Slovenský jazyk a literatúra

príprava na maturitnú skúšku

Maturitná téma: Starovek, sumerská literatúra

Staroveká literatúra (3500 pred Kr. – 5. stor. po Kr.) sa delí na:

Orientálnu:

sumerskú literatúru

hebrejskú literatúru

indickú literatúru

čínsku literatúru

staroegyptskú literatúru

...

​

​

Antickú:

grécku literatúru

rímsku literatúru

​

Maturitná téma: Starovek, sumerská literatúra

Sumerská literatúra (4. tisícročie pred Kr.)

• jednou z najstarších literatúr
• sumerská civilizácia a kultúra vznikli v Mezopotámii – krajine medzi riekami Eufrat a Tigris
• veda považuje Mezopotámiu za kolísku civilizácie a Biblia za „pozemský raj“, vznikli tu mestá Akkad, Babylon, Ur, Lagaš, Uruk, postupne sa tu vystriedali ríše: akkadská, babylonská, asýrska
• epos Gilgameš – obsahuje starobabylonské mýty o stvorení človeka, o potope, ale aj prvé informácie o zakladateľovi štátu a mesta Uruk v Mezopotámii

​

Znaky sumerskej literatúry

• polyteizmus (viera v mnohobožstvo)
• podriadenosť ľudí bohom, ktorí majú kladné i záporné ľudské vlastnosti
• „polobohovia“ (potomkovia bohov a pozemšťaniek alebo naopak)
• túžba hrdinov po sláve a nesmrteľnosti, ich výnimočnosť
• symbolika postáv a predmetov (napríklad rastlina nesmrteľnosti)
• spracovanie najstarších príbehov a piesní do rozsiahleho epického diela (Epos o Gilgamešovi)

​

Maturitná téma: Starovek, sumerská literatúra

Epos

• je to rozsiahla epická skladba
• prvé eposy sa opierali o bájoslovie starovekých národov (báj je epický žáner, ktorý sa všeobecne pokladá za najstaršiu podobu ľudovej slovesnosti, najčastejšou témou bájí je život bohov, vznik sveta, pôvod človeka, zvierat a rastlín, súbor bájí nazývame mytológiou, bájoslovím)
• spracúva veľké historické udalosti, ktoré sú späté s kolektívom kmeňa, etnika alebo národa a jeho vodcami
• rozpráva o udalostiach, ktoré sa odohrali dávno, ale ešte stále majú vplyv na život kolektívu a jednotlivca
• má hlavnú dejovú líniu a epizódne/vedľajšie dejové línie
• vystupuje v ňom mnoho postáv (bohovia, polobohovia, ľudia)
• dej so všetkými odbočeniami vytvára epickú šírku – tvoria ju dôkladné opisy postáv, prostredia, predmetov, rozvinuté prirovnania, stále prívlastky a rôzne formy opakovania
• táto veršovaná epika bola veľmi rytmická, pretože bola určená na ústny prednes
• v antickej literatúre je epos zostavený vo veršovom systéme založenom na striedaní dlhých a krátkych slabík (časomerný veršový systém)

​

Maturitná téma: Starovek, sumerská literatúra

Kompozícia eposu

• propozícia – z lat. zámer, básnik zhrnie obsah diela
• invokácia – vzývanie Múz (básnik volá na pomoc Múzu/inšpiráciu)
• po invokácii prichádzajú dve dlhé opisné časti, v ktorých básnik predstaví postavy a opíše ich hrdinský boj - do zápasu zasahujú bohovia, ktorí podporujú bojujúce strany alebo im škodia
• epos najprv existoval v ústnej podobe, až neskôr vznikajú písané eposy
• Epos o Gilgamešovi
• najstarší známy hrdinský epos
• Gilgameš – syn človeka a matky bohyne, dve tretiny jeho bytosti tvoril boh a jednu tretinu človek

​

Maturitná téma: Starovek, sumerská literatúra

Obsah: Kráľ Gilgameš tvrdou rukou vládne obyvateľom mesta Uruk, ktorých núti ťažko pracovať na mestských hradbách. Obyvatelia požiadajú o pomoc bohov, ktorí vytvoria polodivého človeka Enkidua, obdareného neobyčajnou silou, ktorý žije v stepi so zvieratami a chráni ich pred lovcami.

Enkidu prichádza do Uruku, víťazne zápasí s Gilgamešom a spriatelí sa s ním. Obaja sa spoločne vypravia do hôr, aby zničili krutého obra Chuvavu. Premôžu ho. Po návrate do Uruku ku Gilgamešovi vzplanie láskou bohyňa Ištar. Gilgameš ju odmietol a pokoril. Za tento čin bohovia potrestajú jeho priateľa Enkidua. Enkidu umiera. Po smrti priateľa Gilgameš hľadá tajomstvo večného života. Vydá sa na púšť za Utanapištimom, jediným predkom, ktorého bohovia obdarili nesmrteľnosťou po tom, čo prežil potopu sveta vo vystavanej lodi. Gilgameš nezíska nesmrteľnosť, pretože nevydrží bdieť šesť dní a sedem nocí, a keď neskôr vyloví zo dna oceána rastlinu nesmrteľnosti, zožerie mu ju had.

​

Pomyselne získa nesmrteľnosť svojimi nesmrteľnými dobrými činmi pre mesto Uruk.

​

Maturitná téma: Starovek, antická literatúra

Antická literatúra sa delí na:

grécku (8. storočie pred Kr. – 5. storočie po Kr.)

rímsku (3. storočie pred Kr. – 5. storočie po Kr.)

Antická literatúra je novodobé označenie pre starovekú grécku a starovekú rímsku literatúru. V tomto období boli vytvorené kultúrne hodnoty, ktoré sa stali základom európskej vzdelanosti. Po Biblii práve literárne diela tohto obdobia najviac ovplyvňovali a dodnes ovplyvňujú európsku literatúru. Takmer každé obdobie nadväzovalo na antickú literatúru alebo ju popieralo.

​

Maturitná téma: Starovek, antická literatúra

Antická literatúra sa delí na:

grécku (8. storočie pred Kr. – 5. storočie po Kr.)

rímsku (3. storočie pred Kr. – 5. storočie po Kr.)

Antická literatúra je novodobé označenie pre starovekú grécku a starovekú rímsku literatúru. V tomto období boli vytvorené kultúrne hodnoty, ktoré sa stali základom európskej vzdelanosti. Po Biblii práve literárne diela tohto obdobia najviac ovplyvňovali a dodnes ovplyvňujú európsku literatúru. Takmer každé obdobie nadväzovalo na antickú literatúru alebo ju popieralo.

​

Znaky antickej literatúry

• polyteizmus (mnohobožstvo)
• podriadenosť ľudí bohom s kladnými i zápornými ľudskými vlastnosťami
• „polobohovia“ (potomkovia bohov a žien alebo naopak)
• premena človeka na boha (apoteóza)
• osudová neodvratnosť (ananké)
• harmónia telesnej a duševnej krásy (kalokagatia)
• spracovanie najstarších príbehov, piesní do rozsiahleho epického diela (Ilias a Odysea)

​

​

Maturitná téma: Starovek, antická literatúra

Epika:

​

Báj

• je epický žáner, ktorý sa všeobecne pokladá za najstaršiu podobu ľudovej slovesnosti
• najčastejšou témou bájí je život bohov, vznik sveta, pôvod človeka, zvierat a rastlín,
• súbor bájí nazývame mytológiou, bájoslovím
• prvý prejav kolektívneho vedomia ľudskej spoločnosti
• človek pripisuje nevysvetliteľné javy bohom a polobohom
• bohovia spravujú svet a život ľudí v ňom

​

​

Maturitná téma: Starovek, antická literatúra

Epika:

​

Epos

• je to epický žáner, rozsiahla skladba
• prvé eposy sa opierali o bájoslovie starovekých národov (báj je epický žáner, ktorý sa všeobecne pokladá za najstaršiu podobu ľudovej slovesnosti, najčastejšou témou bájí je život bohov, vznik sveta, pôvod človeka, zvierat a rastlín, súbor bájí nazývame mytológiou, bájoslovím)
• spracúva veľké historické udalosti, ktoré sú späté s kolektívom kmeňa, etnika alebo národa a jeho vodcami
• rozpráva o udalostiach, ktoré sa odohrali dávno, ale ešte stále majú vplyv na život kolektívu a jednotlivca
• má hlavnú dejovú líniu a epizódne/vedľajšie dejové línie
• vystupuje v ňom mnoho postáv (bohovia, polobohovia, ľudia)
• dej so všetkými odbočeniami vytvára epickú šírku – tvoria ju dôkladné opisy postáv, prostredia, predmetov, rozvinuté prirovnania, stále prívlastky a rôzne formy opakovania
• táto veršovaná epika bola veľmi rytmická, pretože bola určená na ústny prednes
• v antickej literatúre je epos zostavený vo veršovom systéme založenom na striedaní dlhých a krátkych slabík (časomerný veršový systém)
• medzi najznámejšie antické eposy patria Homérove eposy Ilias (Iliada) a Odysea

​

​

Maturitná téma: Starovek, antická literatúra

Epika:

​

Epos

​

Kompozícia eposu

• propozícia – z lat. zámer, básnik zhrnie obsah diela
• invokácia – vzývanie Múz (básnik volá na pomoc Múzu/inšpiráciu)
• po invokácii prichádzajú dve dlhé opisné časti, v ktorých básnik predstaví postavy a opíše ich hrdinský boj - do zápasu zasahujú bohovia, ktorí podporujú bojujúce strany alebo im škodia
• epos najprv existoval v ústnej podobe, až neskôr vznikajú písané eposy

​

​

Maturitná téma: Starovek, antická literatúra

Homér: Ilias a Odysea

O Homérovi nič nevieme, kde sa narodil, kde zomrel, nevieme nič spoľahlivé o jeho živote, je nám známe len jeho meno.

Ilias:

Epos Ilias zachytáva posledných 51 dní desaťročnej trójskej vojny. Príčinou trójskej vojny bol únos Heleny trójskym princom Paridom (Parisom). Helenin muž, spartský kráľ Menelaos sa rozhodol získať svoju manželku späť a z pomsty vojensky napadol Tróju.

​

Základný konflikt eposu Ilias: Udatný bojovník Achilles odmieta bojovať proti Trójanom, pretože mu veliteľ gréckych vojsk Agamemnón zobral vojnovú korisť, zajatkyňu, dcéru Brisea. Trójania postupne získavajú prevahu v boji. Zastaví ich však Patrokles v Achillovej zbroji. Patrokla zabíja trójsky bojovník Hektor a myslí si, že zabil samotného Achilla. Achilles chce pomstiť priateľa Patrokla a zabíja Hektora. Achilles nakoniec zomrel rukou Parida. Boh Apolón viedol šíp Parida tak, aby zasiahol jediné zraniteľné miesto na tele Achilla – jeho pätu.

Maturitná téma: Starovek, antická literatúra

Odysea:

​

Odysea sa odohráva desať rokov po skončení vojny (opisuje 41 dní desaťročného blúdenia Odysea), zachytáva úmornú cestu jedného z hrdinov – Odysea, ktorý sa vracia späť domov na Itaku, kde naňho čaká verná manželka Penelopa. Táto cesta je plná nečakaných zvratov a nebezpečenstiev (pre búrku na mori, ktorú spôsobuje rozhnevaný Poseidon, stroskotá, stretáva sa s jednookými obrami Kyklopmi – jedného z nich, Polyféma, oslepí, za čo je potrestaný jeho otcom Poseidónom tak, že sa desať rokov nemôže vrátiť domov). Celú dobu, keď je Odyseus preč, sa o jeho ženu Penelopu uchádzajú mnohí nápadníci. Prezlečený za žobráka (s pomocou syna Telemacha) zvíťazí v streleckej súťaži o ruku svojej ženy, pobije všetkých nápadníkov. Nakoniec sa Odyseus zmieri s rozhnevaným Poseidónom, aby jeho ľud žil šťastne.

​

​

Maturitná téma: Starovek, antická literatúra

Bájka

• epický žáner, neveršovaný alebo veršovaný
• najčastejšie v nej vystupujú zvieratá, ktoré sú nositeľmi ustálených vlastností (napr. líška býva prešibaná a falošná)
• vyslovuje ponaučenie, vysmieva sa zlu (vyplýva z príbehu, alebo je jasne formulované na konci bájky)
• využíva mnohé jazykové prostriedky, najmä nepriame pomenovanie a personifikáciu (zosobňovanie)
• Ezop – staroveký antický bájkar, podľa ústnej tradície bol otrokom, ktorý získal slobodu, väčšina jeho bájok sa odohráva vo svete zvierat

Lyrika

Óda

• lyrický žáner, oslavná báseň
• vyniká pátosom/nadnesenosťou
• oslavuje človeka, národ, slobodu, prírodu, mladosť ap.
• druhom ódy je hymna
• v antickej gréckej literatúre písala ódy Sapfo, v antickej rímskej Horácius

​

​

Maturitná téma: Starovek, antická dráma

• kolískou európskeho divadla je Grécko
• tu sa sformovali základné dramatické žánre:
• tragédia
• komédia
• vznikla tu aj prvá európska teória drámy – dielo Poetika od Aristotela
• základom dramatického diela je dialóg

​

Dráma

• je jeden zo základných literárnych druhov, základným znakom klasickej drámy je neprítomnosť rozprávača (v antickej tragédii funkciu rozprávača plnil chór, v modernej dráme je niekedy prítomný aj rozprávač)
• dramatické žánre sú určené na scénickú realizáciu, bývajú veršované i neveršované
• autor svoju predstavu o mieste deja i o konaní a pohybe postáv naznačuje v autorskom komentári – v autorských alebo scénických poznámkach
• dráma ako literárny druh má spoločné znaky s epikou (dej) aj s lyrikou (prostredníctvom postáv vyjadruje autor svoje pocity, myšlienky a nálady)

​

​

Maturitná téma: Starovek, antická dráma

Vonkajšia kompozícia drámy:

• dejstvá
• výstupy
• (v starovekej tragédii najčastejšie 5 dejstiev s prológom a epilógom)

Vnútorná kompozícia drámy:

• úvod/expozícia
• zápletka/kolízia
• vyvrcholenie/kríza
• obrat/peripetia
• rozuzlenie/katastrofa

​

​

Maturitná téma: Starovek, antická dráma

Tragédia

• (pôvod slova je nejasný – prekladalo sa ako capí spev, spev o cenu capa)
• je dramatický žáner, je to boj jednej postavy, prípadne skupiny postáv s nepriateľskými silami, tento boj sa končí tragicky, pádom, smrťou hlavného hrdinu
• udalosti v tragédii vzbudzujú u diváka strach a súcit, čím spôsobujú katarziu (duševnú očistu, uvoľnenie spôsobené dojmom z umeleckého diela)
• za základ tragédie považoval Aristoteles dej – odohráva sa v užšie vymedzenom priestore v priebehu jedného dňa (24 alebo max. 30 hodín) a sústreďuje sa na jednu príhodu v živote protagonistu (požiadavka jednoty miesta, času, deja)
• protagonista je človek vznešeného postavenia, napriek výnimočným vlastnostiam nie je dokonalý. Omylom, ktorého sa postava dopustila, môže byť napríklad priveľká hrdosť, prehnané ambície, porušenie božích zákonov a pod.

​

​

Maturitná téma: Starovek, antická dráma

Dej tragédie sa posúva vďaka konfliktom:

​

• Expozícia: objavia sa náznaky konfliktu
• Kolízia: konfliktná postava dej stupňuje
• Kríza: konflikt graduje na najvyšší stupeň
• Peripetia: komplikuje sa riešenie konfliktu
• Katastrofa: konflikt sa vyrieši smrťou hlavnej postavy

​

​

Maturitná téma: Starovek, antická dráma

Sofokles: Antigona

Sofokles – dramatik, zachovalo sa 7 jeho tragédií, najznámejšie sú Antigona a Kráľ Oidipus

Antigona – tragédia, príbeh Antigony, ktorá napriek kráľovmu zákazu pochová svojho brata, kráľovho nepriateľa

Obsah: Antigona je dcérou kráľa Oidipa. Po odstúpení otca z trónu žije na kráľovskom dvore matkinho brata Kreona/Kreonta. Jej brat Polyneikos padne v boji proti Tébam, ktorým vládne Kreon, druhý brat Eteokles padne pri obrane Téb. Antigona, sestra oboch mŕtvych, poruší kráľov zákaz pochovať Polyneika. Kreon, rozhorčený jej činom rozhodne, že ju zaživa zavrie do skalnej hrobky. Márne prosí Kreona o rozvahu náčelník zboru i vlastný syn, Antigonin snúbenec Haimon. Až výstraha veštca Teiresia (Teiresias) ho presvedčí, aby odvolal zákaz Polyneikovho pohrebu a ponáhľal sa Antigonu oslobodiť. Je však už neskoro a poslovia prinášajú krutú správu: Antigona sa obesila. Samovraždu spácha i zúfalý Haimon, a aj jeho matka Eurydika. Kreon vidí nešťastie, ktoré spôsobil, a je odsúdený žiť v samote.

​

V Antigone nachádzame základné znaky antickej drámy:

• tragédia Antigona pozostáva z prológu, 5 dejstiev a epilógu
• je v nej prítomný rozprávač v podobe chóru
• trojjednota miesta, času a deja
• sústredenie sa na jednu príhodu v živote protagonistu (protagonista – človek vznešeného postavenia, má výnimočné vlastnosti)

​

​

Maturitná téma: Stredovek, legenda

(5. stor. – 15. stor.)

Stredovek

• začína sa zánikom Západorímskej ríše – r. 476
• končí sa v 15./16. storočí
• (1453 – dobytie Konštantínopolu, 1455 – Gutenbergova tlač Biblie, 1492 – objavenie Ameriky, 1517 – Lutherova reformácia)
• stredoveký svetonázor formuje kresťanská ideológia
• život a príroda sú pominuteľné, zmysel života stredovekého človeka je určený vzťahom k nadpozemskému svetu a Bohu
• cirkevné a svetské autority sú nespochybniteľné
• feudálny poriadok sveta je nemenný (tri stavy – duchovní, šľachta, poddaní)

​

​

Maturitná téma: Stredovek, legenda

Znaky stredovekej literatúry

• nemenné pravidlá krásy, umeleckých postupov a prostriedkov
• literárna autorita: Biblia
• univerzálnosť (všestranná platnosť Biblie, jazyk - latinčina)
• anonymita diel (stredovekí umelci si necenili pôvodnosť, jedinečnosť spracovania témy, využívali imitáciu, citáciu, parafrázu, autor sa neoceňoval ako jedinečný tvorca, často sa nezachovalo ani jeho meno)
• nadzmyslovosť (transcendentálnosť, život a príroda sú pominuteľné, zmysel života stredovekého človeka je určený vzťahom k nadpozemskému svetu a Bohu, pozemský život je prípravou na posmrtný život)
• funkčný synkretizmus (miešanie funkcií literatúry – neexistuje rozdiel medzi odbornou a umeleckou literatúrou)
• hrdina: rytier a svätec (idealizované typizovanie hrdinu)
• výrazové prostriedky (alegória, symbol)
• žánre: náboženské (modlitba, exemplum, kázeň, legenda), svetské (rytiersky epos)

​

​

Maturitná téma: Stredovek, legenda

Stredovekú literatúru rozdeľujeme na:

• náboženskú
• svetskú

​

Hrdina stredovekej literatúry

• svetská literatúra: rytier, kráľ, vojvodca
• náboženská literatúra: svätec, mních, pustovník

Idealizácia a typizácia

• hrdina nie je jednotlivec s konkrétnymi špecifickými (neopakovateľnými) vlastnosťami, ale istý typ so všeobecnými ustálenými a idealizovanými vlastnosťami

Rytier:

• musel byť vždy čestný, odvážny kresťan, musel byť oddaný svojmu kráľovi a verný svojej dáme

Svätec:

• vystupuje v legendách ako kladná postava
• kresťan, žije asketicky (cvičí sa v odriekaní a cnostiach, trýzni sám seba, lebo to považuje za cestu k stretnutiu s Bohom), nepodlieha mámeniu zvodov, vždy odolá zlu a po smrti robí zázračné skutky

​

​

Maturitná téma: Stredovek, legenda

Legenda

• stredoveký duchovný literárny žáner
• mal byť svedectvom o živote svätca a jeho skutkov za života i po smrti
• hlavná postava – svätec, ktorý pre vieru podstupuje mučenícky život (utrpenie, askéza/odriekanie, sebatrýzeň)
• miešanie zázračných prvkov s biografickými údajmi a historickými faktami
• citácie z Biblie

Moravsko-panónske legendy pozostávajú z dvoch legiend:

• Život sv. Konštantína (autor Kliment)
• Život sv. Metoda (autor pravdepodobne Gorazd)
• Moravsko-panónske legendy sa odlišujú od väčšiny stredovekých legiend tým, že im chýba motív mučeníctva, prehnanej askézy či sebapoškodzovania. Sú nielen umeleckým dielom, ale aj historickým prameňom o misii Konštantína a Metoda.

​

​

Maturitná téma: Stredovek, legenda

Život sv. Konštantína

• je dlhší ako Život sv. Metoda, umeleckejší
• obšírne sa zaoberá Konštantínovým detstvom, štúdiom a jeho misionárskou činnosťou
• vykresľuje náboženskú a kultúrnu činnosť Konštantína, jeho povahové črty – nadanie, inteligenciu, súcit s trpiacimi
• kratšie spomína na jeho pôsobenie na Veľkej Morave
• legenda vykresľuje boj Konštantína proti trojjazyčníkom, ktorí uznávali iba tri liturgické jazyky – hebrejčinu, gréčtinu a latinčinu
• v boji za slovanský bohoslužobný jazyk Konštantín smelo vystupuje na obranu staroslovienskej vzdelanosti
• legenda končí Konštantínovou cestou do Ríma, jeho smrťou a pohrebom

Život sv. Metoda

• je kratší, vecnejší, umelecky jednoduchší
• hovorí stručne o Metodovom živote, obšírnejšie sa zaoberá jeho činnosťou na Veľkej Morave
• končí sa Metodovou smrťou a jeho pohrebom

​

​

Maturitná téma: Stredovek, Staroslovienske obdobie, Cyril a Metod

Stredoveká literatúra na území Slovenska

Staroslovienske obdobie (9. – 10. stor.) – veľkomoravské literárne dedičstvo

Obdobie latinskej literárnej kultúry (11. – 15. stor.) – uhorské literárne dedičstvo

Staroslovienske obdobie

(9. – 10. stor.)

• 863 – príchod Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu
• Konštantín a Metod zostavili prvé slovanské písmo – hlaholiku (z malých písmen gréckej abecedy)
• K a M vytvorili prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu
• K a M zaviedli staroslovienske bohoslužby (bohoslužby v staroslovienskom jazyku), vytvorili prvú slovanskú prekladovú a pôvodnú literatúru

​

​

Maturitná téma: Stredovek, Staroslovienske obdobie, Cyril a Metod

Boj s trojjazyčníkmi:

• mocenské boje o vplyv v strednej Európe spôsobili aj problémy s ochotou Ríma a západnej civilizácie uznať preklady náboženských textov a šírenie kresťanstva v staroslovienčine
• Konštantín a Metod museli obhajovať svoju misiu v Benátkach a Ríme
• podľa trojjazyčníkov sa môže slovo božie kázať len po hebrejsky, latinsky a grécky

na istý čas bola táto obhajoba úspešná

​

Cyrilika:

• časť žiakov Konštantína a Metoda sa uchýlila do oblasti dnešného Bulharska
• žiaci zjednodušili písmo a používali tzv. cyriliku, ktorá mala svoj základ vo veľkej gréckej abecede
• cyrilika – „pramatka“ dnešnej azbuky

​

​

Maturitná téma: Stredovek, Staroslovienske obdobie, Cyril a Metod

Prekladová literatúra Konštantína a Metoda

Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny omšovú knihu (misál), zbierku žalmov (žaltár), spevník, breviár (liturgická kniha pre kňazov a rehoľníkov), evanjeliá (Nový zákon), Starý zákon.

Pôvodná literatúra Konštantína a Metoda

Konštantín napísal Proglas

Proglas

Moravsko-panónske legendy – predstavujú umeleckú prózu a zároveň historický dokument – nie sú to legendy v pravom zmysle slova

​

​

Maturitná téma: Stredovek, Staroslovienske obdobie, Cyril a Metod

Proglas

• autorom je Konštantín Filozof
• literárny druh: stredoveká lyrika
• literárny žáner: hymnus, oslavná báseň
• je predslovom k prekladu evanjelia do staroslovienčiny
• je to prvá slovanská báseň
• autor v ňom oslavuje starosloviensky preklad Písma a obhajuje práva Slovanov na vlastný liturgický jazyk (liturgický jazyk – jazyk, v ktorom sa koná bohoslužba)

​

„Chcem radšej iba pätoro slov povedať,

rozumom prostým chcem tých päť slov vyrieknuť,

aby aj bratia všetko porozumeli,

než nezrozumiteľných slov riecť tisíce.“

​

​

Maturitná téma: Renesancia

(14. – 16. stor.)

Zámorské plavby a objavy rozšírili poznanie sveta. Styk so vzdialenými krajinami umožnil ľuďom zbaviť sa mnohých povier a nereálnych predstáv. Objavenie nových krajín, astronomické objavy (heliocentrický názor na usporiadanie slnečnej sústavy) otriasli autoritou cirkvi posilnili vieru v rozum a vedecké poznanie. Vedecké objavy prispeli k rozvoju poznania.

Renesancia

• z. fr. renaissance – znovuzrodenie

Znaky renesančnej literatúry

• orientácia na pozemský život a jeho prežívanie (oživenie antickej kalokagatie)
• človek je stredobodom umenia, autor vystupuje z anonymity (individualizmus)
• dôvera v rozum a vedecké bádanie (racionalizmus)
• zmyslové vnímanie ako popretie stredovekého odriekania (senzualizmus) – renesančnému človeku nestačí viera, potrebuje sa oprieť o vlastnú skúsenosť
• literárna tvorba v národných jazykoch

​

​

Maturitná téma: Renesancia

Renesančný hrdina

• nevyznáva kresťanský ideál pokory, askézy a oddanosti kráľovi
• vníma svet všetkými zmyslami
• je jednotlivec so špecifickým individuálnym charakterom, rád je, pije, zabáva sa a teší sa zo života

​

Humanizmus

• myšlienkové, spoločenské a umelecké hnutie
• pestuje sa v učených a spoločenských kruhoch
• sústreďuje sa na štúdium, preklady a napodobňovanie antických autorov
• je to životný a vzdelanostný program
• prácu humanistov podporil najmä vynález kníhtlače Jána Gutenberga
• vedúcou osobnosťou bol Erazmus Rotterdamský

​

​

Maturitná téma: Renesancia

Renesančná epika

• renesančná novela (krátka epická próza) – Giovanni Boccaccio: Dekameron
• román – Miguel de Cervantes y Saavedra: Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha

Giovanni Boccaccio – Dekameron

• Dekameron je cyklus stovky krátkych próz, noviel, rozprávaných po desať počas 10 dní. Cyklus začal autor písať v čase, keď vo Florencii a v celej Európe zúrila jedna z najväčších vĺn moru. Novely v diele nie sú originálne svojím námetom, Boccaccio ich spracoval podľa známych stredovekých poviedok francúzskeho alebo talianskeho pôvodu, ale obohatil ich o vlastné poznanie života. Na rozdiel od stredovekých autorov Boccaccio nekarhá tých, ktorí zhrešili, ale sa na nich zabáva. Zmyselnú lásku nepovažuje za priestupok proti mravnosti. Proti stredovekému Memento mori! (Pamätaj na smrť!) stavia oslavu zmyselného radostného života, oslavu ženy a telesnej krásy.
• V diele Dekameron sa sedem krásnych Florenťaniek zíde v kostole a rozhodnú sa, že je hlúpe čakať na smrť v meste. Pre svoj plán získajú aj troch mladíkov. Odídu na vidiek a tam si krátia čas spevom, tancom a rozprávaním ľúbostných príhod. Vo vidieckej vile každý deň jeden za druhým rozprávajú jednu príhodu. Zdržia sa na mieste 10 dní, čím vznikne 100 príbehov – noviel.

​

​

Maturitná téma: Renesancia

Miguel de Cervantes y Saavedra – Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha

​

• Hlavný hrdina je chudobný takmer päťdesiatročný španielsky šľachtic z kraja Mancha. V mladosti vlastnil pozemky, ktoré postupne odpredával, aby si mohol kupovať rytierske romány. Jeho mánia zájde tak ďaleko, že mu „vyschne mozog“ a rozhodne stať sa potulným rytierom. Zmení si meno na Don Quijote de la Mancha, vyberie si dámu svojho srdca – gazdovské dievča, v mene ktorej bude konať hrdinské skutky (dá jej meno Dulcinea). Na ceste svetom ho má sprevádzať sluha Sanco Panca. Don Quijote chce podľa vzoru románových rytierov naprávať krivdy a konať hrdinské činy. V závere románu sa chorý vracia domov, vráti sa mu rozum a v závere odkáže svoj majetok neteri pod podmienkou, že sa nevydá za človeka, ktorý číta rytierske romány.

​

​

Maturitná téma: Renesancia

Renesančná lyrika

​

sonet – Francesco Petrarca: Sonety pre Lauru

Francesco Petrarca: Sonety pre Lauru

​

• sonet – lyrická báseň, má podobu dvoch štvorverší a dvoch trojverší (4+4+3+3, niekedy môže mať podobu 4+4+6), v klasickom sonete je každá strofa uzavretou myšlienkou, v poslednom trojverší sa nachádza pointa výpovede básnika
• autor zanechal 365 sonetov Laure, ktorú po prvýkrát zazrel v Kostole sv. Kláry v Avignone
• jej identitu nikdy neodhalil, čo viedlo k úvahám, že išlo o vydatú ženu, alebo je Laura iba autorovým výtvorom, alebo že stvárnil konkrétnu osobu (Lauru de Neves), ktorá zomrela počas moru

​

​

Maturitná téma: Renesančná dráma

Alžbetínske divadlo

​

• Renesancia bola dobou veľkej slávy anglického divadla. Za vlády Alžbety I. (alžbetínske divadlo) zažilo Anglicko prechod od stredovekej k modernej spoločnosti. V Londýne vznikali spoločnosti profesionálnych hercov, ktoré hrávali pred strednými aj nižšími stavmi (demokratické, ľudové divadlo). Najprv pôsobili z vôle patrónov – bohatých šľachticov (aj kráľovnej), ktorí nad nimi držali ochrannú ruku a financovali ich. Neskôr si stavali vlastné divadelné budovy za hradbami.
• Renesančná dráma si brala témy z antickej drámy, stredovekých frašiek a talianskych renesančných poviedok. Neobviňovala autorov z plagiátorstva (napodobňovania alebo doslovného odpisu cudzieho diela bez udania predlohy), ale prijímala ich diela ako nové spracovanie obľúbenej témy. Najznámejším renesančným dramatikom je William Shakespeare.

​

​

Maturitná téma: Renesančná dráma

William Shakespeare

• anglický renesančný dramatik
• písal tragédie, komédie, historické hry

​

Historické hry

• zobrazujú minulosť Anglicka za vlády skutočne existujúceho kráľa, ktorého meno tvorí titul hry
• nejde však o presné zobrazenie vlád týchto kráľov, Shakespeare narábal s históriou voľne, v hrách je mnoho nepresností

Henrich VI., Richard III., Kráľ Ján, Eduard III.

​

Komédie

• shakespearovská komédia často uvádza na scénu milencov, ktorí prekonávajú skúšky alebo menia svoju identitu (prestrojenie ženy za muža), a tak lepšie spoznávajú svojich partnerov
• v mnohých komédiách sú prekážkou rodičia

Komédia omylov, Skrotenie čertice (Skrotenie zlej ženy), Sen noci svätojánskej, Veselé panie windsorské

​

Maturitná téma: Renesančná dráma

​

Tragédie

• (pôvod slova je nejasný – prekladalo sa ako capí spev, spev o cenu capa) je dramatický žáner, je to boj jednej postavy, prípadne skupiny postáv s nepriateľskými silami, tento boj sa končí tragicky, pádom, smrťou hlavného hrdinu
• väčšina shakespearovských tragédií má základ v historických textoch, dôležitou inšpiráciou boli pre Shakespeara príbehy slávnych ľudí, ktorých v typickej tragickej schéme čaká na tyrana trest

​

Hamlet, Othello, Kráľ Lear, Romeo a Júlia, Macbeth, Julius Caesar

​

​

Maturitná téma: Renesančná dráma

Hamlet

Literárny druh: dráma

Literárny žáner: tragédia

Miesto a čas deja: Dánsko, 12. storočie, hrad Elsinor

Kompozícia: veršovaný text rozdelený do piatich dejstiev (na rozdiel od antickej tragédie nemá prológ a epilóg)

nie je tu jednota času, miesta a deja

autor uplatnil v diele divadlo v divadle

​

Hlavný hrdina: Hamlet – dánsky princ, rieši otázku, či je lepšie bojovať proti zlu, alebo sa o to nezaujímať, jeho cieľom je pomsta za smrť otca Hamleta

Claudius – brat Hamletovho otca a jeho vrah, Polónius – radca, má dve deti – Oféliu a Laertesa, Ofélia – Hamletova milá, Polóniova dcéra, ktorá sa pomiatla a utopila sa, Gertrúda – dánska kráľovná, Hamletova mama, Laertes – Oféliin brat, Polóniov syn

postupne všetky postavy zomierajú

renesančná psychologická dráma mladého človeka Hamleta, dej je založený na motíve vraždy (starého dánskeho kráľa Hamleta) a pomsty

námet: zo stredovekých kroník

​

​

Maturitná téma: Renesančná dráma

Obsah:

Hamletovho otca, dánskeho kráľa Hamleta, zavraždil vlastný brat Claudius tým, že mu v spánku nalial do ucha jed. Claudius sa zmocnil vlády nad Dánskom a získal za manželku bratovu ženu Gertrúdu. Hamlet sa to dozvedá od ducha svojho otca, ktorý sa zjavil na zámku, a chce jeho strašnú smrť pomstiť. Princ začne hľadať dôkazy. Claudius spriada proti nemu intrigy, pomáha mu radca Polonius, ktorý nežičí ľúbostnému vzťahu medzi svojou dcérou Oféliou a Hamletom. Princ predstiera šialenstvo a obetuje svoju lásku. Získa dôkazy o strýkovej vine (Hamlet uvažuje, či je svedectvo ducha vierohodné, keď sa na dvore objaví skupina hercov, rozhodne sa, že Claudiovi nastraží pascu, herci podľa jeho pokynov zahrajú príbeh o zavraždení kráľa a zvedení kráľovnej, Claudius v príbehu uvidí svoj vlastný čin vraždy a preruší predstavenie), počas vyčítavého rozhovoru s matkou Hamlet omylom zabije radcu Polonia, ktorý za závesom počúval ich rozhovor ako svedok, ktorého si prizvala Gertrúda. Ofélia, Poloniova dcéra, sa zblázni, skočí do rieky a utopí sa. Jej brat Laertes chce pomstiť otcovu a sestrinu smrť a prijíma kráľov návrh na súboj, v ktorom má Hamleta zraniť otráveným kordom. Kráľovná nevdojak pripíja otráveným vínom (otrávil ho Claudius a bolo určené pre Hamleta) na Hamletovo víťazstvo a umiera. Laertes princa poraní, ale pri zámene kordov je sám smrteľne zranený. Princ z posledných síl zabije Claudia a požehná nórskeho vojvodu za dánskeho kráľa.

​

​

Maturitná téma: Renesančná dráma

Rómeo a Júlia

• Druh: Dráma.
• Žáner: Tragédia. „Rómeo a Júlia“ je klasická renesančná tragédia, ktorá sleduje osudy dvoch mladých milencov zo znepriatelených rodín.
• Téma: Nešťastná láska dvoch mladých ľudí, ktorých vzťah je prekážaný nepriateľstvom ich rodín (Montekovcov a Kapuletovcov). Nenávisť medzi rodinami, náhodné udalosti a osud, vzťah medzi vášňou a rozumom, mladosť a jej impulzívnosť.

Postavy

Rómeo Montek: Syn Montekovcov. Citlivý, romantický a impulzívny mladík, ktorý sa bezhlavo zamiluje do Júlie. Jeho oddanosť a láska k Júlii ho nakoniec vedú k tragickému koncu.

Júlia Kapuletová: Dcéra Kapuletovcov, ktorá sa, napriek svojej mladosti (14 rokov), prejavuje odvahou a schopnosťou rozhodovať sa v kritických chvíľach. Jej láska k Rómeovi ju motivuje k tomu, aby vzdorovala rodinným pravidlám.

Merkucio: Rómeov priateľ, cynický, vtipný a nezávislý. Jeho smrť z ruky Tybalta vedie k sérii tragických udalostí.

Tybalt: Júliin bratranec. Je výbušný, agresívny a nenávidí Montekovcov, čo vedie k neustálej konfrontácii s Rómeom a jeho priateľmi.

Otec Lorenzo: Františkánsky mních, ktorý sa snaží zmieriť dve znepriatelené rodiny prostredníctvom tajného sobáša Rómea a Júlie.

​

​

​

Maturitná téma: Renesančná dráma

Dej

• Dej sa odohráva vo Verone, kde sú dve znepriatelené rodiny – Montekovci a Kapuletovci. Rómeo, mladý Montek, sa na plese tajne zamiluje do Júlie, dcéry Kapuletovcov. Ich láska je však zakázaná kvôli nepriateľstvu ich rodín. Napriek tomu sa tajne vezmú. Počas série udalostí Rómeo zabije Júliinho bratranca Tybalta, čo ho donúti utiecť do vyhnanstva.
• Aby sa Júlia vyhla nútenému sobášu s Paridom, vezme si nápoj od otca Lorenza, ktorý ju na krátky čas uvedie do hlbokého spánku, čím predstiera svoju smrť. Keď sa Rómeo dozvie o Júliinej „smrti,“ bez toho, aby vedel o jej pláne, sa rozhodne spáchať samovraždu. Rómeo sa otrávi vedľa spiacou Júliou. Keď sa Júlia prebudí a zistí, že Rómeo je mŕtvy, zabije sa dýkou.

​

​

​

Maturitná téma: Barok

(16. – 18. storočie)

Každý rozmach prepychu predpokladá rozmach moci. Politicky bol barok dobou veľkých protikladov. Obdobie 16. až 18. storočia poznačilo súperenie panovníckych rodov i veľké rozdiely medzi sociálnymi vrstvami. Európa bola zmietaná vo vojnách. Neistotu a strach vyvolali turecké pády a náboženské boje (vyvolané reformáciou M. Luthera a protireformáciou), ale aj živelné pohromy a epidémie. U človeka sa prejavujú pocity pesimizmu, beznádeje, zúfalstva, nedôvery k hodnotám pozemského života a hľadaním istoty v nadpozemskom svete, vo viere k Bohu

​

Znaky barokovej literatúry:

• opätovný príklon k náboženskej ideológii
• rozpoltenosť barokového človeka, nevyrovnanosť, dvojitý život
• protikladnosť v obsahu i vo výrazových prostriedkoch
• snaha pôsobiť na city a zmysly človeka (dekoratívnosť/ozdobnosť, patetickosť/nadnesenosť štýlu, hyperbolizácia)
• zmena poznávanej skutočnosti na znaky, symboly, ktoré majú vysloviť nevysloviteľné a tajomné

​

​

​

Maturitná téma: Barok

Hugolín Gavlovič – Valašská škola mravúv stodola

​

• mravoučná báseň, didakticko-reflexívna lyrika – mravoučno-úvahová lyrika (mravoučný – poučujúci o mravoch, o mravnosti, o dodržiavaní morálnych zásad)
• valašská škola – životná múdrosť pastierov
• cieľom diela je poučiť zábavou, pobaviť i prospieť
• v celej skladbe je spolu 1298 dvanásťveršových didakticko-reflexívnych básní
• základnou podmienkou dôstojného života jednotlivca i spoločnosti je dodržiavanie mravných zásad a zákonov v oblasti medziľudských vzťahov
• obsah básní tvoria najmä motívy, ktoré zobrazujú negatívne javy spoločnosti, napr. nedostatok peňazí a ich požičiavanie, vojny, sociálne problémy, nespravodlivosť a negatívne ľudské vlastnosti (ako lakomstvo, lenivosť, pýcha, alkoholizmus ap.)
• mravné ponaučenia a praktické rady sa týkajú vzťahu jednotlivca k Bohu, blížnym, spoločnosti; ľudských cností i necností, povahových nedostatkov, povier, vzdelania, rodiny, spoločenského správania, vlasti, manželstva, detí, priateľstva, mieru, vojny, bohatstva, chudoby, vrchnosti, poddaných a sociálnych problémov v najširšom zmysle

​

​

​

Maturitná téma: Barok

Sylabický veršový systém:

• verše s rovnakým počtom slabík (rovnoslabičnosť, izosylabizmus) 
• združený rým (aabb)
• intonačná prestávka (pauza) – vo vnútri verša delí verš na 2 polverše
• rytmicko-syntaktický paralelizmus – zhoda veršového a rytmického členenia
• spájanie veršov do dvojverší a dvojverší do štvorverší
• výskyt u štúrovcov, ale aj v tvorbe Hugolína Gavloviča

​

​

​

Jak se chceš ženiti, hleď si rovnú vzíti

Jestli se chceš oženiti, nehleď na jej krásu,

nebo krása neni večná, jedine do času.

A jestli si vezmeš ženu pro veliké veno,

budeš mužem, ale malé zústane ti meno.

Neber ženu pro peníze: jestli vezmeš paňú,

máš jej slúžiť, a nestačí pracovati na ňu.

Ona bude rozkazovať, kričať až do nebe,

budeš meť kríž, který žáden nevezme od tebe.

Neber paňú, ani krásnú, než podobnú sobe,

aby srdce v bázni boskej vždy mela ku tobe.

Manželstvo nerozlučuje krem rýl a motyka,

merkuj, by pekná ružička nebyla netyka.

​

​

​

Maturitná téma: Klasicizmus, dráma

(17. stor. – 18. stor.)

fáza: osvietenský klasicizmus – prevláda vplyv osvietenských myšlienok a cieľov

fáza: vrcholný klasicizmus

Klasicizmus (z lat. classicus – vynikajúci, prvotriedny) je literárny smer, ktorý napodobňoval formy antického umenia, riadil sa podľa prísnych estetických pravidiel a noriem. Vychádzal z filozofie racionalizmu, cieľov osvietenstva.

V období formujúceho sa klasicizmu sa stal určujúcim filozofickým smerom racionalizmus. Predstaviteľom je

René Descartes („Myslím, teda som“). Tento filozofický smer uprednostňoval hodnotu ľudského rozumu (z lat. ratio – rozum).

​

Osvietenstvo je ideový prúd, ktorý vychádza z učenia racionalizmu, vyzdvihuje rozum ako garanta pravdivosti a rozumného usporiadania sveta, propaguje empirické (empíria – skúsenosť) skúmanie a vedecké bádanie, žiada oslabenie feudalizmu, podporuje slobodu jednotlivca, volá po oslabení cirkevných dogiem.

​

​

​

Maturitná téma: Klasicizmus, dráma

Znaky klasicizmu

• normatívny charakter umenia (norma – záväzné pravidlo ustálené predpismi)
• ideálom umenia je antické umenie
• krásne mohlo byť len to, čo bolo pravdivé a mravné
• pod vplyvom racionalizmu uprednostňovali rozum pred citom, spoločenský či štátny záujem, povinnosti pred láskou
• autori napodobňovali prírodu, najmä to, čo je v nej podstatné a nemenné
• delenie žánrov na vysoké (óda, epos, tragédia) a nízke (bájka, satira, komédia) – čistota žánrov

Klasicistická dráma:

• V klasicistických dramatických dielach bola požiadavkou jednota miesta, času a deja. Jednotlivé dejstvá sa hrajú na tej istej scéne, všetko sa odohráva v ten istý deň a v deji chýbajú epizodické príbehy. Požiadavka pravdepodobnosti – priblíženia k pravde – vylučovala, aby sa v reálnom čase (napr. počas večerného predstavenia) striedali na scéne dni a noci.
• S ohľadom na krásu, korektnosť a slušnosť na javisku nikdy netiekla ani pomyselná krv. Slovo sa cenilo viac ako akčnosť na javisku, v klasicistickej hre prevládajú monológy alebo dialógy s dlhými replikami zúčastnených postáv.
• Pri povahovej kresbe autori nevytvárajú individuality, ale nadčasové, všade sa vyskytujúce všeobecné charaktery človeka (vlastenec, skupáň).

​

​

​

Maturitná téma: Klasicizmus, dráma

Charakterový typ postavy!!! – stvárňuje dominantnú charakterovú črtu – typickú alebo abstrahovanú

Komédia!!! – (pochádza zo starogréckeho slova komoedia, ktorý označoval jarný obrad s hudbou, tancom a spevom na oslavu boha Dionýza) popri tragédii základný dramatický žáner, ktorého podstatou je komickosť so zámerom vyvolať smiech u diváka.

V komédii je už väčšinou základný konflikt komický, hlavný hrdina si buď stanoví nezmyselný a bezvýznamný cieľ, alebo si volí neprimerané prostriedky na jeho dosiahnutie, podľa toho, či sa komickosť zakladá na charaktere postáv alebo na grotesknosti situácie, sa hovorí o charakterovej alebo situačnej komike.

​

​

​

Maturitná téma: Klasicizmus, dráma

Moliére – Lakomec

​

• neveršovaná komédia v 5. dejstvách, využíva ostrú satiru, jazykový i situačný humor
• za predlohu sa považuje Komédia o hrnci antického dramatika Plauta – o bedárovi, ktorý sa náhodou stal majiteľom hrnca plného peňazí
• na antickú drámu poukazuje námet a jednota miesta, času, deja (odohráva sa v dome Harpagona v priebehu jedného dňa, prostredie a postavy sú meštianske), hra je písaná v próze, čo odporovalo vtedajšiemu klasicistickému vkusu
• autor zaplnil komédiu osobitnými postavičkami sluhov, ony posúvajú dej dopredu
• autor využíva hyperbolizáciu vlastností postáv (Harpagon je prehnane skúpy)

​

​

​

Maturitná téma: Klasicizmus, dráma

Obsah:

​

Ústredným hrdinom drámy je zbohatlík Harpagon, ktorý obchodom a úžerníctvom nadobudol veľký majetok. Harpagonovo lakomstvo a chamtivosť ho vedú k tomu, že vykorisťuje svoje služobníctvo a dokonca sa chce „výhodne“ zbaviť svojich detí. Pre dcéru Elizu vybral za muža zámožného postaršieho šľachtica Anzelma, syna Cléanta chce oženiť s bohatou vdovou a sám si plánuje svadbu s mladou a krásnou Mariannou. V jeho úmysloch mu pomáha prefíkaná dohadzovačka Frozína. Eliza ani Cléante sa však nechcú podvoliť otcovej vôli: Eliza miluje otcovho správcu Valéra, ktorý sa Harpagonovi naoko bezcharakterne podlizuje, Cleánte zasa žiada o ruku vyvolenú Mariannu. V momente, keď sa otec so synom škriepia o nevestu, sluha Šidlo na Cléantov príkaz ukradne otcovi pokladničku s 30 000 dukátmi. Harpagon stráca zmysel života a je ochotný vymeniť Marianu za svoje stratené peniaze. Nakoniec vyjde najavo, že Valér a Marianna sú súrodenci a ich otcom je bohatý Anzelm. Svadbe oboch mladých párov už nič nestojí v ceste.

​

​

​

Maturitná téma: Klasicizmus, dráma

ŠTVRTÉ DEJSTVO. Siedmy výstup.

(Harpagon sám)

​

HARPAGON

(už zo záhrady ho počuť kričať: chyťte zlodeja; pribehne bez klobúka)

​

ZLODEJ! Zlodej! Vrah! Mordár! Spravodlivosť, ó, spravodlivé nebesá! Som stratený. Som zavraždený. Krk mi podrezali. Ukradli mi moje peniaze. Kto to mohol byť? Kde sa podel? Kde je? Kde sa skrýva? Čo robiť, aby som ho našiel? Kde utekať? Kde neutekať? Nie je tamto? Nie je tuná? Kto si? Stoj! (Chytí sa sám za ruku.) Vráť mi moje peniaze, oplan!... Ach, veď som to ja. Už sa mi z toho rozum múti. Už ani neviem, kto som, kde som, čo robím. Jaj, jaj, moje úbohé peniaze! Moji drahí priatelia! Ozbíjali ma o vás. A keď mi vás vzali, stratil som svoju oporu, svoju útechu. svoje potešenie. Všetkému je koniec. Už nemám čo hľadať na svete. Bez vás mi žiť nemožno! Už mi je amen, nevládzem ďalej, to je môj koniec, moja smrť, môj hrob! Nieto tu nikoho, čo by ma vzkriesil, čo by mi vrátil moje drahé peniaze, alebo mi aspoň prezradil, kto ich vzal? Ha, čo vravíte? Nikto nič!

​

​

​

Maturitná téma: Preromantizmus, Ján Kollár – Slávy dcera

z lat. prae – pred

obdobie prechodu od klasicizmu k romantizmu

• dochádza k rozpadu prísnych noriem klasicistickej literatúry a ohlasovaním sa prvých znakov nového smeru – romantizmu
• romantizmus popieral všetko, na čom si zakladal klasicizmus (uprednostňovanie rozumu pred duchom a citom, filozofiu racionalizmu)

​

Znaky preromantizmu

• sentimentalizmus (citový náboj diel)
• uprednostňovanie citu pred rozumom
• občan a rodina ako základ spoločnosti
• obdiv k antickej kultúre (intelektuáli)
• prvky ľudovej kultúry (inšpirácia ľudovou piesňou a baladou) – zrozumiteľné, snaha priblížiť sa čitateľovi

​

​

​

Maturitná téma: Preromantizmus, Ján Kollár – Slávy dcera

Ján Kollár

​

• študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene
• počas štúdia v Jene sa zoznámil s Friderikou Wilhelmínou (Mínou) Schmidtovou, dcérou evanjelického kňaza, ktorá sa stala inšpiráciou jeho Slávy dcery
• venoval sa otázkam Slovanov, ich pôvodu a ich súčasnosti
• na štúdiách v Nemecku bol svedkom silnejúceho nemeckého nacionalizmu (nemecká mládež demonštrovala za zjednotenie Nemecka)
• ponemčené slovanské územia v ňom vyvolali obavy o budúcnosť slovenského národa a Slovanov
• chcel zachrániť slovanské národy pred germanizáciou a stal sa propagátorom slovanskej vzájomnosti!!!
• chcel, aby slovanské národy spolupracovali v kultúrnej oblasti, vymieňali si knihy, uskutočňovali výmeny vedcov a spisovateľov!!!
• navrhoval používanie štyroch slovanských jazykov – československý jazyk mal byť spoločný pre Čechov a Slovákov

​

​

​

Maturitná téma: Preromantizmus, Ján Kollár – Slávy dcera

Ján Kollár: Slávy dcera

​

• Myšlienku slovanskej vzájomnosti vyjadril Ján Kollár v básnickej skladbe Slávy dcera.
• je to básnická skladba o láske k žene a slovanskej vlasti (je inšpirovaná láskou autora k Friderike Schmidtovej, s ktorou sa zoznámil počas štúdií v Nemecku)
• ústrednými témami sú vlastenectvo a ľúbostný cit
• v prvom vydaní mala tri spevy (Sála, Labe, Dunaj) po 50 znelkách (znelka – starší názov pre sonet)
• Kollár Slávy dceru neskôr rozšíril na päť spevov, Jednotlivé spevy majú názvy: 1. Sála, 2. Labe, Rén, Vltava, 3. Dunaj, 4. Léthé (slovanské nebo, v gr. mytológii rieka zabudnutia) 5. Acheron (slovanské peklo, v gr. mytológii rieka pretekajúca podsvetím)

​

​

​

Maturitná téma: Preromantizmus, Ján Kollár – Slávy dcera

Předspěv:

• lyrický žalospev/elégia (smútočná lyrická báseň, ktorá obsahuje prvky úvahovosti a melanchólie)!!!
• je napísaný časomerným veršovým systémom – striedanie dlhých a krátkych slabík vo verši
• Začína ním celá skladba. Básnik v ňom žiali nad osudom ponemčeného slovanského kmeňa Lužických Srbov (polabských Slovanov). Obáva sa, aby podobný osud nestihol aj Slovensko. Jeho jedinú záchranu vidí v Rusku, v mocnom štáte, ktoré ako jediné zo všetkých slovanských národov malo samostatný štátny útvar. Vyzýva Slovákov, aby hľadali ochranu v tomto silnom „dubisku“.

​

Aj zde leží zem ta, před okem mým smutně slzícím,

někdy kolébka, nyní národu mého rakev.

Stúj, noho! posvátné místa jsou, kamkoli kráčíš,

K obloze, Tatry synu, vznes se vyvýše pohled,

neb raději k velikému přiviň tomu tam se dubisku...

​

​

​

Maturitná téma: Preromantizmus, Ján Kollár – Slávy dcera

Básnik v nasledujúcich piatich spevoch cestuje z Nemecka cez Čechy domov na Slovensko.

Prvý spev (Sála): Obsahuje väčšinou ľúbostné sonety, v ktorých Kollár ospevuje svoju milú, spomína si na krásne časy lásky v Jene. Zo svojej milej utvoril ideál slovanskej devy, vybájenú dcéru bohyne Slávy, Mínu. Od prvých sonetov skladby básnik lásku k žene spája s pravdou, cnosťou a láskou k vlasti. Raz v noci za lyrickým hrdinom prichádzajú duchovia s otázkou, či miluje viac vlasť alebo Mínu, on odpovedá:

...srdce vyrvu, na dvě rozlomím:

„Na“, řku, „jednu vlasti půlku, druhou Míně.“

Druhý spev (Labe, Rén, Vltava): Prechádza územiami, kde voľakedy žili Slovania, žiali nad ich osudom. Spomína na Mínu so žiaľom, pretože je už ďaleko od nej. Po príchode do Čiech smúti nad tým, že zem so slávnou minulosťou musí prijímať príkazy cudzích, vyčíta Čechom pasivitu a vyzýva ich, aby bojovali za svoj národ.

Tretí spev (Dunaj): Básnik prichádza na Slovensko, kde vidí iba biedu, krivdy a utrpenie. V rodnom kraji precíti stratu lásky, vie, že Mína mu v pozemskom živote nebude patriť.

Štvrtý a piaty spev (Léthé a Acheron): Mína sa mení na vílu a sprevádza autora po slovanskom nebi a pekle. Do neba autor umiestnil všetkých vynikajúcich slovanských dejateľov a do pekla odrodilcov a neprajníkov Slovanov.

​

​

​

Maturitná téma: Svetový romantizmus

(1. pol. 19. storočia)

umelecký smer, ktorý ovplyvnili zmeny v spoločenskom a politickom živote počas buržoáznych revolúcií v Európe, ktoré vyhlasovali rovnosť všetkých ľudí, právo jednotlivca na slobodný úspešný život (na rozdiel od klasicizmu, ktorý podriaďoval osobné šťastie človeka povinnosti rešpektovať nadosobné vyššie zákony)

Znaky romantickej literatúry

• prevaha ducha nad predmetnosťou (hmotou) – vplyv idealistickej filozofie
• prednosť citu pred rozumom (idealizmus)
• boj za slobodu človeka a národa (titanizmus)
• obraz revolučnej doby
• historické témy (odvrátenie sa od nevyhovujúcej súčasnosti)
• rozpor medzi predstavami, túžbami a skutočnosťou
• inšpirácia v rozprávkach, v snoch, v minulosti
• dôraz na cit, fantáziu, zmysel pre hĺbku a tajomnosť
• autoštylizácia – jednota diela a činu – romantici nielen romanticky tvorili, ale aj žili

​

​

​

Maturitná téma: Svetový romantizmus

Postava

• jedinečná (individualizmus, subjektivizmus), človek vydedený spoločnosťou, konfliktný jednotlivec, nespokojenec
• kontrastná, idealizovaná, schopná obete
• nevzdáva sa, vzdoruje autoritám, osudu, aj keď nakoniec prehráva, umiera, stráca lásku a pod.

Forma

• lyrizácia epiky (druhový synkretizmus)
• epizácia lyriky (druhový synkretizmus)
• uprednostňovanie lyriky

​

​

​

Maturitná téma: Svetový romantizmus

Alexander Sergejevič Puškin – Kapitánova dcéra

• historický román
• odohráva sa v čase pugačovského povstania
• román je písaný formou Griňovových zápiskov (pamätí), rozprávač je v 1. osobe singuláru, od neho sa čitateľ dozvedá o historických udalostiach, živote v danej dobe a o prostredí
• pamäti Petra Andrejeviča Griňova poslali jeho príbuzní vydavateľovi na uverejnenie, príbeh Griňova a Pugačova dopovie vydavateľ (zmena osoby rozprávača z prvej na tretiu)
• v diele sa nachádzajú aj ľudové piesne, aj lyrická báseň (druhový synkretizmus)

​

dej sa rozvíja v dvoch líniách:

• milostný príbeh Griňova a Máše
• pugačovské povstanie

​

​

​

Maturitná téma: Svetový romantizmus

POSTAVY

Griňov – je mladý, neskúsený, ľahkomyseľný, ale v zložitých situáciách sa správa odvážne a čestne, pugačovské povstanie nazýva hnusnou vzburou, ktorá chce vyhubiť šľachtický rod, chápe ho však ako nevyhnutný dôsledok dlhodobého porušovania prirodzeného poriadku a neznesiteľných podmienok ľudu,

Pugačov – doposiaľ vykresľovaný ako zlosyn, vyvrheľ, vodca povstalcov, bystrý a dobrý organizátor, idealizovaná postava, prevládajú uňho kladné vlastnosti (vylepšené oproti historickej pravde), napr. milosrdenstvo, dobrosrdečnosť, vďačnosť, odpúšťanie

Švabrin – človek síce vzdelaný, ale bezcharakterný, zradca, udavač

kapitán Mironov a jeho dcéra Máša – v protiklade k Švabrinovi, prostá, skromná rodina, kapitán je dobrácky a statočný, Máša je charakterná

Katarína II. – autor ju opisuje značne zidealizovane, štedrá a veľkorysá žena

Znaky romantizmu v diele:

• romantický príbeh lásky s prekážkami
• idealizácia historickej postavy
• kontrast/polarita postáv
• náhoda ako prostriedok riešenia konfliktu
• zakomponovanie prvkov ľudovej slovesnosti

​

​

​

​

Maturitná téma: Svetový romantizmus

Obsah:

Do odľahlej jednotky v Belogorskej pevnosti v Rusku prichádza ako vojak mladý vidiecky šľachtic Peter Andrejevič Griňov. Sprevádza ho oddaný rodinný sluha Saveľjič. Griňov sa zoznamuje sa s novým prostredím a s novými ľuďmi: s veliteľom pevnosti – kapitánom Mironovom, s jeho dcérou Máriou Ivanovnou (kapitánovou dcérou Mášou, do ktorej sa zamiluje), Švabrinom. Na ceste k pluku (do Belogorskej pevnosti) sa stretne s neznámym mužom, ktorý Griňova a jeho sluhu v búrke zavedie do hostinca a zachráni mu život. Neznámy muž je Pugačov, budúci vodca povstalcov. Za odmenu mu Griňov dá svoj zajačí kožuch.

Milostný príbeh Griňova a Máše vytvára rámec pugačovského povstania, najväčšej sedliackej vojny v ruských dejinách. Belogorskú pevnosť povstalci obsadia, kapitán Mironov padne, Griňova vďaka vzájomným sympatiám s Pugačovom prepustia. Dozvie sa, že Máši hrozí nebezpečenstvo zo strany Švabrina (Mášinho neúspešného ctiteľa a surovca, ktorý ju väzní v Belogorskej pevnosti). Griňov využije známosť s Pugačovom a oslobodí ju. Po Švabrinovom falošnom udaní ho obvinia zo zrady a spolupráce s Pugačovom, odsúdia na doživotné vyhnanstvo na Sibíri. Máši sa podarí dostať k cárovnej Kataríne II. a prosiť o pomoc – Griňova oslobodia.

• Idealizovaný typ postavy!!! – u postavy prevládajú kladné vlastnosti, postava je ideálnejšia ako je človek v realite, vylepšená

​

​

Maturitná téma: Romantizmus, Andrej Sládkovič – Marína

Andrej Sládkovič

• štúrovský básnik, predstaviteľ romantizmu, vlastným menom Andrej Braxatoris
• ako prvému sa mu podarilo v novej spisovnej slovenčine (štúrovčine) vytvoriť ucelené skladby
• svoje prvé básne začal písať v časoch štúdia na lýceu v Banskej Štiavnici, tu v Štiavnici sa živil súkromnými hodinami v meštianskych rodinách, pretože otec ho finančne nemohol podporovať (Andrej bol ôsmym dieťaťom zo štrnástich), ako domáci učiteľ sa dostal do rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie, po návrate z Nemecka (študoval tam na univerzite v Halle) sa dozvedel, že Máriu prinútili rodičia vydať sa za bohatého medovnikára. Zo šťastia i sklamania básnikovej lásky vzniklo jeho najslávnejšie dielo, básnická skladba Marína.

​

​

Maturitná téma: Romantizmus, Andrej Sládkovič – Marína

Marína

Dielo Marína je spevom o láske, kráse a mladosti. Má 291 slôh po 10 veršov. Skladba má dve veľké časti (z hľadiska obsahu, v skutočnosti sa nedelí na časti, strofy nasledujú po sebe od 1 po 291). Ide o lyrickú skladbu, dejová osnova je len naznačená. V popredí je osobný prejav lyrického hrdinu. Básnik stráca skutočnú Marínu, a tak si vytvoril jej obraz v poézii.

​

V prvej lyricko-epickej časti si básnik pripomína šťastné dni lásky. Je opojený krásou, vidí ju všade okolo seba. Vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína. Jeho láska k dievčine sa postupne prelína s láskou k vlasti (spája lásku k žene s láskou k vlasti):

​

Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,

Marínu drahú v peknej otčine,

a obe v jednom objímať!

​

​

Maturitná téma: Romantizmus, Andrej Sládkovič – Marína

Druhá časť reflexívno-symbolická, láska tu nadobúda nadosobný, spoločenský charakter. Sládkovič ospevuje mladosť, ktorá pomôže človeku uskutočniť túžby a ideály. Mladosť nechápe ako fyzický vek, ale ako mladosť duše, túžbu človeka po kráse.

Mladosť je túžba živá po kráse,

je hlas nebeský v zemskom ohlase,

je nepokoj duší svätý,

je tá mohutnosť, čo slávu hľadá,

je kvetín lásky rajská záhrada,

je anjel v prachu zaviaty!

​

Marína sa postupne mení na vidinu, na vílu. Na vrchu Čertova svadba slávia víly tajomnú slávnosť. Prichádza medzi ne Marína, ktorá nemôže zabudnúť svoju lásku. Zúfalý hrdina blúdi popri Hrone a Marína (víla) ho vábi do vodných hlbín. Básnik však premôže žiaľ, zvíťazí v ňom láska k rodnému kraju a k pozemskému životu. Vyjadruje svoju príslušnosť k ľudu a vysloví nádej, že sa dočká šťastnej slovenskej budúcnosti.

Záver skladby nevyznieva tragicky, nie je v nej už ani bolesť, ani trpkosť, iba spomienka na krásnu lásku.

​

​

Maturitná téma: Romantizmus, Andrej Sládkovič – Marína

Ja sladké túžby , túžby po kráse

spievam peknotou nadšený,

a v tomto duše mojej ohlase

svet môj je celý zavrený;

z výsosti Tatier ona mi svieti,

ona mi z ohňov nebeských letí,

ona mi svety pohýna;

ona mi kýva zo sto životov:

No centrom, živlom, nebom, jednotou

krás mojich moja Marína!

​

Romantizmus!!!

Ľudovít Štúr – Rozžehnání

Píše báseň Rozžehnání, ktorou sa definitívne lúči so svojou milou (Máriou Pospíšilovou), dáva prednosť vlasti pred ženou.

​

​

Maturitná téma: Slovenský romantizmus, Ján Botto a Samo Chalupka

Spoločenský a historický kontext:

V celej Európe silnela vlna národnooslobodzovacieho hnutia, ktorá vyústila do revolúcií v r. 1848. Územie Slovenska bolo v rámci rakúskej monarchie súčasťou Uhorska, v ktorom si formujúci sa maďarský národ nárokoval na dominantné postavenie („uhorský“ chápal ako maďarský), nerešpektujúc pestré a najmä početné národnostné zloženie Uhorska. Slováci sa ocitajú uprostred politiky Pešti a politiky Viedne.

Na Slovensku sa formuje mladá pokroková generácia, jej činnosť sa formovala najmä v študentských a samovzdelávacích spolkoch. Najvýznamnejšou z nich bola Spoločnosť českoslovanská na bratislavskom evanjelickom lýceu, medzi jej zakladateľmi boli Karol Štúr (brat Ľudovíta Štúra) a Samo Chalupka. Členovia spoločnosti si na pravidelných schôdzkach čítali a posudzovali vlastné práce, zbierali ľudovú slovesnosť, debatovali o kultúrnych novinkách a súčasných slovenských problémoch. Najbohatšiu činnosť vyvinula spoločnosť pod vedením Ľudovíta Štúra. Jeho zásluhou sa do popredia činnosti spoločnosti dostali národné a politické otázky. Po dvoch rokoch štúdia v Halle sa vrátil na lýceum ako zástupca profesora Palkoviča a prednášal na Katedre reči a literatúry československej (vychovával študentov k vlastenectvu a národnému cíteniu). Na jednej pamätnej vychádzke na Devín prijali účastníci k svojmu krstnému menu aj symbolické slovanské meno (Štúr – Velislav, Hurban a Hodža – Miloslav).

​

​

Maturitná téma: Slovenský romantizmus, Ján Botto a Samo Chalupka

Keďže Ľudovít Štúr aj ako profesor viedol mládež k vlastenectvu, roku 1843 ho odvolali z katedry a zbavili profesúry. Jeho najhorlivejší prívrženci demonštratívne odišli z Bratislavy na štúdiá do Levoče (Vtedy napísal Janko Matúška báseň Nad Tatrou sa blýska). Ľudovít Štúr sa stal vedúcou osobnosťou mladej generácie. Podarilo sa mu vychovať uvedomelú generáciu, ktorú podľa neho nazývame štúrovcami (Samo Chalupka, Janko Kráľ, Andrej Sládkovič, Ján Botto, Jozef Miloslav Hurban)

Najvýznamnejším kultúrnym činom mladej generácie bolo uzákonenie spisovnej slovenčiny. K rozhodnutiu došlo r. 1843 na schôdzke Štúra, Hurbana a Hodžu v Hlbokom. Za základ si zvolili stredoslovenské nárečie a fonetický pravopis. Prvou knihou v novom jazyku bol 2. ročník almanachu Nitra r. 1844. Od roku 1844 spolok Tatrín vydáva knihy už len v tomto jazyku – pôvodné diela a preklady zo svetovej romantickej literatúry.

Dôvody na nový spisovný jazyk rozviedol Štúr v knihe Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a vydal i gramatiku nového jazyka pod názvom Náuka reči slovenskej a vydával Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský.

Proti uzákoneniu sa postavil Ján Kollár.

​

​

Maturitná téma: Slovenský romantizmus, Ján Botto a Samo Chalupka

Ján Botto:

najmladší zo štúrovských básnikov

hlavným zdrojom jeho poézie bola ľudová slovesnosť

je autorom básnickej skladby Smrť Jánošíkova

je majstrom umeleckej balady, medzi najznámejšie patria balady Žltá ľalia a Margita a Besná

Smrť Jánošíkova

Botto ju písal v porevolučných rokoch, v období najväčšieho národného a sociálneho útlaku Bachovho absolutizmu. Zložitá a ťažká politická situácia sa odrazila v pochmúrnej atmosfére. Jánošíka nezobrazuje v bojových, hrdinských situáciách, ako je známy z ľudového podania. Bottov Jánošík už len s trpkosťou spomína a svoj odboj. Vlastným jadrom básne je chytenie Jánošíka, jeho uväznenie a poprava. Celá skladba vyjadruje náladu Bottovej generácie po neúspešnej revolúcii.

Smrť Jánošíkova má úvod (predspev) a deväť spevov.

Družina sa dozvedela o lapení kapitána. Je vo väzení, kde ho páni mučia a obviňujú zo zbojníctva. Jánošík spí zbičovaný, v okovách, ale sníva sa mu sen o mladosti, slobode a voľnosti. Autor zobrazuje Jánošíkovu popravu. Botto zobrazil Slovensko ako zakliatu krajinu, kde všetko smúti za Jánošíkom. Záver je alegorický: Jánošík sa žení s kráľovnou víl, ktorá predstavuje symbol slobody a spev družičiek je spev o víťazstve.

Básnická skladba má slabú dejovú líniu. Ján Botto využil typické symboly slovenského romantizmu (horiaca vatra – symbol slobody, sokol – symbol bojovníka za práva národa). Skladba je písaná v sylabickom veršovom systéme.

​

​

Maturitná téma: Slovenský romantizmus, Ján Botto a Samo Chalupka

Samo Chalupka

najstarší zo štúrovcov, jeden zo zakladateľov Spoločnosti českoslovanskej

bol tvorcom národnej a hrdinskej epiky

k jeho obľúbeným témam patril jánošíkovský motív a motív ľudového odboja proti Turkom, hrdinská postava bojovníka za slobodu a spravodlivosť vystupuje skoro vo všetkých Chalupkových básňach

Diela: Likavský väzeň, Kráľohoľská, Mor ho!, Boj pri Jelšave, Turčín Poničan, Branko.

Mor ho!

Vrcholným dielom Sama Chalupku je hrdinská báseň Mor ho!. Hrdinská báseň nadväzuje na hrdinský epos, báseň v sebe spája prvky epiky (autorská reč, pásmo postáv, dramatický dej, gradácia deja) s prvkami lyriky (úvodný opis krajiny, opis slovenských junákov, charakteristika Slovanov vo všeobecnosti), Chalupka využil sylabický veršový systém, v diele vystupuje kolektívny hrdina (junáci vyzerajú rovnako, hovoria naraz ako jeden).

Vznik básne Mor ho! podnietili osobné zážitky Sama Chalupku z účasti na povstaní za obnovenie Poľského kráľovstva, porážka revolúcie v rokoch 1848 – 1849, ako aj požiadavka vyzdvihnúť vlastnú hrdinskú históriu Slovákov. Námet si Chalupka vyhľadal v antických prameňoch o bojoch Rimanov so slovanskými Limigantmi/Lemiakmi. Romantický básnik prispôsobil historické udalosti svojmu zámeru, aby programovo zvyšoval národné sebavedomie.

Jeho cieľom nebolo verné zobrazenie histórie, ale vyjadrenie hlbokého vlasteneckého cítenia 

​

​

Maturitná téma: Slovenský romantizmus, Ján Botto a Samo Chalupka

Dej básne je stručný. Rímsky cisár sa na slovenskom území utáborí so svojím vojskom s úmyslom podmaniť si Slovanov. Skupina slovenských junákov prichádza k cisárovi s posolstvom mieru. Keď cisár odmieta ich pozdrav a vyhlási, že si zotročí celý národ, skupina poslov sa vrhne na Rimanov s výkrikom Mor ho! Cenia si slobodu viac ako vlastné životy. Všetci členovia padajú v boji proti presile. Rimanom spôsobili veľké straty.

Slovenskí junáci si radšej zvolili smrť ako zotročenie. Obetovali život za vznešené ideály a za

svoju vlasť, báseň sa končí odsúdením vrahov a výzvou do boja za slobodu:

A ty, mor ho! — hoj, mor ho! detvo môjho rodu,

kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;

a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:

mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.

kolektívny hrdina!!! – junáci vyzerajú rovnako, �hovoria naraz ako jeden

(ako junáci v diele Mor ho, Jánošíkova družina v Smrti Jánošíkovej)

​

​

​

Smrť Jánošíkova:

Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier,

akoby ich bola mala jedna mater;

(...)

To sa chlapci, to sa jak oltárne sviece,

keď idú po háji, celý sa trbliece.

Košieľky zelené, striebrom obrúbené,

klobúčky obité, orlom podperené;

valaška, karabín a pištoliek dvoje

Maturitná téma: Slovenský romantizmus, Janko Kráľ, balada

Ľudová balada

• báseň/pieseň s pochmúrnym dejom
• epický rozprávač
• dramatická udalosť s prudkým spádom deja bez dlhých opisov
• zvyčajne trojstupňová gradácia deja (duševný stav hrdinu, predtucha zlého – baladický konflikt – tragický koniec)
• hrdina prichádza do sporu s reálnym alebo nadprirodzeným svetom, s osudom, je zobrazený iba v akcii
• opakovacie výrazové prostriedky (napr. refrén), zdrobneniny
• ľudová reč

Romantická balada

• ponáška na ľudovú baladu (tragický koniec dramatického príbehu, nadprirodzené bytosti – Žltá ľalia)
• využitie povesti (napr. Zakliata panna vo Váhu a divný Janko)
• subjektivizácia ľudovej balady (okrem epického rozprávača je prítomný aj lyrický subjekt/lyrický hrdina, napr. časť balady Zakliata panna vo Váhu a divný Janko)
• sociálna balada (smrť nezapríčiní osud, nadprirodzená bytosť, ale reálna udalosť, napr. vojna v balade Zabitý od Janka Kráľa)
• využívanie opakovacích výrazových prostriedkov (napr. refrén), zdrobnenín
• ľudová reč

​

​

Maturitná téma: Slovenský romantizmus, Janko Kráľ, balada

Balada je epický žáner (v romantizme lyricko-epický) so smutným, až pochmúrnym dejom, ktorý má tragický záver. Pre balady je typická gradácia, stupňovanie napätia. V baladách často vystupujú rozličné nadprirodzené bytosti. Hrdinom býva človek, ktorý sa nejakým spôsobom previnil. Za previnenie ho stihne krutý trest.

Romantické balady (balady z obdobia romantizmu)!!!: Janko Kráľ – Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Ján Botto – Margita a Besná, Ján Botto – Žltá ľalia

Janko Kráľ

• bol najrevolučnejším štúrovským básnikom
• je tvorcom slovenskej romantickej balady
• svojou tvorbou sa najviac priblížil európskemu romantizmu
• bol zložitou osobnosťou a podobne zložitá je aj jeho poézia (osobné city, široké spoločenské otázky, ponášky na ľudové piesne aj zložité filozofické skladby, pesimizmus aj revolučnosť)
• vrstovníci ho nechápali, zdal sa im čudný, divný, tajomný, príliš radikálny, preto ho volali „divným Jankom“, tajomstvom zostávali pre nich aj jeho potulky a cesty – neraz sa vydal na putovanie a nikto nevedel kam (keďže zanechal po sebe veľmi málo korešpondencie, niektoré úseky jeho života zostávajú dodnes neobjasnené)
• dielo Janka Kráľa sa nezachovalo celé, mnohé jeho básne sa stratili alebo sa zachovali iba pozmenené, iné dlho zostali roztratené

​

​

Maturitná téma: Slovenský romantizmus, Janko Kráľ, balada

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

V úvode balady Zakliata panna vo Váhu a divný Janko básnik zobrazil sám seba ako romantického samotára, divného Janka.

Hrdina vidí nespravodlivosť, rozpory sveta, ale nevidí východisko, uteká od spoločnosti. Nenachádza nikde porozumenie, a preto sa uťahuje do samoty, kde sa cíti najlepšie. Túži vykonať veľký čin, ale tvrdá skutočnosť to nedovoľuje. Chce vyslobodiť zakliatu pannu vo Váhu, ale zahynie v rozbúrených vlnách rieky.

Balada sa delí na tri časti:

​

1. časť – subjektivizovaná časť s lyrickým hrdinom, ktorý vypovedá o svojich tragických životných pocitoch, úľavu nachádza v myšlienkach na rodný kraj (Považie), pastierov, ovce, hry dedinských mládencov, v tomto ideálnom kraji si deti nadovšetko cenia piesne a rozprávky, manželia vyznávajú také etické a morálne hodnoty, ktoré sú v mestách výnimočné: takéto my manželstvá mešťania neznáme. V doline pri Váhu žije rodina s jedným synom – divným Jankom – , ktorý je úplne iný ako ostatní dedinčania. Jeho výnimočnosť a intenzívny neopodstatnený smútok vytvárajú z neho symbol. Nie je to iba dedinský chlapec, ktorý je divný, nikdy nie veselý, /hrdý, ukrutný, divný, hockde taísť smelý..., ale ide o obraz Kráľovej generácie a samotného Janka Kráľa (autoštylizácia!!!) v čase, ktorý mu nepraje. V závere prvej časti Janko odchádza z domu a rozhodne sa vykonať to, čo sa nikomu dovtedy nepodarilo – chce odkliať zakliatu pannu vo Váhu. Janko je burič a nepochopenie ostatnými ho vyháňa do prírody, kde hľadá útočisko a samotu. Blúdi krajom v čiernom plášti ako havran.

​

Maturitná téma: Slovenský romantizmus, Janko Kráľ, balada

časť – baladická, ponáška na ľudovú baladu: Janko sa vyberie z domu do temnej noci, dej graduje, blíži sa polnoc. Jeho čin – vyslobodenie panny – je titanickým činom za všetkých, dokáže to len ten, kto si obráti všetko naopak (panna je v ľudovej slovesnosti symbolom slobody), ale Janko si zabudne obrátiť vrecká na kabáte, preto hynie vo vlnách Váhu.

časť – Dopovedanie príbehu. Pastierik na úsvite prináša smutnú zvesť – videl pri Váhu mŕtveho Janka, ktorý nebol úspešný, lebo nedodržal podmienku – pred skokom do vody si zabudol prevrátiť múď (vrecko na tabak, „futro“/podšívka vreciek). Mŕtvy Janko vyvrhnutý vlnami na brehu je jednak hrdina, ktorý nebol úspešný vo svojom titanskom snažení, jednak parabola (prirovnanie) na Kráľovu generáciu (Kráľa samého), ktorá sa snaží o zmeny spoločnosti. Janko už nie je Janko, ale sokol (symbol štúrovcov):

Videl som sokola, videl som zbitého:

videl som Janíčka na Váhu mŕtveho.

Autoštylizácia!!!: jednota diela a činu

​

​

​

Sám Janík tam na Váhu chodí zarmútený,

ani v nedeľných hábach nie je oblečený,

v čiernom dlhom kepeni ako havran dáky

po chodníčkoch, priekopách stúpa haky – baky.

​

Maturitná téma: Postromantizmus

slovenskí romantici, ktorí sa svojou tvorbou alebo účasťou angažovali v revolučných rokoch, zažili prenasledovanie, policajný dozor a tresty

slovenská inteligencia sa napriek rozdielnym názorom na politiku a postavenie národa dohodla na jednotnej úprave Štúrovej slovenčiny – vychádza Krátka mluvnica slovenská Martina Hattalu

60. roky – dochádza k oživeniu politického a kultúrneho života na Slovensku, predstavitelia Slovákov využívajú v roku 1861 priaznivejšiu politickú klímu na Memorandovom zhromaždení v Martine – formulujú požiadavky na vyriešenie postavenia Slovákov v rámci monarchie – Memorandum slovenského národa

výsledkom ich snaženia je založenie Matice slovenskej v roku 1863

​

Postromantická literatúra

• píše sa menej básnických diel, rozvíja sa próza. v literárnych dielach sa častejšie objavuje humor, ale aj satira/výsmech

Znaky doznievajúceho romantizmu

• kontrastné delenie postáv (proslovenské/promaďarské, dobré/zlé), národná téma
• druhový synkretizmus (napr. veršovaný a neveršovaný text v dráme)
• častý sentimentálny koniec v príbehu

Znaky nastupujúceho realizmu

• sociálne stvárnenie postavy (typická reč, oblečenie, prostredie)
• súveká tematika
• rozvoj prozaických žánrov

​

​

​

Maturitná téma: Postromantizmus

Ján Palárik: Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch

Literárny druh: dráma

Autor v tejto veselohre vyslovil demokratické názory na vzťahy medzi Maďarmi a Slovákmi. Jeho cieľom bolo poukázať na potrebu tolerancie a zmierenia medzi oboma národmi. Ako jeden z prvých žiadal spoluprácu s Maďarmi a nie ich odmietnutie.

Palárik v tejto veselohre využíva dvojitú zámenu postáv, z čoho vzniká množstvo humorných situácií a komických zápletiek.

Veselohra: Niektorí teoretici rozlišujú klasickú komédiu (komédia) a novodobú komédiu (veselohru). Pod pojmom komédia rozumejú kritický výsmech osobných i spoločenských chýb a nedostatkov, pod veselohrou zhovievavý smiech nad ľuďmi. Komédia sa vysmieva z vážnych chýb v ľudskom charaktere a spoločenských vzťahoch. Jej smiech je očisťujúci v závere prichádza ku katarzii. Veselohra má vážne jadro, ale nedostatky v charakteroch postáv alebo v spoločenských vzťahoch nie sú natoľko vážne ako v komédii.

​

​

​

Maturitná téma: Postromantizmus

​

Postavy:

Miluška – dcéra miestneho učiteľa, príkladného vlastenca, vychovaná v národnom duchu a v tolerancii k Uhorsku. V styku so šľachtou nie je ustráchaná ani podlízavá. Je múdra, ovláda cudzie jazyky, hrá na klavíri, je spoločníčkou mladej grófky, ktorú usmerňuje, aby sa zaujímala o národ.

Grófka Elisa/Eržika Hrabovská – sirota šľachtického pôvodu, je zasnúbená so synom svojho poručíka/tútora baróna Kostrovického. Je ideálnou ženou i paňou – krásna, milá k nižšie postaveným, priateľská k inteligencii. Pod Milušiným vplyvom hovorí po slovensky a hlási sa k slovenskému pôvodu.

mladší barón Ľudovít/Lajoš Kostrovicky – snúbenec Elisy – rozmaznaný veľkomestským prostredím, priateľský k Rohonovi, otvorený človek, má slovenský pôvod, ale hlási sa k maďarskému národu, pre neho všetko uhorské znamená maďarské

zememerač Rohon – pomaďarčený učiteľ mladého baróna Kostrovického. Pod vplyvom lásky sa priznáva k svojmu pôvodu.

​

​

​

Maturitná téma: Postromantizmus

Dej:

V kaštieli mladej grófky Elisy Hrabovskej sa chystajú na dožinkovú slávnosť. Grófka je sirota, jej tútorom je barón Kostrovicky starší, s ktorého synom je už od detstva zasnúbená (podľa šľachtických obyčajov). Spoločníčkou mladej grófky je Miluška, dcéra vlasteneckého učiteľa Oriešku. Orieška vychoval svoju dcéru v národnom duchu, ale i k tolerancii v Uhorsku. Miluška je vzdelaná, bystrá a sebavedomá. Usiluje sa o to, aby si šľachta všímala postavenie ľudu a aby mu pomáhala. Grófka pod jej vplyvom hovorí po slovensky a hlási sa k slovenskému pôvodu.

Grófka Elisa sa dozvedá, že na panstvo príde mladý barón Kostrovicky, ktorý má byť jej budúcim manželom. Miluške sa nepáči, že grófka si vezme muža, o ktorého charaktere nevie nič. Dohodnú sa, že ho podrobia skúške: počas dožinkových slávností sa grófka bude vydávať za učiteľovu dcéru a Miluška privíta hostí v úlohe grófky Hrabovskej.

Mladý Kostrovicky prichádza na vidiek s priateľom, zememeračom Rohonom. Je úprimný, priateľský, ale aj zhýčkaný peštianskym prostredím. Považuje sa za Maďara, hoci jeho rod má slovenský pôvod. Aj Rohon je pôvodom Slovák, ale štúdium a prostredie ho pomaďarčili. S barónom sa rozprávajú po maďarsky. Barón prichádza na vidiek nie veľmi nadšený, ani jemu sa nepozdáva, že si má zobrať dievča, ktoré dobre nepozná. On a Rohon dostanú taký istý nápad ako slečny a zamenia si úlohy.

V kaštieli ich víta nepravá grófka, Miluška. „Grófka“ Miluška vzbudí sympatie u Rohona. Barónovi sa páči dievča, ktoré považuje za grófkinu spoločníčku a učiteľovu dcéru. Dokonca je ochotný riskovať i nerovné manželstvo a požiada Oriešku o ruku jeho „dcéry“. Zememerač Rohon sa pod vplyvom Milušky mení a znovu sa hrdo priznáva k svojmu národu. Na konci hry sa všetko vysvetlí, dochádza k zmiereniu, všetci sú spokojní a šťastní.

​

​

Maturitná téma: Postromantizmus

Hra má dve línie:

národnostnú – narážajú na seba názory vlastenecky vychovanej Miluše, čiastočne i grófky a odrodilých mladíkov z Pešti

spoločenskú – barón si myslí, že sa zaľúbil do obyčajného nevzdelaného dievčaťa a zememerač do grófky, z čoho by vzišli spoločensky nerovné vzťahy

Dráma

• je jeden zo základných literárnych druhov, základným znakom klasickej drámy je neprítomnosť rozprávača (v antickej tragédii funkciu rozprávača plnil chór, v modernej dráme je niekedy prítomný aj rozprávač)
• dramatické žánre sú určené na scénickú realizáciu, bývajú veršované i neveršované
• autor svoju predstavu o mieste deja i o konaní a pohybe postáv naznačuje v autorskom komentári – v autorských alebo scénických poznámkach
• dráma ako literárny druh má spoločné znaky s epikou (dej) aj s lyrikou (prostredníctvom postáv vyjadruje autor svoje pocity, myšlienky a nálady)

​

​

Maturitná téma: Realizmus, Martin Kukučín

(2.polovica 19. storočia)

obdobie realizmu je poznačené priemyselnou revolúciou a rozvojom prírodných a technických vied

objavy a vynálezy (Darwinova evolučná teória, Pasteurove mikrobiologické a lekárske objavy, rozvoj priemyselnej výroby, vynález dynama, rozvoj železníc a automobilizmu) naplnili ľudstvo dôverou v rozum a zmyslové poznanie, v spoľahlivosť prírodných vied

aj spoločenské vedy preberajú metódy prírodovedného bádania

vzniká filozofia pozitivizmu, ktorá zdôrazňuje objektívne poznanie skutočnosti, pravdivé je to, čo sa dá zmyslami overiť a experimentom dokázať

Realizmus

z lat. realis – reálny, skutočný, zodpovedajúci skutočnosti, vecný, pravý

v širšom zmysle: metóda zobrazenia skutočnosti

v užšom zmysle: umelecký smer, usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti

​

​

Maturitná téma: Realizmus, Martin Kukučín

Znaky realizmu

• vplyv pozitivizmu (filozofický smer)
• odraz rozvoja prírodných a technických vied (priemyselná a vedecko-technická revolúcia)
• objektívne zachytenie skutočnosti
• aktuálne témy, každodenný život
• človek ako produkt prostredia
• postavy reprezentujú svoju spoločenskú vrstvu
• typický hrdina v typických okolnostiach (postava „z mäsa a kostí“)
• vývin charakteru postavy v priebehu deja
• prevaha prózy (hlavné žánre – román, novela, poviedka)
• realisti sa kriticky stavajú k spoločnosti, objektívne zobrazujú nedostatky spoločenského systému, ktorého sú svedkami, často využívajú satiru a iróniu
• dominantné postavenie má sociálny/spoločenský román, psychologická próza (poviedka, novela, román)

​

​

Maturitná téma: Realizmus, Martin Kukučín

Postava v realizme!!! (Vedieť porovnať s postavou v romantizme!!!)

• autori zobrazujú reálny život, zobrazujú konkrétneho, obyčajného človeka, ktorého charakter vytvára doba a okolnosti
• postava je produktom prostredia, reprezentuje spoločenskú vrstvu (sociálny typ postavy)
• je nositeľom jej typických vlastností, postavy pochádzajú z rôznych spoločenských vrstiev
• život človeka je zachytený vo vzťahu k spoločnosti, na jeho osude sa odráža stav spoločnosti

​

Postava v romantizme!!!

• jedinečná (individualizmus, subjektivizmus), človek vydedený spoločnosťou, konfliktný jednotlivec, nespokojenec, podivín
• nepáči sa mu v realite, utieka sa do sna, fantázie
• kontrastná, idealizovaná, schopná obete
• nevzdáva sa, vzdoruje autoritám, osudu, aj keď nakoniec prehráva, umiera, stráca lásku a pod.

​

​

Maturitná téma: Realizmus, Martin Kukučín

Realistická poviedka

Realistická poviedka v slovenskej literatúre 2. polovice 19. storočia sa zaoberá sociálnou tvárou slovenskej dediny a životom v nej. Primárnu funkciu zohráva rozprávač, ktorý často vstupuje do deja.

Postavou v realistickej poviedke je zväčša obyčajný človek, pochádza z jednoduchších pomerov a je zobrazený vo vymedzenom úseku života. Je však vykreslený ako plnohodnotný ľudský charakter.

Martin Kukučín:

• predstaviteľ 1. vlny slovenského realizmu
• pôsobil ako učiteľ, vzdal sa učiteľského povolania a odišiel študovať medicínu, pôsobil ako lekár v Dalmácii, v Južnej Amerike, krátky čas pôsobil na Slovensku
• majster realistickej poviedky, uviedol do literatúry ľudovú reč a ľudové postavy, sústreďuje sa na vykreslenie povahy a osudov dedinských ľudí, popri prózach s dedinskou tematikou boli obľúbenou témou Kukučínových poviedok i spomienky na detstvo a školu
• zomrel v Dalmácii, pochovaný je v Martine

​

​

Maturitná téma: Realizmus, Martin Kukučín

Poviedky:

Poviedky s dedinskou tematikou: Rysavá jalovica, Keď Báčik z Chochoľova umrie...

Spomienky na detstvo a školu: Z teplého hniezda, Veľkou lyžicou, Do školy, Vianočné oblátky

Rysavá jalovica

Rysavá jalovica je poviedkou z dedinského prostredia, zameriava sa v nej na opis dedinských ľudí, zvykov a tradícií. Dedinského človeka zobrazuje s chápavým, láskavým humorom.

Hlavné postavy: Adam Krt, Eva Krtová, Adam Trnka, Eva Trnková

Adam Krt – dobrák, ale pritom slaboch a oddaný priateľ alkoholu

Obsah: Niekoľko dní pred Vianocami sa Adam Krt chystal na jarmok, aby predal ušité krpce. Za utŕžené peniaze mal kúpiť na jarmoku jalovicu. Napokon kúpil kravu – rysavú jalovicu – od svojho suseda Adama Trnku. Jalovicu uviazali pred krčmou a zašli do hostinca zjednať sa. Kým susedia pili v krčme oldomáš, Trnkova manželka, nevediac, že je jalovica predaná, odviedla uzimené zviera domov. Adam, ktorý si myslel, že sa jalovica stratila, sa ju vybral hľadať. Domov sa vrátil bez jalovice. Žena ho vyhnala hľadať stratenú kravu. Medzitým sa vysvetlila „strata“ jalovice, ktorú Trnkovci priviedli späť, ale stratil sa Adam. Eva Trnku poslala hľadať muža. Po trojdňovom márnom hľadaní ho našiel na píle, kde vstúpil do služby. Adam sa vracia na Vianoce domov so sľubom, že už nikdy nebude piť.

​

​

Maturitná téma: Realizmus, Martin Kukučín

Keď báčik z Chochoľova umrie...

Autor v tejto poviedke vyjadruje svoje názory na upadajúce zemianstvo. K zemianstvu mal zamietavý postoj. Podľa neho zemianstvo už dohralo svoju úlohu v spoločnosti a je odsúdené na zánik.

Hlavné postavy:

Aduš Domanický z Domaníc – (doma nemá nič) predstaviteľ upadajúceho zemianstva, hrá pred svetom pána, v skutočnosti však už dávno premrhal svoj majetok, má vždy prázdne vrecká, žije z podvodov a pôžičiek, jeho gazdovstvo sa rozpadá a Aduš namiesto toho, aby začal poriadne gazdovať, sníva o majetku, ktorý zdedí, „keď báčik z Chochoľova umrie“

Ondrej Tráva – predstaviteľ novovznikajúcej triedy buržoázie

Obsah: Aduš a Ondrej sa stretli po jarmoku v krčme. Aduš oklamal Ondreja, narozprával mu, že má veľký kaštieľ, bohaté gazdovstvo a zmienil sa, že má na predaj jačmeň. Ondrej prejavil o jačmeň záujem a zaplatil zaň Adušovi preddavok. Keď však obchodník prišiel do Domaníc po sľúbený jačmeň, namiesto hrdého zemianskeho kaštieľa našiel iba ruiny. Keď prišiel na to, že Aduš ho oklamal, žiadal si späť preddavok. Aduš však peniaze už utratil. Ondrej Tráva napokon chcel dať vyrúbať krásne staré jasene na rodinnom cintoríne Domanických, aby si takto vynahradil stratu peňazí. Aduš sa vtedy zahanbil, ozvalo sa v ňom svedomie a uvedomil si, že takto nemôže ďalej žiť. Sľúbil Ondrejovi, že o týždeň mu vráti peniaze a svoj sľub skutočne dodržal. Toho istého roku umiera aj jeho báčik z Chochoľova, pochovali ho na rodinnom cintoríne Domanických. Aduš na pohrebe plakal, niektorí hovorili, že plakal preto, že nič nezdedil. Iní hovorili o tom, že plakal, lebo sa hanbil, že báčika musel pochovať na takú pustatinu, medzi zrúcaniny starého blahobytu.

​

​

Realizmus, Jozef Gregor-Tajovský

Jozef Gregor-Tajovský

​

• predstaviteľ 2. vlny slovenského realizmu, kritického realizmu – predstavitelia druhej vlny kriticky pristupujú ku skutočnosti, prinášajú kritický pohľad na spoločnosť, hrdinom je chudobný človek, obyčajne z najbiednejších vrstiev – boli to skutočné postavy odpozorované zo života
• je autorom so silným sociálnym cítením, vo svojich dielach zachytáva život jednoduchých ľudí, žijúcich často na pokraji biedy – poviedky Mamka Pôstková, Maco Mlieč
• vecným štýlom zachytil morálne zásady svojich hrdinov: pokoru, poctivosť, triezvosť pohľadu, umiernenosť a uznanlivosť voči druhým
• namiesto chronologického postupu autor uprednostnil zachytenie priameho, nesprostredkovaného stretnutia s postavou, prerozprávanie jej životnej cesty (aj pomocou retrospektívnych pohľadov)
• poviedkam chýba väčšie napätie, osud postavy možno tušiť už od začiatku príbehu, autor rozpráva o životnej ceste postavy, detailne opisuje jej výzor, charakterizuje ju, približuje nielen morálne kvality, ale odhaľuje aj ľudské slabosti
• je autorom drám Statky-zmätky, Ženský zákon

​

​

Realizmus, Jozef Gregor-Tajovský

Maco Mlieč

​

Charakteristika hlavnej postavy: Maco Mlieč slúži u richtára ako paholok, je nahluchlý, zaostalejší ako jeho rovesníci, mal úraz, po ktorom mu ostala chromá noha, nestará sa o svoj výzor, je zanedbaný a špinavý. Kým mu žili rodičia, gazda dával jeho matke aj pár zlatých. Odkedy rodičia zomreli, Maco slúži už len za ubytovanie, jedlo a tabak. Je pracovitý, skromný a spokojný so životom.

Obsah: Táto poviedka zachytáva životný osud jednoduchého, zaostalého sluhu Maca Mlieča. Celý život pracoval u bohatého richtára, býval v maštali spolu so zvieratami a za svoju plácu nedostával plat (iba občas). Svojmu gazdovi bol vďačný, nezaujímalo ho, že celý život pracoval zadarmo a že si zničil zdravie. Poviedka končí tým, že sa Maco krátko pred smrťou príde rozlúčiť s gazdom a poďakuje sa mu za všetko, čo preňho urobil. V gazdovi sa pohne svedomie a povie Macovi, že mu je ešte dlžný trinásť zlatých. Maco ho poprosí, aby ho za tie peniaze dal pochovať a do rána zomrie. Gazda mu vystrojí krásny pohreb, celá dedina ho chváli, ale sluhovia si pošepkávajú, „že však ho mal za čo pochovať“.

​

​

Realizmus, Jozef Gregor-Tajovský

​

Čo je to poviedka?

​

• epický žáner malého alebo stredného rozsahu
• obyčajne stvárňuje iba jednu udalosť a má len jednu zápletku
• vystupuje v nej málo postáv
• v porovnaní s novelou sa vyznačuje pokojnejším opisom deja, menšou intenzitou dramatickosti a napätia
• jej charakteristickým znakom je výskyt opisných častí (opisy môžu mať retardačnú funkciu a zvyčajne spomaľujú plynutie deja)
• má vyhranené postavy, ktoré sa už v texte nevyvíjajú, výrazne sa nemenia
• v rámci deja plní významnú funkciu rozprávač, aj ja-rozprávanie
• poviedky vznikali hlavne v období realizmu; svedčí o tom aj poviedková tvorba M. Kukučína a J. G. Tajovského

​

​

Maturitná téma: Realizmus, Pavol Országh-Hviezdoslav, Jozef Gregor Tajovský, realistická dráma

​

1. generácia slovenského realizmu – opisný realizmus – Svetozár Hurban Vajanský, Pavol Országh-Hviezdoslav, Martin Kukučín, Elena Maróthy-Šoltésová, Terézia Vansová

Témy: vzájomný vzťah spoločenských vrstiev, napr. zemianska otázka, obraz slovenského vidieka

2. generácia slovenského realizmu – kritický realizmus – Jozef Gregor-Tajovský, Božena Slančíková-Timrava

Témy: sociálna téma, vnútorný svet (dedinského/vidieckeho človeka)

​

Pavol Országh-Hviezdoslav!

narodil sa vo Vyšnom Kubíne

ako 19-ročný vydal prvú básnickú zbierku Básnické prviesenky Jozefa Zbranského

študoval právo, pracoval na súde v Dolnom Kubíne, v Námestove si otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu (v Námestove vznikli jeho vrcholné diela), vydal almanach Napred

predstaviteľ prvej generácie realizmu

píše lyriku, epiku i drámu

​

​

Maturitná téma: Realizmus, Pavol Országh-Hviezdoslav, Jozef Gregor Tajovský, realistická dráma

Hviezdoslavova lyrika

Hviezdoslav svoje básne spájal do väčších lyrických celkov – cyklov

okrem menších vydal a napísal osem väčších cyklov lyriky: Sonety, Žalmy a hymny, Letorosty, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety

​

Krvavé sonety

• skladba obsahuje 32 sonetov, je ostrým protivojnovým protestom (sonety na seba nadväzujú, tematicky sa dopĺňajú, zhodnocujú a obohacujú, pričom pôsobia ako výzva (apelatívna funkcia)
• obraz vojny, básnik sa rozhorčuje nad 1. svetovou vojnou (1914 – 1918)
• básnikova osobná bolesť, zúfalstvo nad tým, koľko zla, biedy a ťažkostí prináša ľuďom vojna
• obžaloba ľudstva a kresťanstva z pripustenia vojnového stavu
• Hviezdoslav vyslovuje svoje rozhorčenie nad tým, že ľudstvo tak hlboko kleslo (A národ oboril sa na národ s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa), kladie si otázku, kto je za túto hrôzu a utrpenie zodpovedný
• kritika krutosti ľudí a straty rešpektu pred kultúrnymi hodnotami a pamiatkami
• básnik upozorňuje na trest boží, negatívne javy v kultúre a vzdelaní, kladie si otázky o zmysle vojny, oslavuje mier, spoločenské bratstvo ľudí a tvorivú ľudskú prácu
• v záverečných sonetoch vyslovuje túžbu po mieri, dúfa, že sa ľudstvo poučí a po skončení strašného krviprelievania bude žiť v mieri

​

​

Maturitná téma: Realizmus, Pavol Országh-Hviezdoslav, Jozef Gregor Tajovský, realistická dráma

Hviezdoslavova epika

Ežo Vlkolinský

Gábor Vlkolinský

Hájnikova žena

Zuzanka Hraškovie

Hviezdoslav sa epickými skladbami zapojil do diskusie o vedúcej sile slovenského národa na konci 19. storočia. Zemania (nižšia šľachta, ktorá mala právo vlastniť pôdu) podliehali maďarizácii, a preto sa hľadali možnosti ich „návratu k slovenským koreňom“. V tom čase už strácali svoje mocenské pozície (hospodársky úpadok, politický, úpadok, morálny úpadok), preto Hviezdoslav videl ozdravenie tejto vrstvy v spojení s ľudom.

Hájnikova žena

Je to lyricko-epická básnická skladba, má 15 kapitol

Lyricko-epická skladba:

je rozsiahla básnická skladba, ktorá v sebe spája prvky lyriky a epiky (druhový synkretizmus)

lyrická zložka sa prejavuje prostredníctvom reflexií, opisov prírody, vkladaním lyrických piesní

epická zložka dodržiava postupy klasických epických žánrov

​

​

Maturitná téma: Realizmus, Pavol Országh-Hviezdoslav, Jozef Gregor Tajovský, realistická dráma

Hlavné postavy: Mišo Čajka, Hanka Čajková, Artuš Villáni

Miesto deja: Orava, krásna oravská príroda

Dielo je postavené na kontraste – proti sebe sú dva svety – ľudový a panský – básnik stojí na strane ľudu, vyzdvihuje morálnu čistotu ľudu, jeho pracovitosť, čestnosť a priamosť (ale neidealizuje ho, odhaľuje i jeho nedostatky).

kontrast – svet chalúp a svet kaštieľov

úvod a záver skladby je oslavou prírody (báseň Pozdrav)

Obsah: Po smrti starého hájnika sa jeho syn Michal vyberie do kaštieľa, aby poprosil majiteľa panstva starého Villániho o miesto po otcovi (chce po otcovej smrti prebrať horáreň). Pán ho prijme do služby. Michal si vezme Hanku Čajkovú, do ktorej sa zahľadí mladý Artuš Villáni a pokúsi sa ju zviesť. Tá ho nakoniec v sebaobrane zabije. Miško vezme vinu na seba. Hanka sa od žiaľu a z výčitiek svedomia pomätie. Pomätená Hanka prichádza na súd a priznáva sa, po jej výpovedi Miška súd oslobodí. Po čase Miško zachráni koč starého pána Villániho pred pádom do rozbúreného potoka. Žiada o odpustenie a späť svoju prácu v horárni. Všetko je mu odpustené. Hankino pomätenie pominie, keď sa jej narodí dieťa.

​

​

Maturitná téma: Realizmus, Pavol Országh-Hviezdoslav, Jozef Gregor Tajovský, realistická dráma

Hviezdoslavova dráma

Okrem lyriky a epiky píše Hviezdoslav aj dramatické dielo Herodes a Herodias.

Realistická dráma

Dramatickej tvorbe v období realizmu sa okrem Hviezdoslava venuje i Jozef Gregor Tajovský, predstaviteľ 2. vlny realizmu.

Jozef Gregor-Tajovský!

bol nielen prozaikom, ale i dramatikom

v divadelných hrách – podobne ako v poviedkach – vykresľoval postavy z ľudu a sociálne problémy slovenskej dediny na prelome 19. a 20. storočia

napísal veselohru Ženský zákon či štvordejstvovú (pôvodne päťdejstvovú) hru Statky-zmätky (obraz zo života dolnozemských Slovákov).

​

​

Maturitná téma: Realizmus, Pavol Országh-Hviezdoslav, Jozef Gregor Tajovský, realistická dráma

Hviezdoslavova dráma

Okrem lyriky a epiky píše Hviezdoslav aj dramatické dielo Herodes a Herodias.

Realistická dráma

Dramatickej tvorbe v období realizmu sa okrem Hviezdoslava venuje i Jozef Gregor Tajovský, predstaviteľ 2. vlny realizmu.

Jozef Gregor-Tajovský!

bol nielen prozaikom, ale i dramatikom

v divadelných hrách – podobne ako v poviedkach – vykresľoval postavy z ľudu a sociálne problémy slovenskej dediny na prelome 19. a 20. storočia

napísal veselohru Ženský zákon či štvordejstvovú (pôvodne päťdejstvovú) hru Statky-zmätky (obraz zo života dolnozemských Slovákov).

​

​

Maturitná téma: Realizmus, Pavol Országh-Hviezdoslav, Jozef Gregor Tajovský, realistická dráma

Statky-zmätky

Dej sa odohráva na tzv. Dolnej zemi. V hre vzťahy medzi postavami narúša honba za majetkom (kvôli majetku sa zabúda na ľudskosť, morálku a česť). Dej má rýchly spád a postavy sú psychologicky presvedčivé. Tajovský v tejto hre – podobne ako v jeho próze – uplatnil ľudovú reč, príslovia, porekadlá.

Starí a bohatí Palčíkovci (Ondrej a Mara) nemajú vlastné deti. Sú lakomí, aby si nejaké vzali za vlastné. Prídu na myšlienku, ktorá zničí život dvom mladým ľuďom. Presvedčia svojich vzdialených príbuzných z oboch strán, Ďurka a Zuzku, aby sa zosobášili a nasťahovali sa k nim ako ich vlastné deti. Sľúbia im, že na nich prepíšu majetok, ale v skutočnosti to nemajú v úmysle urobiť. Chcú iba získať lacné pracovné sily. Zuzka je pracovitá, tichá, poslušná, a preto súhlasí so sobášom. Ďurko sa však o gazdovstvo nestará, chodí po krčmách a za predošlou frajerkou Betou. Zuzka trpí a rozhodne sa Ďura opustiť, napriek tomu, že čaká dieťa. Ďurko si privedie domov Betu, hádajú sa kvôli majetku, chcú prinútiť Palčíkovcov, aby už za života prepísali na nich majetok. Tí im neveria a Palčík nakoniec vyženie Ďura z domu. Po roku Palčíkovci prichádzajú poprosiť Zuzku o prepáčenie, sľúbia jej, že sa postarajú o jej dieťa. Prichádza i Ďurko, Zuzka mu odpúšťa, ale nevráti sa k nemu.

​

​

Maturitná téma: Realizmus, Božena Slančíková-Timrava

Novela

• je epický žáner, svojím rozsahom a štruktúrou je novela podobná poviedke, dejová línia novely je však zložitejšia a odohráva sa v dlhšom časovom úseku
• novela je rozsahovo kratšia ako román
• dej je dramatickejší (bez odbočení a spomaľovania) ako v poviedke – prudko smeruje k vyvrcholeniu, často s prekvapujúcou pointou
• na rozdiel od poviedky môže byť novela členená na kapitoly (iba graficky oddelené, očíslované alebo s názvom)
• okrem hlavnej postavy sa v novele nachádzajú aj vedľajšie postavy, ale ich charaktery nie sú také prepracované ako charakter hlavnej postavy, čitateľ sa s nimi zoznamuje najmä pomocou ich dialógov, monológov a činov
• detailný opis má menšie zastúpenie než v poviedke alebo v románe, základné vlastnosti postáv sú načrtnuté v úvode, ďalej sa prehlbujú len niektoré
• v slovenskej literatúre obdobia romantizmu sa novela objavila napr. v tvorbe Jána Kalinčiaka (romantizmus), ale výraznejšie je zastúpená až od obdobia realizmu (novela Boženy Slančíkovej-Timravy, psychologická novela M. Kukučína Neprebudený).

​

​

Maturitná téma: Realizmus, Božena Slančíková-Timrava

Božena Slančíková-Timrava:

otec ju učil doma, nedostalo sa jej vyššieho vzdelania

meno Timrava si dala podľa studničky v rodnej obci Polichno

nikdy sa nevydala (táto skutočnosť sa často objavuje aj v jej tvorbe)

spisovateľka podáva kritický obraz slovenskej dediny v druhej polovici 19. storočia a na prelome 19. a 20. storočia – nebála sa v dielach vyjadriť vlastný, veľmi kritický názor – jej poviedky majú ironický a satirický tón

je autorkou poviedky a novely zo života dedinského ľudu (Ťapákovci), poviedky a novely s témou vojny (Hrdinovia, Skon Paľa Ročku), poviedky a novely zo života vidieckej inteligencie (Za koho ísť, Bez hrdosti)

Timrava je majster v charakterizovaní postavy. Okrem priamej a nepriamej charakteristiky vyniká aj v tzv. koncentrovanej charakteristike. Postavu dokáže charakterizovať jedným obrazom či slovom – Anča-zmija, Iľa-kráľovná

​

​

Maturitná téma: Realizmus, Božena Slančíková-Timrava

Ťapákovci

Autorka v tomto diele nekladie dôraz na dej, ale na psychiku postáv a na ich citové vzťahy.

Ťapákovci sú mimoriadne leniví a neporiadni, je ich v jednom dome veľmi veľa: „Jar nastala. Lúče slnka otepleli; zem zohriata vydáva paru a vôňu. Povetrie klzké, sťaby hladkalo, a plné sviežosti. Tráva na lúkach tisne sa von, vŕby a rakyty začínajú pučiť pri potokoch. Všetko budí sa k životu a hýbe k činu. Ľud chvatom berie sa do jarných prác. Cez zimu oddychoval každý, zaležané údy žiadajú sa na čerstvé povetrie – do poľa. Tváre omaľujú sa v slnci na červeno, oči prijmú svit bystrý a smelý. Iba u Ťapákov chlapi postávajú po dvore a nemôžu striasť zo seba zimnú lieň. Nemôžu sa nahútať, či ísť začať dnes oračku, či nie. Role síce túžia už za pluhom – no nie je piatok, ale streda.“

​

​

Maturitná téma: Realizmus, Božena Slančíková-Timrava

Hlavné postavy:

Anča (zmija) - postava mrzáčky, ktorá sa celý život trápi (je chorá, nešťastne zaľúbená), ale trápi aj všetkých naokolo (intrigánstvo, klebetníctvo, falošnosť)

zmija - žijúci jedovatý had (vretenica), v prenesenom význame falošný človek

Iľa (kráľovná) – panovníčka, vládkyňa, tá ktorá vyniká svojimi vlastnosťami nad ostatnými

Obsah: Dielo je príbehom o rodine Ťapákovcov, ktorá žije na dedine. Ťapákovci sú mimoriadne leniví a neporiadni, je ich v jednom dome veľmi veľa. Žena jedného z Ťapákov – Paľa, Iľa sa snaží riadiť túto neporiadnu domácnosť, Ťapákovci však majú pocit, že sa nad nimi vyvyšuje. Ona nevie zniesť ich neporiadnosť, oni nevedia zniesť ju. Predovšetkým sa neznáša s klebetnicou Ančou, mrzáčkou, sestrou Paľa. Dá svojmu mužovi podmienku: „Alebo vystavíš dom ešte tohto leta, alebo ja odídem... Voľ si, alebo ja, alebo Ťapákovci.“ Paľo verí, že aj keď Iľa odíde, nájde si opäť cestu späť. Následne však jeho žena odchádza, nenecháva sa ponižovať, v kútiku duše však dúfa, že si muž po ňu príde. Ona, kráľovná, ktorá u Ťapákov riadila domácnosť, robí služobnú pani rechtorke. Nebaví ju život bez svojho muža, a rovnako Paľo postupne zisťuje, že nechce žiť bez svojej ženy. Príbeh sa končí tým, že Paľo odchádza od svojich súrodencov, postaví dom. Ostatní Ťapákovci žijú spokojne naďalej v jednej izbe.

​

Maturitná téma: Symbolizmus, vitalizmus, katolícka moderna, prekliati básnici

Symbolizmus

symbol – abstraktné veci (pocity, nálady) básnik vyjadruje pomocou konkrétnych predmetov (láska – srdce)

umelecký smer z konca 19. a začiatku 20. storočia

symbolizmus vznikol vo Francúzsku, zasiahol nielen európskych, ale i amerických umelcov (napr. Edgar Allan Poe)

obsahom umeleckých diel symbolistov je subjektívny citový svet

zachytávajú pesimizmus svojej doby spôsobený vojnovými konfliktmi, vnútornou nestabilitou, korupciou (témy: smrť, citová tragédia, choroba)

Symbolizmus využíva symboly na vyvolávanie nálad a citov. Často sú to symboly z antickej doby (Prometeus – symbol vzbury), z Biblie (Satan – symbol zla a zrady), ale aj z prírody (topoľ – symbol osamelého človeka) či bežné symboly (čierna farba ako symbol smútku, biela farba ako symbol nevinnosti). Od reality sa odvracia do sveta fantázie, mýtov, legiend. Lyrický subjekt blúdi v tajomných krajinách medzi šťastím a úzkosťou, snom a nočnou morou.

​

Maturitná téma: Symbolizmus, vitalizmus, katolícka moderna, prekliati básnici

Znaky symbolizmu:

nepriame pomenovanie skutočnosti, náznakovosť, mnohovýznamovosť

individualizmus, subjektivizácia objektívneho

únik do sveta snov, predstáv, mýtov, zachytenie pesimistických nálad (vplyv F. Nietzscheho a A. Schopenhauera)

obraznosť a zmyslovosť

využívanie knižných slov (z náboženstva a pod.)

uvoľnenie viazaného verša – voľný verš

Začiatkom 20. storočia prenikli aj do slovenskej literatúry nové umelecké a myšlienkové prúdy. V tvorbe mladej generácie prevládajú subjektívne motívy, vlastné túžby a smútky. Z moderných umeleckých smerov sa v slovenskej poézii uplatnil okrem impresionizmu (impresionizmus – uplatnil sa najmä vo výtvarnom umení) práve symbolizmus. Vedúcou osobnosťou bol básnik Ivan Krasko.

​

Maturitná téma: Symbolizmus, vitalizmus, katolícka moderna, prekliati básnici

Ivan Krasko

je autorom zbierok Nox et solitudo (Noc a samota) a Verše

Nox et solitudo:

• pre básne tejto zbierky sú charakteristické pocity samoty, smútku, opustenosti a beznádeje
• básnik uteká do samoty, je zúfalý a sklamaný
• v symbolicky ladených básňach sa stretávame s takými obrazmi prírody, ktoré vyjadrujú stav jeho duše – čierna noc, šedá hmla, havran, topole bez lístia
• ku Kraskovým najčastejším témam patria ľúbostný cit, spomienky na domov a na matku, príroda a úvahy nad vlastným ľudským osudom, svoj život prirovnáva k sivej mútnej kaluži a k pustej čiernej noci

Verše:

• druhú zbierku Krasko venoval svojej snúbenici
• v týchto básňach je už menej smútku a pesimizmu
• do zbierky Verše zaradil Krasko i niekoľko básní so sociálnym motívom – báseň Otcova roľa – básnik sa štylizuje do podoby tuláka, ktorý sa vracia z cudziny na rodnú pôdu a pritom cíti výčitky svedomia za to, že opustil starootcovskú roľu, čiže domovinu

​

Maturitná téma: Symbolizmus, vitalizmus, katolícka moderna, prekliati básnici

Vitalizmus

myšlienkový prúd, vzniká po 1. svetovej vojne, presadzoval radostné a optimistické nazeranie na svet

z latinského vita – život, základom života je životná energia, sila

životný elán človeka sa prejavuje tak, že vníma krásu života všetkými zmyslami (senzualizmus)

najčastejšie témy: mier, mladosť, krása, láska, priateľstvo, život vo všetkých jeho podobách

Predstaviteľ: Ján Smrek

Jazyk vitalistov

každodenný – hovorové slová/dialektizmy

voľný verš, experimentovanie s grafickým usporiadaním veršov (napr. schodíkové usporiadanie)

​

Ján Smrek

básnik, redaktor

vydával literárno-umelecký mesačník Elán, redigoval Edíciu mladých slovenských autorov

Zbierky: Cválajúce dni, Iba oči, Zrno, Hostina, Studňa, básnická skladba Básnik a žena

Cválajúce dni

spontánne vyjadruje pocity mladej generácie v novej spoločenskej situácii

v tejto básnickej zbierke venuje veľa miesta téme lásky, mladosti a krásy

dychtivosť a netrpezlivosť mladosti, využíva princíp hry a hravosti, radostná optimistická nálada a aktivita

​

Maturitná téma: Symbolizmus, vitalizmus, katolícka moderna, prekliati básnici

Katolícka moderna

• vzniká v 30. rokoch ako zoskupenie svetonázorovo rovnako zmýšľajúcich mladých katolíckych básnikov z prostredia kňazov, mníchov a praktizujúcich katolíkov sústredených okolo almanachov a časopisov

​

• táto poézia prináša predovšetkým duchovné posolstvo, hľadá zmysel viery a života človeka
• členovia boli ovplyvnení najmä poetizmom, surrealizmom či symbolizmom
• autori sa líšili navzájom – v poetike a vo výbere výrazových prostriedkov
• nadväzovali na tradície slovenskej duchovnej lyriky (Konštantín, Hugolín
• Gavlovič) a na dielo francúzskeho literáta a kňaza Henriho Bremonda (považoval krásu za prejav Božej milosti, poézia by podľa neho mala byť čistá – mala by sa vymaniť z každodenných starostí, slúži estetickému poznaniu – svet treba poznávať intuíciou anie rozumom, mala by vyjadrovať radosť zharmónie, mala by viesť k modlitbe)
• náboženská orientácia tvorby a nová štátna moc donútili mnohých predstaviteľov katolíckej moderny po roku 1945 emigrovať do zahraničia.

​

Maturitná téma: Symbolizmus, vitalizmus, katolícka moderna, prekliati básnici

Predstavitelia katolíckej moderny:

Pavol Gašparovič-Hlbina Rudolf Dilong�Janko Silan

Rudolf Dilong

• vo svojej básnickej tvorbe využíval impulzy moderných a avantgardných smerov
• experimentoval s básnickým výrazom a s jazykom
• jeho jednoznačné zaradenie k niektorému z moderných a avantgardných smerov je
• problematické
• z poézie ho ovplyvnil Smrekov vitalizmus, poézia Rimbauda, poetizmus
• a surrealizmus
• vo svojich avantgardných básnických zbierkach sa pokúsil spojiť uvoľnenú
• básnickú formu (pásmo – vplyv Apollinaira), metódu slobodného asociatívneho
• písania, senzualizmus (zdôrazňuje sa farebnosť a hudobnosť) s kresťanskými
• motívmi�Diela: Helena nosí ľaliu, Mladý svadobník, Mesto s ružou

​

Maturitná téma: Symbolizmus, vitalizmus, katolícka moderna, prekliati básnici

Prekliati básnici

-myšlienka slobody tvorby napriek nemožnosti plánov�-J.A.Rimbaud, S.Mallarné, Tristan Corbiere, Charles Baudelaire, Edgar Alan-Poe�-odmietanie buržoáznej spoločnosti, bohémsky spôsob života�-nihilizmus-odmietanie etických, politických a spoločenských noriem života�Dekadencia -úpadok (posl.tretina 19.stor.)

Charles Baudelaire – o autorovi

Charles Baudelaire (1821–1867) bol významný francúzsky básnik, esejista a literárny kritik, ktorého tvorba mala zásadný vplyv na vývoj modernej poézie. Jeho najznámejším dielom je zbierka „Kvety zla“ (Les Fleurs du Mal), ktorá vyšla v roku 1857. V tejto zbierke Baudelaire experimentuje s estetikou dekadencie a symbolizmu, pričom zobrazuje temné stránky ľudskej existencie – hriech, smrť, zúfalstvo, ale aj túžbu po kráse a transcendentne. Baudelaireho poézia vyvolávala v jeho dobe kontroverziu pre svoju otvorenosť a provokujúce témy.

Jednou z najvýraznejších básní v zbierke „Kvety zla“ je báseň „Mrcina“ (Une Charogne), ktorá predstavuje výrazný príklad Baudelaireho schopnosti nachádzať krásu aj v hrôze a rozklade.

Maturitná téma: Symbolizmus, vitalizmus, katolícka moderna, prekliati básnici

Analýza básne „Mrcina“

Téma: Báseň „Mrcina“ je konfrontáciou medzi životom a smrťou, krásou a hnusom. Baudelaire v nej opisuje nález hnijúcej mrciny, ktorú autor so svojou milenkou objavia počas prechádzky. Aj keď je téma groteskná a odpudzujúca, Baudelaire poukazuje na to, že smrť a rozklad sú prirodzenou súčasťou života.

Dej a symbolika: Mrcina v básni symbolizuje pominuteľnosť ľudského tela a krásy. Básnik v kontraste k fyzickému rozkladu odkazuje na to, že aj najkrajší človek bude nakoniec podliehať podobnému osudu. Mrcina sa stáva symbolom nevyhnutnej smrti, ktorá čaká každého. Táto myšlienka je prepojená so symbolistickým presvedčením, že za zjavnou realitou existujú hlbšie pravdy, ktoré sú často spojené s temnejšími stránkami života.

Baudelaire však ide ešte ďalej a tvrdí, že aj v rozklade je možné nájsť krásu – v tvare, farbách a dynamike rozkladajúceho sa tela. V tomto kontraste medzi krásou a odpudivosťou sa prejavuje Baudelaireho dekadentný pohľad na svet, kde krása nie je jednoznačne pozitívna, ale často sprevádzaná tragédiou a zánikom.

�

Maturitná téma: 1. svetová vojna v slovenskej a svetovej literatúre

Prvá polovica 20. storočia je neoddeliteľne spojená s dvoma svetovými vojnami. Prvá svetová vojna trvala do roku 1914 do roku 1918. Literatúra po roku 1918 zachytáva hrôzu, strach a úzkosť z nej.

​

Medzi predstaviteľov svetovej literatúry, ktorí písali o prvej svetovej vojne, patrí Ernest Hemingway, Erich Maria Remarque, Romain Rolland (Peter a Lucia).

Medzi predstaviteľov slovenskej literatúry, ktorí písali o prvej svetovej vojne, patrí Milo Urban (Živý bič), Božena Slančíková Timrava (Hrdinovia), P. O. Hviezdoslav (Krvavé sonety)

�

Maturitná téma: 1. svetová vojna v slovenskej a svetovej literatúre

Erich Maria Remarque – Na západe nič nové

„Sme opustení ako deti a skúsení ako starí ľudia, sme suroví a smutní a povrchní – myslím, že sme stratení.“

• vojnový román
• zobrazuje generáciu mladých ľudí, odchádzajúcich na front rovno zo školských lavíc
• na zachytenie zážitkov autor väčšinou využil chronologický kompozičný postup (pomocou retrospektívy sa však dostávame aj do obdobia pred príchodom hlavnej postavy na front)
• prevažuje dokumentárne rozprávanie ovplyvnené publicistickým štýlom
• rozprávačom v 1. osobe sg. je jedna z postáv (priamy rozprávač)!!!
• ja-rozprávanie, v závere sa však mení na on-rozprávanie (Oznámenie o Paulovej smrti)
• existenciálnymi pocitmi sa postava zaraďuje k hrdinom stratenej generácie – nenachádza východiská, nevie sa zaradiť do civilného života

Hlavná postava: Paul Bäumer

​

Hlavná postava Paul Bäumer a jeho spolužiaci narukovali pod vplyvom nacionalistickej propagandy triedneho učiteľa Kantorka do armády. Po drsnom desaťtýždňovom cvičení, plnom šikanovania, sa presúvajú na francúzsky front. Hrôzy v zákopoch však Paulovi berú vlastenecké ideály, boj za vlasť už viac nie je vecou slávy a cti, ale neustálym psychickým a fyzickým terorom.

​

�

Maturitná téma: 1. svetová vojna v slovenskej a svetovej literatúre

V zákopoch sa prejavujú charaktery ľudí, bezcitnosť nielen k nepriateľovi, ale aj k sebe navzájom. Paul odchádza na dovolenku do rodného mesta, kde leží jeho ťažko chorá matka. Spomína na detstvo či školu, akoby to bolo nedávno. Zisťuje však, že jeho život už nebude nikdy ako predtým. Po návrate na front poľné ťaženie pokračuje a rovnako pokračuje aj zomieranie podčiarkujúce nezmyselnosť vojny.

​

Autor naturalisticky zobrazuje boj v prvých líniách, nezmyselné zomieranie a postupne prichádzajúci pasívny odpor mladej generácie k vojne. Ideály, s ktorými mladí chlapci prišli na front, sa veľmi menia. Namiesto začiatočného vlasteneckého nadšenia sa na prvé miesto dostávajú základné ľudské potreby – starosť, kde sa vyspať, ako sa najesť, ako prežiť. Jedinou istotou uprostred vojnového snaženia je kamarátstvo.

​

V závere románu hlavný hrdina Paul zomiera a rozhlas oznamuje: „Na západe nič nového.“

Paulova smrť je absurdná, ale len preto, aby sa ňou ukázala absurdnosť vojny.

​

​

�

Maturitná téma: 1. svetová vojna v slovenskej a svetovej literatúre

Milo Urban – Živý bič

• sociálno-psychologický román
• autor v ňom zobrazil prvú svetovú vojnu, tak ako si ju pamätá zo spomienok na detstvo
• dej sa neodohráva priamo na frontoch, podáva nepriame svedectvo o vojne
• miesto deja – hornooravská dedina Ráztoky, ležiaca „pánubohu za chrbtom“ – kde sa rozpadávajú rodiny, pretože ženy ostali bez mužov, najchudobnejšia vrstva sa ocitá na pokraji sociálnej katastrofy a je vystavená tlaku miestnych úradníkov
• vševediaci rozprávač!!!
• v centre knihy stoja postavy, ktoré sa búria proti nespravodlivosti, proti zlu, proti vojne, ich vzbura je živelná, pudová (Ilčíčka, jej syn Štefan a Adam Hlavaj, Eva Hlavajová, Ondrej Koreň)
• ľud Ráztok hovorí a koná ako jedna postava, dedina tu vystupuje ako jedna duša (z lat. una amina – preto sa hovorí aj o unaministickom románe), ktorá expresívne vyjadruje svoje pocity (Ráztoky zúrili. Ráztoky neuvažovali...)
• prvky expresionizmu – postavy konajú pudovo, pod tlakom silných citov (hnev, láska, strach, nenávisť, zlosť)
• dej je často prerušovaný a je doplňovaný lyrickými opismi prírody a opismi prudkých duševných stavov postáv (v lyrických opisoch využíva autor metaforu a prirovnanie)

​

​

�

Maturitná téma: 1. svetová vojna v slovenskej a svetovej literatúre

Dej sa neodohráva na fronte, ale v zázemí, v dedine Ráztoky, kde vojna bez rozdielu psychicky zaťažuje charaktery jednotlivcov a ich konanie.

Kompozične sa román rozdeľuje na dve časti: 1. Stratené ruky, 2. Adam Hlavaj

Postavy:

Ilčíčka: Jej milovaného syna Štefana odvedú na vojnu, tam nezvládne týranie nadriadeným a zabije ho, za čo ho popravia, po smrti svojho syna poburuje ľudí v dedine proti pánom, proti vojne.

Ondrej Koreň: Vracia sa z frontu do dediny ako mrzák, bez pravej ruky, nemý so znetvorenou tvárou, jeho uťatá ruka je symbolom vojny i bezmocnosti ľudí.

Eva Hlavajová: Jej muž Adam musel narukovať do vojny, má syna Adama. Bez muža, ktorý je na vojne, sa jej žije veľmi ťažko, musí robiť všetky práce na poli. Eva ide za notárom Okolickým, chce ho poprosiť, aby jej muža „vyreklamoval“ z vojny, notár ju prinúti, aby sa mu oddala, no sľub, že napíše reklamáciu, nesplní, Eva čaká notárovo dieťa. Notár sa naľaká, pohrozí jej, že keď prezradí meno otca dieťaťa, nevybaví Adamov návrat z vojny. Eva sa zaprisahala, že bude mlčať. Slovo aj dodržala, no celá dedina sa od nej odvracia, pohŕda ňou a ponižuje ju, nikto – okrem Ilčíčky a Ondreja Koreňa – jej nechce pomôcť. Eva je zúfalá a bezradná a rozhodne sa pre dobrovoľnú smrť v rieke.

​

​

�

Maturitná téma: 1. svetová vojna v slovenskej a svetovej literatúre

Adam Hlavaj: Vystupuje v druhej časti. Odmieta bojovať a vracia sa do dediny. Teší sa na svoju ženu a syna, no doma ho čaká tichý a tmavý dom. Po Evinom pohrebe si ho vzala k sebe Ilčíčka, od nej sa dozvedá, ako zomrela Eva. Spočiatku sa hneval na Evu, ale neskôr sa dozvedel pravdu od notárovho sluhu, ktorý si náhodou vypočul rozhovor Evy a notára, chce potrestať notára (keď sa to dozvedia ostatní obyvatelia ráztok, vzbúria sa proti notárovi), v závere románu Adam podpáli krčmu.

Notár Okolický od strachu pred ľudom začal piť, v závere románu sa pokúša ujsť z dediny, no zomiera, utopí sa (rozzúrený dav ľudí ho posadil do rieky až po bradu, podoprel ho doskami a nechal ho tam, aby rozmýšľal o sebe, dosky sa uvoľnili a notár sa utopil)

Dej románu Na západe nič nové sa odohráva priamo na fronte, zatiaľ čo dej románu Živý bič sa neodohráva priamo na frontoch, podáva nepriame svedectvo o vojne.

​

​

�

Maturitná téma: 1. svetová vojna v slovenskej a svetovej literatúre

Analýza diela Peter a Lucia od Romaina Rollanda

1. Kontext diela:

Román „Peter a Lucia“ (v origináli „Pierre et Luce“) bol napísaný francúzskym spisovateľom Romainom Rollandom v roku 1920. Autor vytvoril dielo ako reakciu na hrôzy prvej svetovej vojny. Rolland bol silným pacifistom, čo sa prejavilo aj v tomto príbehu, ktorý je súčasne kritikou vojny a oslavou ľudskej lásky. V románe sa prelínajú dve tematické roviny – vojnové utrpenie a krehká, no krásna láska dvoch mladých ľudí.

2. Dej a postavy:

Dej sa odohráva v Paríži v roku 1918, v období končiacej sa prvej svetovej vojny. Hlavnými postavami sú Peter (Pierre) a Lucia (Luce), mladí ľudia, ktorí sa náhodne stretávajú v parížskom metre počas nemeckého bombardovania. Peter je citlivý mladík, ktorý odmieta bojovať vo vojne, no cíti tlak spoločnosti a svojej rodiny. Lucia je mladá maliarka, ktorá sa živí maľovaním obrázkov, aby uživila seba a svoju matku. Láska medzi Petrom a Luciou sa vyvíja postupne, je jednoduchá a čistá, napriek temnému pozadiu vojny. Ich vzťah predstavuje akýsi únik od krutosti sveta, snahu o nájdenie pokoja a šťastia uprostred chaosu. Dielo je krátke a komorne ladené, sústredí sa na vnútorný svet postáv a na ich intímne okamihy.

​

​

​

�

Maturitná téma: 1. svetová vojna v slovenskej a svetovej literatúre

Analýza diela Peter a Lucia od Romaina Rollanda

3. Témy:

- Láska a vojna: Základnou témou románu je kontrast medzi krehkou láskou Petra a Lucie a hrôzami vojny. Rolland týmto dielom vyjadruje svoju vieru v to, že láska a ľudskosť sú najväčšie hodnoty, ktoré dokážu odolať aj najväčším tragédiám, no zároveň upozorňuje na to, že vojna tieto hodnoty ničivým spôsobom ohrozuje.

- Pacifizmus: Rolland, ako presvedčený pacifista, sa prostredníctvom Petra stavia proti vojne. Peter prechádza vnútorným bojom, kedy sa snaží pochopiť zmysel vojny a jeho osobného miesta v nej. V tomto kontexte je román silným protivojnovým manifestom.

- Smrť: Tragickým zakončením románu je smrť Petra a Lucie. Obaja zahynú počas bombardovania chrámu, v ktorom mali hľadať útočisko. Táto náhla smrť ešte viac zdôrazňuje pominuteľnosť ľudského života a ničivú silu vojny.

​

​

​

�

Maturitná téma: 1. svetová vojna v slovenskej a svetovej literatúre

Analýza diela Peter a Lucia od Romaina Rollanda

4. Symbolika:

- Chrám svätého Gervasia: Miesto, kde sa odohrá posledná scéna diela, symbolizuje paradox vojny – chrám je miestom, ktoré má poskytovať útočisko a bezpečie, no v románe sa stáva miestom smrti. Tento symbol poukazuje na rozpor medzi duchovným svetom, v ktorom by mali vládnuť hodnoty mieru a pokoja, a reálnym svetom, ktorý je plný násilia a deštrukcie.

- Jarné obdobie: Láska Petra a Lucie sa rozvíja na jar, čo symbolizuje nový začiatok, nádej a znovuzrodenie. Avšak táto nádej je krátka a tragicky prerušená.

5. Posolstvo diela:

„Peter a Lucia“ je dielo, ktoré oslavuje lásku ako najväčší zázrak života, no zároveň ukazuje, že aj tá najčistejšia láska je bezbranná voči ničivým silám vojny. Rollandovo posolstvo je jasné – vojna ničí všetko krásne a vzácne, a preto je dôležité bojovať za mier a ľudskosť.

Toto krátke, no silné dielo nás núti premýšľať o pominuteľnosti života a o tom, ako veľmi si musíme vážiť chvíle lásky a pokoja, ktoré máme.

​

​

​

�

Maturitná téma: Avantgarda

• medzi prvou a druhou svetovou vojnou existujú popri sebe mnohé umelecké smery
• je to pomenovanie pre rôzne umelecké smery prvej polovice 20. storočia, avantgardní umelci odmietajú tradičné normy v živote a v umení, podporovali pokrok a revolučnú zmenu v tvorivých postupoch i umeleckých prostriedkoch a žánroch
• Znaky avantgardy
• združovanie umelcov do skupín
• vydávanie manifestov, spoločných programov
• odmietanie umeleckej tradície (tradičného umenia)
• deformácia reality – v snahe byť čo najoriginálnejší deformácia vrcholí až v negácii, akoby už nebolo čo povedať (napr. v hudbe ticho, v maliarstve biely papier
• hľadanie nových ciest v umení – experimentovanie s novými vyjadrovacími možnosťami umenia
•  
• pred prvou svetovou vojnou sa formujú napr. umelecké smery futurizmus, kubizmus, ktoré abstrakciou nahrádzajú odraz reality
• druhý prúd sa začína expresionizmom a cez dadaizmus dospeje k surrealizmu

​

​

​

�

Maturitná téma: Avantgarda

Futurizmus

• je umelecký smer , ktorý vznikol v talianskej literatúre a umení
• jeho základom je dynamizmus, autori sa pokúšali v umeleckých dielach zobraziť pohyb a rýchlosť – typické znaky moderného života na začiatku 20. storočia
• obracal sa k prítomnosti a budúcnosti, popieral akúkoľvek duchovnú alebo literárnu tradíciu, oslavoval technický pokrok, ale aj militarizmus (napr. talianski futuristi manifestačne podporovali vstup svojej krajiny do vojny, ich vodca Filippo Tommaso Marinetti považoval vojnu za jedinú hygienu ľudstva, lebo môže byť očistná pre svet)
• futuristi upozorňovali aj na sociálne aspekty spoločnosti, ich poézia bola poéziou revolty (radikálneho riešenia), odmietania starého sveta a jeho usporiadania
• s oslavou novej doby súvisel aj odklon od tradičných umeleckých prostriedkov, v snahe zachytiť dynamiku a ducha doby umelci spájali obrazy často spojiteľné iba na základe voľnej asociácie (voľného spájania predstáv)
• futuristi oslobodili slovo od gramatiky, vetu od interpunkcie, namiesto interpunkcie používali matematické znamienka, uvoľnili grafickú podobu básne (napr. schodíkové písanie veršov), za básnický jazyk považovali aj reálne zvuky (zvuk motora, burácanie stroja) zachytené pomocou slov evokujúcich nejaký zvuk alebo pomocou citosloviec napodobňujúcich zvuk – onomatopojí/zvukomaľby

​

​

​

�

Maturitná téma: Avantgarda

Kubizmus

• je umelecký smer 1. polovice 20. storočia, ktorý preslávil maliar Pablo Picasso (tvrdil, že maľuje predmety tak, ako ich myslí, a nie tak, ako ich vidí)
• kubisti svet zobrazovali v geometrických tvaroch bez perspektívy. Na zobrazované predmety sa dívali naraz spod viacerých uhlov (ako keby naraz namaľované spredu, zozadu i zo strán)
• realitu redukovali na zjednodušené geometrické tvary blízke abstrakcii, vznikol tak dojem priestorovosti, trojrozmernosti
• ku kubizmu sa prihlásilo málo literátov, postupy básnického kubizmu sa prejavili v chápaní poézie ako radostnej hry so slovami, ktoré vzbudzujú mnohoraké asociácie

Kubofuturizmus

• spojením dynamiky futurizmu a kubistickej techniky vytvárania novej reality z jednoduchých prvkov vzniká kubofuturizmus, ktorý našiel svoje uplatnenie v literatúre – kaligram

​

​

​

�

Maturitná téma: Avantgarda

Dadaizmus

• (dada – koníček, hračka)
• mladí výtvarníci, hudobníci vystúpili proti zaužívaným konvenciám (zvyklostiam) a odpor proti vojne spájali s anarchiou (stav bez poriadku) v kultúre a v živote
• skupina umelcov v kabarete Voltaire v Zürichu šokovala divákov svojimi dielami náhody (báseň koláž)
• program dadaistov sformoval Tristan Tzara, hlásal nezlučiteľnosť umenia s logikou, spontánnosť a deštrukciu (rozklad) jazyka
• dadaisti navrhujú iracionalitu, primitivizmus, anarchiu – chcú tak vyburcovať ľudstvo z pasivity a letargie
• básnici zaraďovali slová do veršov bez zmyslu, zrušili vetnú stavbu, nelogickosť mala vyjadrovať komickosť
• nezmyselné slovo sa stalo zbraňou, prostriedkom výsmechu a satiry
• hra so slovom bola povýšená na základ poézie
• vo výtvarnou umení sa anarchia dada prejavila napríklad v zosmiešnení toho, čo sa pokladalo za vrchol umenia (Mona Lisa nakreslená s bradou a fúzami)
• Ready-made – predmet z každodenného života sa využíva ako súčasť umeleckého diela
• Báseň koláž – básnici ju tvorili tak, že texty rozstrihali a výstrižky náhodne kombinovali

​

​

​

�

Maturitná téma: Avantgarda

Surrealizmus

• sa zameral na oblasti, ktoré sú za alebo nad každou realitou, ale ktoré nie sú prístupné ani skúsenosti, ani rozumu
• prejavil sa najmä vo výtvarnom umení a v poézii, zdôrazňoval fantáziu, predstavivosť a dôležitosť podvedomia a snov
• mladí umelci na čele s André Bretonom hľadali zdroje inšpirácie predovšetkým v psychoanalýze Sigmunda Freuda – v teórii o podvedomí, úzkosti, potlačených predstavách a túžbach, surrealisti písali automatické texty (prostriedok na oslobodenie podvedomia – automatizmus – voľný sled myšlienok bez kontroly rozumu)
• psychiatri Sigmund Freud a Carl Gustav Jung vytvorili psychoanalytickú metódu založenú na voľných asociáciách, spočíva v pochopení ľudskej psychiky na pozadí sveta snov, umenia, mytológie, náboženstva a filozofie, nevedomie je zdrojom našej motivácie, ktorá sa za istých predpokladov dostáva z roviny nevedomia/podvedomia do vedomia, človek je často okolnosťami donútený brániť sa uvedomeniu si istých motívov alebo ich poprieť (vytesňuje ich zo svojho vedomia)
• surrealisti chápali poéziu ako spontánny prúd obrazov a asociácií, ktoré vychádzajú z podvedomia a voľne sa k sebe priraďujú, vytvárali zvláštne prekvapujúce metafory, genitívne metafory, využívali voľný verš, z básní vynechali interpunkciu
• automatický text – text, ktorý vzniká spontánne, bez predbežného plánu alebo zámeru, podvedomý záznam zážitkov, dojmov, predstáv, citov a myšlienok básnikovho vedomia ako voľný, nepretržitý záznam fantázie pri najväčšom potlačení kontroly vedomím

​

​

​

�

Maturitná téma: Avantgarda

Kaligram!!! – je básnický text napísaný alebo typograficky upravený do obrazca, ktorý svojím tvarom priamo alebo náznakom vyjadruje obsah básne, niekedy sa metaforický básnický text len dopĺňa obrazcom a má podobu vtedy moderného plagátu

​

​

​

�

Maturitná téma: Expresionizmus

• z. fr. expresion – výraz
• vzniká vo výtvarnom umení, skupiny expresionistických umelcov sa formovali najprv v nemecky hovoriacich krajinách, kde bola spoločensko-politická situácia pred prvou svetovou vojnou a po nej obzvlášť ťaživá
• umelcovi šlo o vtlačenie osobitného výrazu – vlastného pohľadu na objekt zobrazenia (subjektivizovaná umelecká realita)
• expresionistické diela sú subjektívne (opak naturalizmu - ten pristupoval k objektívnej realite s vedeckou presnosťou a nestrannosťou)

Znaky

• epické diela sa výrazne lyrizujú
• autori zobrazujú prvotne to, čo sa deje v rozorvanom vnútri postavy
• autori vytvárajú kontrastné postavy a nechávajú ich konať v nekaždodenných situáciách (nezvyčajná/výrazná smrť postavy, nekaždodenný osud postavy)
• vystupuje aj kolektívny hrdina (napr. celá dedina)
• postavy majú eruptívne/impulzívne povahy (hnev, cit, ktorý sa prejavuje nedokončenou výpoveďou, útržková reč)
• ťaživé témy – hrozba zániku ľudstva, smrť, bieda, vojna, úzkosť a nezrozumiteľnosť života a sveta – reagujú na stav sveta v 1. polovici 20. sotorčia
• autori siahajú po fantastike, utópii (neuskutočniteľná predstava), deformácii skutočnosti
• v slovenskej literatúre sa prejavil expresionizmus najmä v epike a dráme, pod vplyvom expresionizmu lyrizuje svoje diela Milo Urban, Jozef Cíger-Hronský, prúd lyrizovanej prózy sa cez naturizmus preniesol aj do obdobia po druhej svetovej vojne

​

​

​

�

Maturitná téma: Expresionizmus

Znaky expresionizmu v epike

• subjektívny obraz vnímania
• zvýrazňovanie záporných detailov skutočnosti
• základný kompozičný prvok – kontrast/protiklad
• asociatívne radenie motívov
• pudové konanie, prevláda silný cit, hrôza
• dynamickosť výrazu (krátke vety, neukončené výpovede)
• motív revolty

Predstavitelia

• Milo Urban – Živý bič
• Jozef Cíger-Hronský – Jozef Mak
• Erich Maria Remarque – Na západe nič nové

​

​

​

�

Maturitná téma: Expresionizmus

Jozef Cíger-Hronský – Jozef Mak (pozri Baštrng!!!)

• sociálno-psychologický román
• obsahuje prvky expresionizmu – postavy konajú pudovo, inštinktívne, prežívajú zložité často protikladné pocity (láska, nenávisť, hrôza, zhnusenie, ľútosť, vášeň, pasivita, odovzdanosť osudu, pokora, strach)
• Hronský ako jeden z prvých autorov vnáša do tejto prózy lyrické prvky – zameriava sa na zobrazenie duševných stavov a citov svojich hrdinov, využíva umelecké prostriedky lyriky
• ideou románu je heroizmus ľudského utrpenia
• hrdinom románu je Jozef Mak – obyčajný človek, „človek milión“ – Hronský zachytáva jeho osudy od narodenia až po 30. rok jeho života
• postava Jozefa Maka je symbolom psychického rozpoloženia ľudí v danom období, predstavuje typ človeka, ktorý sa vyznačuje pasivitou, ale aj vnútornou silou a nezlomnosťou
• Kompozícia: román pozostáva zo 72 kratších kapitol
• Čas a miesto deja: dej sa odohráva približne v rokoch 1900 – 1930 v chudobnom dedinskom prostredí

​

​

​

�

Maturitná téma: Expresionizmus

„Jozef Mak, hrdina rovnomenného románu, ktorého osud sa doslova vlečie k bodu, kde má už-už dosiahnuť šťastie a kde sa všetko zrúti. Preto v nešťastí a v tragédii vidí hlbší zmysel svojho, a nielen svojho osudu. Na svet okolo seba reaguje hlboko, ale oneskorene, pretože zážitky musí v sebe prežiť svojím utrpením.“ (J. Števček)

Trp, Jozef Mak. Človek – milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.

​

​

​

�

Maturitná téma: Naturizmus

• z lat. natura – príroda, vzniká v období 30. – 40. rokoch 20. storočia
• oslavoval človeka uprostred prírody podobne ako francúzsky regionalizmus (z fr. region – krajina/kraj/územie)
• v nebezpečných časoch (obdobie 2. svetovej vojny) našli naturisti pevný bod v návrate (či v úniku) k rodnému kraju, s jeho jazykom, tradíciami a mýtmi
• autori vychádzajú z filozofie prírodného človeka
• v centre pozornosti je dedinský človek, dedina, príroda (často panenská príroda uprostred hôr bez ľudských obydlí)
• príroda je zárukou mravoučných hodnôt, je v kontraste s prostredím mesta (zlo)
• postavy sa rozdeľujú na kladné a záporné
• postavy majú slabé sociálne väzby, správajú sa živelne, pudovo, nevedia sa pretvarovať, konajú priamočiaro, prirodzene
• zvláštnosťou sú postavy zvieratá, schopnosť postavy meniť sa na zviera
• v dielach plynie biologický/cyklický čas, nie historický, dej sa meria vekom postavy, striedaním sa dňa a noci, striedaním sa ročných období – autor si vytvára svojskú/autonómnu umeleckú realitu
• kľúčové scény sa odohrávajú v prírode, prostredie a prírodné živly pomocou personifikácie ožívajú (vietor v novele Malka), prostredie je zobrazené čierno-bielo: „tam hore“ (príroda, hory, hole, neskazení ľudia, láska, pokoj) – „tam dolu“ (mesto, civilizácia, krčma, zlo, neprajnosť, závisť)
• autori sa zameriavajú na vnútorný svet človeka, jeho city, pocity, vášne, často využívajú priameho rozprávača v 1. osobe
• najčastejšie témy sú láska, priateľstvo, vrúcny vzťah postáv k prírode, k domovu, téma detstva a zmysel pre česť
• uplatňujú sa prvky a podnety z ľudovej slovesnosti (rozprávkovosť, záhadnosť, tajuplnosť, mýtické a démonické prvky, dobro víťazí nad zlom, ľudová symbolika – číslo tri)

​

​

​

�

Maturitná téma: Naturizmus

Predstavitelia naturizmu

• Ľudo Ondrejov – Zbojnícka mladosť
• Dobroslav Chrobák – Drak sa vracia
• Margita Figuli – Tri gaštanové kone
• František Švantner – Malka, Nevesta hôľ

Dobroslav Chrobák

Patrí k predstaviteľom lyrizovanej prózy, k predstaviteľom naturizmu. Narodil sa v liptovskej obci Hybe. Je autorom novely Drak sa vracia a zbierky noviel Kamarát Jašek

Drak sa vracia

Táto novela nesie všetky znaky naturizmu: napr. využíva výrazové prostriedky lyriky (metafory, personifikácie, prirovnania, epitetá a pod.), odohráva sa v prostredí prírody, dej má rozprávkový, baladický charakter, autor sa nezameriava na dej, ale na vnútro postavy.

Hlavné postavy: Martin Lepiš, prezývaný Drak, Šimon Jariabek a jeho manželka Eva

Miesto deja: prostredie tatranskej prírody

​

​

​

�

Maturitná téma: Naturizmus

Obsah:

Poloslepý hrnčiar našiel opustené dieťa, zobral ho k sebe a vyučil ho remeslu. Chlapec bol samotárom, ktorý pomáhal slepcovi, nemal kamarátov rovesníkov a deti ho začali prezývať Drak. Keď mal 14 rokov, starý hrnčiar spadol do jamy a zomrel. Ľudia začali pripisovať jeho smrť Drakovi, pripisovali mu všetko zlo (ohne, povodne, hlad, choroby), čo sa v dedine stalo. Boli presvedčení, že má čarodejnú moc, nenávideli ho. Všetci okrem Evy, ktorá sa do Draka zamilovala. Dedina sa chcela Draka zbaviť. Jedného dňa ho našli s rozbitou hlavou v jame na hlinu. Eva mladého muža obetavo opatrovala, i keď ju za to všetci odsudzovali. Keď vyzdravel, bez slova odišiel z dediny. Eve sa po jeho odchode narodil syn (syna mala Eva s Drakom). Roky čakala na Draka, a keď sa nevracal, vydala sa za Šimona Jariabka. Ich manželstvo bolo nešťastné, pretože si boli cudzí (Šimon mal Evu rád, ale cítil, že Eva stále myslí na Draka). Prešli roky a dedinu zase postihlo nešťastie. Hrozilo, že statok celej dediny uhynie na pastvinách. A práve vtedy sa do dediny vrátil Drak. Chcel sa opäť usadiť vo svojom dome a venovať sa svojmu remeslu – hrnčiarstvu. Potreboval si získať dôveru ľudí a tak sa ponúkol, že privedie stádo späť do dediny. Dedinčania mu pohrozili, že ak sa do týždňa nevráti, podpália mu dom. Rozhodli, že Draka pre istotu odprevadí i Šimon Jariabek. Drakovi sa podarilo zachrániť stádo, v horách sa však museli zdržať o niečo dlhšie, preto poslal odkaz richtárovi dediny, že prídu neskôr. Šimon mu nedôveroval, omylom sa nazdával, že Drak ich všetkých oklamal a predal stádo Poliakom. V noci sa potajomky vrátil do dediny a sám podpálil Drakov dom. Drak sa už vtedy blížil so stádom k dedine, úlohu splnil, dodržal slovo. Priviedol si aj životnú družku – Poľku Zošku. Eva si až teraz uvedomila, že Drak ju nemiluje, a že ten, kto ju má skutočne rád, je Šimon Jariabek. Eva a Šimon si konečne našli cestu k sebe. Šimon sa hanbil za to, čo urobil. Drak mu však odpustil.

​

​

​

�

Maturitná téma: Naturizmus

Analýza diela „Tri gaštanové kone“ od Margity Figuli

„Tri gaštanové kone“ (1940) je novela slovenského naturizmu, ktorá tematizuje čistú lásku a boj dobra proti zlu. Príbeh sa odohráva na slovenskom vidieku a sleduje osudy mladého hrdinu Petra, ktorý sa vracia domov po práci na gazdovstve, aby si vzal za ženu Magdalénu. Magdaléna je však sľúbená krutému a bohatému gazdovi Jánovi Zápotočnému, ktorý predstavuje antagonistickú postavu v príbehu. Láska medzi Petrom a Magdalénou je čistá a nevinná, zatiaľ čo Zápotočný stelesňuje násilie a moc.

Kone, ktoré sú v diele symbolom sily a vášne, hrajú kľúčovú úlohu. Peter nakoniec získa Magdaléninu ruku, a tým dobro zvíťazí nad zlom. Novela má silné morálne posolstvo o víťazstve lásky, viery a spravodlivosti. Figuli využíva krásne prírodné opisy a poetický jazyk na vytvorenie atmosféry, ktorá je úzko prepojená s prostredím slovenského vidieka.

​

​

​

�

Maturitná téma: Socialistický realizmus, Peter Jilemnický

• vzniká v ZSSR pred 2. svetovou vojnou, neskôr sa rozšíril ako oficiálny vládou podporovaný smer do krajín vo sfére sovietskeho vplyvu (aj do Československa)

• nadväzoval na proletárske umenie (umelci sa v proletárskom umení prispôsobovali obsahom i formou proletariátu – robotníckej triede, umenie má slúžiť ľudu, ľud mu má rozumieť, spisovateľ je na strane robotníckej triedy a podporuje ideológiu komunistickej strany – ľavicovo orientované umenie)

• ideologickým východiskom je filozofia marxizmu-leninizmu – kľúčovú úlohu plní Leninova teória odrazu, podľa ktorej je umenie „odrazom skutočnosti“, a materialistická teória dejín. Podľa nej ľudstvo zákonite prechádza od nižších foriem spoločenského usporiadania (prvotnopospolná spoločnosť, feudalizmus, kapitalizmus) k forme najvyššej (socializmus, prípravná fáza komunizmu, komunizmus)

• pre diela socialistického realizmu je charakteristické čierno-biele videnie postáv:

kladná postava: robotník, roľník, vojak, „pracujúca inteligencia“ (s ľudom spolupracujúci učiteľ), roľník/robotník optimisticky pristupuje k práci, postava-vzor prechádza premenou z jednoduchého človeka na triedne uvedomelého budovateľa socializmu

záporná postava: je človek-škodca, ktorý nechce opustiť starý poriadok (napr. súkromné vlastníctvo), sabotuje premenu spoločnosti, alebo patrí k spoločenskej triede, ktorá je „neprevychovateľná“ (napr. šľachta)

​

​

​

�

Maturitná téma: Socialistický realizmus, Peter Jilemnický

Spracovanie témy lásky v dielach socialistického realizmu je tiež podriadené ideológii. Žena nie je pre kladného protagonistu erotickým objektom, ale spriaznenou dušou/súdružkou, ktorá spolu s ním kráča ku krajšej budúcnosti.

Peter Jilemnický

• predstaviteľ socialistickej literatúry v medzivojnovom období

• pracoval ako učiteľ, vstúpil do KSČ, spolupracoval so skupinou DAV, dva roky strávil v Sovietskom zväze, po vzniku Slovenskej republiky odišiel do Čiech, zapojil sa do protifašistického odboja, za čo bol väznený v pracovnom tábore v Nemecku, od roku 1948 pôsobil ako kultúrny atašé v Moskve

Kompas v nás

• Jilemnický v tomto diele spojil ideový základ socialistického realizmu s prvkami avantgardnej prózy

• obsahuje 6 noviel (jednou z nich je novela O dvoch bratoch, z ktorých prvý druhého vôbec nepoznal)

• autor venuje pozornosť psychológii postáv, sústreďuje sa na otázku ľudského šťastia

​

​

​

​

​

�

Maturitná téma: Socialistický realizmus, Peter Jilemnický

O dvoch bratoch, z ktorých prvý druhého vôbec nepoznal

• dej sa odohráva v chudobnej rodine Haviarovcov na Kysuciach – je postavený na kontraste dvoch rodín – rodiny Vendela Haviara a jeho brata Jozefa Haviara

• Jozef – pracuje v meste, oženil sa s dcérou robotníka, v prvej svetovej vojne spoznal priateľstvo a súdržnosť robotníkov

• Vendel – s manželkou a dcérou Bertinou ostal celý život na rodičovskom majetku, vypestoval si k majetku (súkromnému vlastníctvu) silný vzťah

​

​

​

​

​

​

�

Maturitná téma: Próza po roku 1945, Alfonz Bednár – Kolíska, Ladislav Mňačko – Ako chutí moc

1945 – 1948

Po skončení 2. svetovej vojny sa spisovatelia snažili nadviazať na demokratické tradície medzivojnovej literatúry a na jej pluralitný model. Prozaici – podobne ako básnici a dramatici – sa pokúšali nájsť najvhodnejší spôsob na vyjadrenie zložitej vojnovej i povojnovej skutočnosti. V týchto rokoch sa v próze uplatňovali rôzne literárne smery (naturizmus, existencializmus, socialistický realizmus).

Z predstaviteľov medzivojnovej prózy sa s novými prózami prihlásila Margita Figuli (román Babylon), František Švantner (Nevesta hôľ), Peter Jilemnický (román Kronika).

Svoje prvé romány vydali začínajúci autori, napríklad Dominik Tatarka (Panna zázračnica).

1948 – 1956

Vo februári v roku 1948 sa v Československu k moci dostáva komunistická strana. Po februári 1948 sa literárna situácia v našich podmienkach od základu mení. Jediný štátom podporovaný umelecký smer je socialistický realizmus. Metódou socialistického realizmu píšu autori Vladimír Mináč (zbierka poviedok Na rozhraní), Dominik Tatarka (Družné letá).

​

​

​

​

​

​

�

Maturitná téma: Próza po roku 1945, Alfonz Bednár – Kolíska, Ladislav Mňačko – Ako chutí moc

Znaky socialistického realizmu:

• straníckosť – socialistický spisovateľ je na strane robotníckej triedy a podporuje ideológiu komunistickej strany

• ľudovosť – umenie má slúžiť ľudu, ľud mu má rozumieť

• typizácia – čierno-biele zobrazovanie postáv – schematizácia

• nový hrdina – idealizácia kladnej postavy, idealizácia roľníka/robotníka optimisticky pristupujúceho k práci, postava-vzor prechádza premenou z jednoduchého človeka na triedne uvedomelého budovateľa socializmu

• triedny pohľad na spoločnosť – nezmieriteľný boj dvoch tried – vykorisťovateľov a vykorisťovaných

• historický optimizmus – viera v pokrok, snaha zachovať mier, budovanie socializmu

Témy v prozaických dielach socialistického realizmu: industrializácia (stavanie tovární, priehrad a elektrární), združstevňovanie, svetonázorová premena mladých ľudí

Viacerí spisovatelia, ktorí sa v prvých rokoch po vojne s nadšením pridali na stranu socialisticky orientovanej literatúry, sa po reálnej skúsenosti so socializmom stali jej ostrými kritikmi. V roku 1953 zomiera J. V. Stalin a Klement Gottwald a v roku 1956 dochádza k oficiálnemu odhaleniu krutostí „kultu osobnosti Stalina“ – nastáva politické uvoľnenie.

Jedným z prvých spisovateľov, ktorý sa pokúsil zbaviť predpísaných schém v próze socialistického realizmu bol Alfonz Bednár (Sklený vrch, Kolíska). Kritikom socializmu sa v diele Ako chutí moc stáva Ladislav Mňačko.

​

​

​

​

​

​

​

�

Maturitná téma: Próza po roku 1945, Alfonz Bednár – Kolíska, Ladislav Mňačko – Ako chutí moc

V epike sa po roku 1956 objavujú:

• romány a novely, ktoré riešia existenciálne problémy človeka (Rudolf Sloboda – Narcis)

• satirický pamflet namierený proti totalite (Dominik Tatarka – Démon súhlasu)

• diela v rozpore s ideológiou a poetikou socialistického realizmu (Ján Johanides - Súkromie, Pavel Vilikovský – Citová výchova v marci)

Alfonz Bednár – Kolíska

• autor sa v nej ako prvý prozaik v slovenskej literatúre vyhýba čierno-bielemu zobrazeniu povstaleckých hrdinov podľa noriem socialistického realizmu

• svoje postavy sleduje aj po skončení vojny, hovorí o zinscenovaných politických procesoch v 50. rokoch

• pomocou strihového striedania časových pásiem obsiahne široký záber – od spomienok hlavnej postavy Zity z obdobia prvej ČSR, cez SNP, až po povojnové obdobie

• novelu rámcuje umiestnenie deja na to isté miesto (do kuchyne) počas povstania i po vojne

• dutý zvuk kolísky je kulisou deja, ale kolísanie zároveň naznačuje kolísanie charakterov postáv, ktoré sú v novele predstavené

• mužské postavy – ich hrdinstvo je relatívne, strieda sa so zradou i zbabelosťou

• Zita – mravne bezúhonná, hoci stratí lásku aj ilúzie o nej

​

​

​

​

​

​

​

​

�

Maturitná téma: Próza po roku 1945, Alfonz Bednár – Kolíska, Ladislav Mňačko – Ako chutí moc

Ladislav Mňačko – Ako chutí moc

• z angažovaného novinára sa z neho stal kritik režimu

• politický pamflet – na postave práve zosnulého vysokého politického predstaviteľa osvetľuje politickú štruktúru totalitného systému

• rozprávač je personálny (takmer vševediaci) – je v 3. osobe singuláru, ale veci a udalosti vníma iba z pohľadu postavy Franka, reportéra, ktorý pracovne prichádza do smútočnej siene. Tu sa retrospektívne oživuje minulosť jeho priateľstva a detstva

• pamflet – aktuálny útočný spis alebo článok satirického alebo polemického rázu, hanopis

V oboch dielach (Kolíska a Ako chutí moc) sa uplatňuje retrospektívny kompozičný postup (najprv sa podá výsledok deja a až potom sa vysvetlia príčiny zápletky). !!! Vysvetliť, ako sa retrospektívny kompozičný postup uplatňuje v jednotlivých dielach.

​

​

​

​

​

​

​

​

​

�

Maturitná téma: Poézia po roku 1945, Milan Rúfus – Až dozrieme, Miroslav Válek – Dotyky

1945-1948

V poézii sa zdanlivo uplatňoval pluralitný, demokratický model predvojnovej literatúry (popri sebe existuje viac umeleckých smerov). Nové básnické zbierky vydávajú nadrealisti (R. Fabry), príslušníci katolíckej moderny (J. Silan). Toto obdobie je však v skutočnosti obdobím rozpadu a zániku avantgardných a moderných smerov. Aj mladšia generácia básnikov, ktorá vstúpila do literatúry v rokoch vojny, uplatňovala vo svojej povojnovej tvorbe moderné prvky (Vojtech Mihálik – vplyv katolíckej moderny, Ján Kostra - postsymbolizmus).

1948-1956 – obdobie kultu osobnosti

Po roku 1948, po prevzatí moci komunistickou stranou, bol socialistický realizmus oficiálne vyhlásený za jediný prijateľný a správny umelecký smer. V poézii prevláda typ jednoduchej výpovede, s množstvom klišéovitých symbolov a prirovnaní, objavuje sa tzv. agitačná poézia, ktorá oslavuje výsledky „radostnej“ práce, vodcov robotníckej triedy (Lenin, Stalin, Klement Gottwald), úspechy komunistickej strany, sovietskej armády.

Medzi hlavných predstaviteľov budovateľskej a občianskej lyriky patril Pavol Horov, Milan Lajčiak, Ján Kostra (báseň Na Stalina), Vojtech Mihálik (Spievajúce srdce).

1956-1969

Po skončení obdobia kultu osobnosti sa spisovatelia mohli opäť slobodnejšie vyjadrovať a hľadať vlastné výrazové prostriedky. V druhej polovici 50-tych rokov do poézie vstupuje nová generácia básnikov, ktorej najvýznamnejším predstaviteľmi boli Milan Rúfus (Až dozrieme, r. 1956), Miroslav Válek (Dotyky, r. 1959). Patrili k prvým básnikom, ktorí sa po rokoch schematizmu vydali novou cestou.

Významnú úlohu v procese modernizácie slovenskej tvorby zohral časopis Mladá tvorba, v ktorom publikovali svoje diela najmä mladí začínajúci autori. V roku 1958 sa na jej stránkach prihlásila trnavská skupina, konkretisti (Ján Ondruš, Ján Stacho, Ľubomír Feldek).

Časopis Mladá tvorba poskytol v 60. rokoch priestor aj ďalšiemu skupinovému vystúpeniu mladých. V roku 1964 sa tu predstavili svojimi básňami Osamelí bežci – Ivan Laučík, Ivan Štrpka a Peter Repka.

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

�

Maturitná téma: Poézia po roku 1945, Milan Rúfus – Až dozrieme, Miroslav Válek – Dotyky

Poézia po roku 1956:

• 1. skupina – Milan Rúfus (v roku 1956 vychádza jeho debut Až dozrieme) a Miroslav Válek (v roku 1959 vychádza jeho debut Dotyky)

60. roky:

• 2. skupina – trnavská skupina, konkretisti (Ján Stacho, Ján Ondruš, Ľubomír Feldek, Jozef Mihalkovič)

• 3. skupina – osamelí bežci (Ivan Laučík, Ivan Štrpka a Peter Repka)

• popularitu získavali spievané básnické texty – pop-poézia

1969-1989

Po obsadení Československa vojskami Varšavskej zmluvy a po začatí tzv. normalizácie bol nádejný rozbeh slovenskej literatúry násilne prerušený. Komunistická moc začala opäť zasahovať aj do literatúry. Viacerí básnici nesmeli publikovať a niektorí aj emigrovali.

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

�

Maturitná téma: Poézia po roku 1945, Milan Rúfus – Až dozrieme, Miroslav Válek – Dotyky

Milan Rúfus

• • narodil sa v Závažnej Porube na Liptove
• • študoval slovenčinu a dejepis na filozofickej fakulte v Bratislave
• • pracoval ako vysokoškolský učiteľ literatúry na FF v Bratislave
• • básnik, esejista, autor rozprávok a modlitbičiek pre deti, prekladateľ

Tvorba

• • nové podnety do slovenskej literatúry prináša v zbierke Až dozrieme, ktorá vychádza v roku 1956
• • do radostného budovania socializmu s Rúfusom zrazu vstúpil smútok – s Rúfusom sa spája smútok, hĺbka, náznaky duchovnosti

Diela: Až dozrieme, Modlitbičky, Prísny chlieb, Zvony, Hudba tvarov, Chlapec maľuje dúhu, Chlapec, Kniha rozprávok, Báseň a čas

Až dozrieme

• • zbierka prináša básne rôznej tematiky
• • popri básňach o otcovi a matke, domove obsahuje zbierka aj verše s motívmi 2. svetovej vojny, verše, ktoré reagujú na vtedajšie aktuálne politické problémy sveta (vojna v Kórei, francúzsko-vietnamská vojna), ale aj básne, v ktorých autor vyjadruje isté všeobecné posolstvo o živote človeka, o osude ľudstva
• • tradičné témy (láska, vojna, mier, príroda, domov, poézia), s tradičnou formou (zavrhnutie nadrealizmu a voľného verša), ale s novým uhlom pohľadu na dané témy a s orientáciou na jednotlivca
• • väčšina básní je napísaná viazaným rýmovaným veršom
• • vojna u Rúfusa neznamená skončenú epizódu, je zdrojom pochybností o človeku, dezilúzie, otázok k ľudom a k Bohu
• • domov a príroda nie sú preňho iba nostalgickým návratom na Liptov, ale zvnútornenou základnou životnou hodnotou
• • láska je bolestná a ciele, ktoré si Rúfus v rámci poézie kladie, sú vysoké

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

�

Maturitná téma: Poézia po roku 1945, Milan Rúfus – Až dozrieme, Miroslav Válek – Dotyky

Miroslav Válek

• pracoval ako redaktor v rôznych časopisoch – pracoval v Mladej tvorbe, kde bol aj šéfredaktorom, pracoval v literárnom časopise Romboid, v roku 1969 sa stal ministrom kultúry

• debutoval zbierkou Dotyky – vychádza v roku 1959

Tvorba

• Básnické zbierky: Dotyky, Príťažlivosť, Nepokoj, Milovanie v husej koži, poéma Slovo, básnický cyklus Z vody

• Detská literatúra: Veľká cestovná horúčka pre malých i veľkých, Do Tramtárie

Dotyky

• rovnako ako Milan Rúfus Válek odmieta zjednodušené čierno-biele videnie reality, aké sa presadzovalo v schematickej poézii 50. rokov

• do centra svojho záujmu stavia človeka s jeho intímnymi citmi a problémami, lyrického hrdinu, ktorý prežíva sklamanie a smútok

• ľúbostné verše v zbierke nestvárňujú radosť z prežívaného citu, ale skôr sklamanie z jeho nenaplnenia

• vzťah muža a ženy je plný napätia, z ktorého pramení ochladnutie, odcudzenie, hroziaci rozchod

• v zbierke sa venuje aj spoločenskej téme – v básni Osudy reaguje na 2. svetovú vojnu – využíva nepatetický básnický jazyk

• to, čo spája Rúfusa s Válkom, je pravdivosť lyrickej výpovede a záujem o vnútro mladého človeka

• Válek sa od Rúfusa odlišuje spontánnosťou, civilnou obraznosťou, hravosťou, neskôr výraznou angažovanosťou v prospech nového spoločenského zriadenia, syntézou osobnej a občianskej lyriky, príklonom k voľnému veršu a k polytematickosti básní

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

�

50. roky v poézii

· optimizmus

· kolektív

· povrch, povrchnosť

Poézia Milana Rúfusa a Miroslava Válka

· smútok

· jednotlivec, vnútro jednotlivca

· hĺbka

​

Maturitná téma: Poézia po roku 1945, Milan Rúfus – Až dozrieme, Miroslav Válek – Dotyky

Populárna poézia

Názov je zložený zo slov poézia a pop (z latinského „populus“ – zrozumiteľný ľudu). Pomohla poézii získať masovú popularitu tak, že populárni speváci začali zhudobňovať texty básnikov a básnici zasa začali tvoriť básne určené priamo na zhudobnenie. Najkvalitnejšie piesňové texty sa približujú umeleckej úrovni poézie – dá sa teda hovoriť o spievanej poézii – o poppoézii.

Básne, ktoré sa stali textami piesní, využívajú klasickú stavbu básne, osobitnú pozornosť venujú rýmom, dôležitým prvkom ich básní je často sa opakujúci refrén.

Autori: Boris Filan, Kamil Peteraj, Milan Lasica, Jaro Filip, Július Satinský (Za dedinou), Jozef Urban (Voda čo ma drží).

�

​

​

Maturitná téma: Slovenská dráma po roku 1945

V povojnovom období sa vo svetovej i v slovenskej dráme vracajú autori do obdobia pred vojnou, oživujú sa vplyvy medzivojnových avantgardných umeleckých postupov (vplyvy expresionizmu, lyrizácie drámy).

Svetová dráma po roku 1945

S reformátorským zámerom zmeniť divadlo prichádza ešte pred druhou svetovou vojnou a počas vojnových rokov Bertolt Brecht. Jeho diela sa inscenovali a ovplyvňovali svetové divadlo aj v povojnovom období. Pokračoval v avantgardných snahách o zlúčenie nielen literárnych druhov, ale aj druhov umení. Nadviazal na epizujúce postupy stredovekého a alžbetínskeho divadla – svoj pokus nazval epickým divadlom, napr. dielo Matka Guráž a jej deti.

Expresionistickú drámu píše Arthur Miller (Smrť obchodného cestujúceho), lyrickú drámu píše Tennessee Williams (Električka zvaná Túžba).

Okrem epizácie a lyrizácie vznikla ďalšia cesta, ktorou dramatici reagovali na oslabenie a rozklad medziľudských vzťahov, a to zobrazenie individualizmu, samoty človeka v modernej mestskej spoločnosti (existenciálna dráma, absurdná dráma – Samuel Beckett – Čakanie na Godota).

Situácia v slovenskej dramatickej tvorbe po roku 1948: Témami drám sa stáva industrializácia (stavanie priehrad a elektrární, budovanie Trate mládeže) a združstevňovanie.

Po roku 1956 sa slovenská dramatická scéna uvoľňuje, hrajú sa diela západných spisovateľov (Arthur Miller – Smrť obchodného cestujúceho), píšu sa hry ovplyvnené filozofiou existencializmu a vzniká i alternatívne divadlo, ako napríklad L+S, Radošinské naivné divadlo (Stanislav Štepka), GUnaGU (Viliam Klimáček).

Medzi hry ovplyvnené filozofiou existencializmu patrí dráma Kým kohút nezaspieva od Ivana Bukovčana.

​

�

Maturitná téma: Slovenská dráma po roku 1945

Existencializmus

• vzťahuje sa na označenie situácie človeka vo svete

• existencia (bytie) človeka je podľa existencializmu nezmyselná, bezcieľna, absurdná – s ohľadom na to, že človek od svojho zrodu nevyhnutne smeruje k smrti

• literárnymi predstaviteľmi existencializmu sú Jean-Paul Sartre (autor diela Múr) a Albert Camus

• náš svet je podľa Sartra svetom bez Boha, človek najprv iba existuje, až svojimi skutkami vytvára sám seba. Človek teda plne zodpovedá za to, čím je, každý deň sa musí rozhodovať, vyberať si z rôznych možností, každým rozhodnutím uplatňuje svoju slobodnú voľbu, nikto iný za neho voľbu nevykoná, má povinnosť voľby, povinnosť rozhodnúť sa, podľa Sartra je človek odsúdený k slobode, za svoje rozhodnutia musí niesť zodpovednosť

Ivan Bukovčan: Kým kohút nezaspieva

• dráma (v dvoch dejstvách) s prvkami existencializmu

• patrí k dielam s protivojnovou témou

• psychologická dráma, ktorá rieši morálne otázky zodpovednosti jednotlivca za svoje činy

• dej sa odohráva počas jednej novembrovej noci roku 1944, v nepomenovanom slovenskom pohraničnom mestečku okupovanom Nemcami

• vystupuje v nej 10 postáv, ktoré sa stali rukojemníkmi po zabití nemeckého vojaka

​

​

�

Maturitná téma: Slovenská dráma po roku 1945

Dej drámy sa odohráva v rokoch 2. svetovej vojny v malom mestečku. Nemci večer zadržia desať náhodne vybraných rukojemníkov a zatvoria ich do pivnice, ráno majú byť popravení na odvetu za zabitého nemeckého vojaka, nemecký veliteľ von Lucas napokon zmení svoje rozhodnutie (zisťuje totiž, že nemecký vojak bol opitý) – zomrie iba jeden z nich, musia sa však sami rozhodnúť, kto to bude.

Zadržia týchto rukojemníkov: bývalého horára Terezčáka, mladých zaľúbencov študenta Ondreja a jeho 16-ročnú priateľku Fanku, pôrodnú babicu Babjakovú, zverolekára Šusteka, neznámeho cudzinca (v hre vystupuje ako Tulák), holiča Uhríka, pani lekárnikovú, učiteľa Tomka a napokon prostitútku Mariku Mondokovú. Prostredníkom medzi rukojemníkmi a nemeckým majorom von Lucasom je obchodník Fischl. Ten prichádza so správou, že major potrestá len jedného z nich. O tom, kto to bude, sa však musia rozhodnúť oni sami. Holič Uhrík podozrieva Tuláka, že zabil nemeckého vojaka (Tulák má pri sebe lovecký nôž, rovnaký, akým zabili nemeckého vojaka). Fischl vysvetlí, že nôž je síce taký istý, ale nemôže to byť vražedný nástroj, pretože ten zostal v tele vojaka. Po Fischlovom odchode sa situácia ešte viac zdramatizuje. Uhrík a Šustek navrhujú, aby obeť vybrali podľa veku (naznačujú, že starec si už odžil dosť a mohol by sa obetovať) alebo podľa spoločenského postavenia (život prostitútky má určite menšiu hodnotu ako ich životy). Učiteľ zhrozene sleduje, ako mení ľudí strach o život. Ondrej, znechutený počínaním ľudí v miestnosti, sa chce obetovať a dobrovoľne sa prihlásiť. Uhrík sa nechá vyprovokovať ostrými slovami Tuláka, ktoré sú namierené proti jeho názorom, a v náhlom afekte vyťahuje britvu a zabíja ho. Fischl prichádza opäť k rukojemníkom, kladie na stôl kľúč od pivnice – jeden z nich si má otvoriť dvere, vyjsť von a má začať behať (dotyčného majú zastreliť „na úteku“) a ostatní budú slobodní. Fischl sa však dozvedá, že sú len deviati, holič mu tvrdí, že sa muž sám zabil. Podľa Fischla to mení celú situáciu. Marika však nevydrží a vykričí celú pravdu, že Tulák nespáchal samovraždu, ale zabil ho holič Uhrík. Uhrík neunesie tlak okolitej spoločnosti a ťarchu viny. Berie si kľúč a vychádza z pivnice.

​

​

​

�

Maturitná téma: Revolta ako prejav spoločenskej angažovanosti (realita ako zdroj nespokojnosti)

V 50. až 60. rokoch 20. storočia sa v literatúre objavuje ako literárna postava mladý nespokojný človek. V rôznych národných literatúrach má mladý rebel rôznu podobu a odlišné príčiny zrodu – je nespokojný s morálkou staršej a strednej generácie, so životom bez perspektívy a pod.

Nového hrdinu – rebela vytvorili bítnici (Jack Kerouac) či americký spisovateľ Jarome David Salinger

V slovenskej literatúre sa od 60. rokov 20. storočia častejšie objavuje postava mladého človeka nespokojného so spoločnosťou, rodinou, smerovaním vlastného života a s túžbou po čine (Rudolf Sloboda v diele Narcis, Jaroslava Blažková v diele Nylonový mesiac). V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa svojou revoltou pridáva prozaik Dušan Mitana (dielo Patagónia, zbierka poviedok Psie dni), nespokojní mladí básnici – Osamelí bežci (Ivan Štrpka, Peter Repka, Ivan Laučík), rocková generácia s Jozefom Urbanom.

Beat generation (bítnická generácia, bítnici)

• • umelecké, literárne hnutie
• • vzniká v 50. rokoch 20. storočia v Amerike
• • „beat“ znamená biť, udrieť, zbiť, ale aj hluk
• • bítnici reagujú na deformácie v americkej spoločnosti (v ekonomike, v politike, studená vojna)
• • mladým ľuďom prekáža pokrytectvo, konzumný spôsob života, strata humanistických hodnôt, rasové oddeľovanie, ekologické omyly
• • snívali o voľnom živote nezaťaženom spoločenskými konvenciami
• • priklonili sa k orientálnym náboženstvám a provokovali užívaním drog
• • vyšli do ulíc s poéziou, básne recitovali nahlas v džezových kluboch
• • ich poézia má jazyk ulice, vulgarizmy, tabuizované slová, voľný verš, básnický text bez interpunkcie
• • Predstavitelia: Jack Kerouac (román Na ceste), Allen Ginsberg (báseň Vytie), Lawrence Ferlinghetti

​

​

​

​

​

​

�

Maturitná téma: Revolta ako prejav spoločenskej angažovanosti (realita ako zdroj nespokojnosti)

Jozef Urban

• narodil sa v Košiciach, pracoval ako šéfredaktor literárneho mesačníka Dotyky

• spolupracoval s mnohými slovenskými spevákmi a viacerými hudobnými skupinami

• Tvorba: Malý zúrivý Robinson, Hluchonemá hudba, Snežienky &biblie

Tvorba

• cielený paradox – drsný obsah vyjadruje formou klasického sonetu, ale aj voľným veršom

• v jeho tvorbe rezonuje poézia bítnikov

• je kritický, sarkastický k sebe aj k iným, v jeho poézii nájdeme vtip, hĺbku i ostne

• je často spájaný s tzv. rockovou generáciou – provokovala svojimi témami a jazykom pripomínajúcim jazyk textov rokenrolovej hudby – ovplyvnili ju názory a životný štýl rockerov, ale predovšetkým ovplyvnil autorov tzv. barbarskej generácie (predstaviteľ Kamil Zbruž)

Vedieť hovoriť o básni Neesteticky smrkám! (aký jazyk autor používa v tejto básni?)

​

​

​

​

​

​

​

​

�

Maturitná téma: Postmoderna (relativizácia reality)

· už od polovice 50. rokov 20. storočia si umelci vytvárali osobitnú umeleckú realitu, experimentovali s formou románov, znovu objavovali staré mýty, legendy, oživovali príbehy z minulosti (magický realizmus – Gabriel García Márquez – Sto rokov samoty), zrodila sa moderná fantastická literatúra s katastrofickými víziami o osude sveta v podmienkach modernej doby (George Orwell – 1984)

Postmoderna

• vzniká v Amerike (60. roky)

• nejde o jednotný umelecký štýl

• umelci vo svojich dielach reagujú na pretechnizovaný svet, na prechod od industriálnej spoločnosti k informačnej, na mediálnu manipuláciu, rozvoj kybernetiky (veda o zásadách riadenia), komunikačných technológií a nástup globalizácie

• pesimistický tón diel je dôsledkom sklamania zo smerovania civilizácie

• človek má pocit ničoty a prázdnoty, prevláda v ňom skepsa a obavy

• pre všetky druhy umenia sú typické témy sexuality a smrti, chaosu a neistoty (prijímateľ umeleckého diela si musí zvykať na dehumanizáciu lásky a intímneho života)

• prevláda groteskné a absurdné spracovanie skutočnosti, umelci neveria filozofickým teóriám či spoločenským zvyklostiam

• charakteristická je deštrukcia (rozpad, rozklad) ustálených modelov nielen v obsahu, ale aj vo forme – veľký priestor vo všetkých umeniach dostávajú citácie a kvázicitácie (takmer citácie), irónia a paródia na zosmiešnenie jednoznačných formulácií a klišé

• fantázia a fikcia sa mieša s realitou

• autori často napodobňujú diela alebo výroky renomovaných umelcov (pastiš, persifláž), prepisujú diela iných autorov (palimpsestová technika) alebo z nich používajú časti, čím na ne nadviažu (intertextualita), niekedy dokonca využijú svoj vlastný text (intratextualita), napr. poviedka D. Mitanu Ihla je súčasťou neskôr napísaného románu Hľadanie strateného autora

• cudzí text môže byť priamo odcitovaný, parodovaný alebo sú naň narážky, odkazy (alúzie)

​

​

​

​

​

​

​

​

​

�

Maturitná téma: Postmoderna (relativizácia reality)

Nonsens! je žáner lyrickej poézie, ktorý sa vyznačuje zdanlivo nezmyselnými prvkami, využíva grotesknosť, absurdnosť a paradox.

Intertextualita! je medzitextová nadväznosť, vzťah textu k inému textu, prekrývanie, využívanie napr. staršieho všeobecne známeho textu novým, pôvodný text sa stavia do nových kontextov

Irónia! je nepriame pomenovanie, posun významu do opačného pólu. Vlastným významom ironického výrazu je jeho protiklad. Napr. vo vete „Ty si mi dobrý priateľ!“ sa nahrádza výraz „zlý“ slovom „dobrý“.

Predstavitelia postmoderny:

Umberto Eco – román Meno ruže

Dušan Dušek

Dušan Mitana

Pavel Vilikovský

Michal Habaj

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

�

Maturitná téma: Postmoderna (relativizácia reality)

Dušan Dušek

• básnik, prozaik, filmový scenárista, autor rozhlasových hier a literatúry pre deti a mládež

• v súčasnosti patrí k najvýznamnejším slovenským poviedkarom

• Tvorba: zbierky poviedok Kufor na sny, Náprstok, Poloha pri srdci, Strecha domu, Teplomer, filmové a televízne scenáre (napr. Ružové sny, réžia Dušan Hanák), literatúra pre deti a mládež (Pištáčik)

• jeho diela na začiatku tvorby (Strecha domu, Poloha pri srdci) neobsahovali iba prvky každodennej reality, skutočnosť sa v nich často prelínala s iracionálnymi motívmi

• poviedky zaľudňoval reálnymi a fiktívnymi postavami, často outsidermi a čudákmi, ktorí však paradoxne vnímali svet oveľa jasnejšie a jednoduchšie ako bežní ľudia

• témou poviedok sú medziľudské vzťahy (vzťah muža a ženy, detí a rodičov), všedný život, všedný deň

• literárni teoretici nazvali ozvláštňovanie reality fantáziou, hru so slovami, lyrizáciu textu v jeho prózach tzv. poetickým realizmom

• Kufor na sny!!! – do Dušekovej tvorby pribúdajú prvky postmoderny (mozaikové prózy, uvoľňovanie kompozície), témy otvorenej sexuality, skúsenosti s režimom, objavuje sa aj drsnejší jazyk postáv.

Poviedka Pes – absurdné spracovanie skutočnosti, realita sa mieša s fantáziou, fikciou

Poviedka Vianoce – pesimistický tón, téma smrti, absurdné spracovanie skutočnosti (predavač kaprov sa ponúkne rozprávačovi, že ho zabije)

Poviedka 1. máj 1977 – poviedka má len jednu vetu, téma sexuality, skúsenosť so socializmom

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

�