznaky konfliktu
• Kolízia: konfliktná postava dej stupňuje
• Kríza: konflikt graduje na najvyšší stupeň
• Peripetia: komplikuje sa riešenie konfliktu
• Katastrofa: konflikt sa vyrieši smrťou hlavnej postavy

Komédia

• z gr. komoedia – jarný obrad s hudbou, tancom a spevom na oslavu boha Dionýza
• v gr. literatúre Aristofanes, v rímskej Plautus
• v Ríme vznikla fraška (jednodejstvová humorná hra založená na situačnom humore)
• v antickej literatúre nepredstavuje komédia prevahu drámy, avšak neskôr poslúžia ako inšpirácia mnohým svetovým velikánom (Shakespearovi, Moliérovi,...)