2 of 13

Spoločensko-historické pomery:

Obdobie vojen, epidémií moru a križiackych výprav, ale tiež obdobie formovania štátnych organizácií, kolonizácií a rozdeľovania pôdy.
Základnou ideológiou je kresťanstvo, ktoré ovplyvňuje vieru, morálku, myslenie i umenie.
Výhradné postavenie vo všetkých oblastiach ľudského života mala cirkev.
Cirkevné učenie podporovalo stredovekú hierarchizáciu spoločnosti (duchovenstvo, páni a poddaní).
V živote ľudí hrala veľkú úlohu askéza.

4 of 13

Znaky stredovekej literatúry

Literárnou autoritou sa stala Biblia.
Panovalo latinské: ora et labora (modli sa a pracuj).
Umenie zobrazovalo pozemský svet ako pominuteľný (je len odrazom nadpozemského, večného života.) Na to využívalo alegóriu, symboliku a obraznosť.
Dôraz sa kládol na poznávaciu a náučnú funkciu.

5 of 13

Znaky stredovekej literatúry:

Vládol synkretizmus, t. j. splývanie umeleckej a vecnej literatúry.
Obsah bol menej dôležitý ako forma, ktorá podliehala nemenným, streotypným obrazom, frázam a citátom – topika.
Rozšírenou metódou bola imitácia (napodobňovanie).
Literárny štýl bol rétorický. Využívali sa amplifikačné (rozširovacie) a kumulačné (hromadiace) štylistické prostriedky.

7 of 13

Feudálna náboženská literatúra:

Vznikala v cirkevnom prostredí, mala náboženský obsah, zdôrazňovala kresťanské cnosti (oddanosť Bohu, mravnosť, askézu).
Najvyššími cnosťami bol obdarený svätec – ideálny hrdina stredovekej literatúry a hlavná postava legiend.
Okrem legiend boli rozšírené lyrické piesne, kázne, hagiografie (životopisy svätých), exemplá (krátke rozprávania o kladných alebo záporných vlastnostiach človeka) a mystériá (náboženské hry).
Medzi najznámejšie literárne pamiatky patrí:

Legenda aurea od Jakuba de Voragine (Taliansko) a anonym. exemplá Gesta Romanorum (Nemecko).

8 of 13

Feudálna svetská literatúra:

Vznikala v šľachtickom prostredí, hlavným hrdinom bol rytier, šľachtic, bojovník – zidealizovaná postava, ktorá mala tradičné cnosti (statočnosť, oddanosť feudálnemu pánovi).
Hlavným literárnym druhom bola hrdinská veršovaná epika (hrdinské eposy):
Pieseň o Rolandovi (Francúzsko)
Pieseň o Nibelungoch (Nemecko)
Slovo o pluku Igorovom (Rusko)

9 of 13

Pieseň o Rolandovi

Opisuje časy Karola Veľkého, ktorý viedol križiacke výpravy proti pohanským Saracénom v Španielsku. Rytier Roland padol do pasce a hrdinsky bojoval proti presile. Snažil sa rozbiť meč Durandal o skalu, aby sa nedostal do rúk nepriateľa. Ťažko ranený Roland zatrúbi na zázračný roh Olifant tak silno, až mu praskne spánková tepna a umiera. Cisár Karol prišiel na pomoc neskoro, napriek tomu zvíťazil, ale padli jeho najudatnejší rytieri.

10 of 13

Pieseň o NIBELUNGOCH

Bájny kráľovič Siegfried sa ožení s Kriemhildou a získa obrovský poklad Nibelungov. (Nibelungovia – mytologické bytosti, trpaslíci, strážcovia a vlastníci pokladu, žijúci pod zemou). Neskôr ho pomocou intríg a zrady zabijú. Kriemhilda chce pomstiť manželovu smrť, preto sa vydá za vodcu Hunov, kráľa Atillu. Jeho vojsko povraždí všetkých Burgunďanov, ale zomiera aj Kriemhilda. Poklad Nibelungov, ukrytý v rieke Rýn, nikto viac nenájde. Epos vypovedá o hrdinstve, manželskej láske, zrade a krutosti.

11 of 13

Vykresľuje neúspešné tiahnutie kniežaťa Igora proti kočovným Polovcom. Knieža Igor je zajatý, oplakávaný svojou ženou Jaroslavnou, ale nakoniec sa mu podarí utiecť. V závere je zdôraznená myšlienka nutnosti zjednotenia krajiny pod vedením Kyjeva.

12 of 13

Feudálna svetská literatúra:

Od 12. storočia vznikala dvorná lyrika a rytierske eposy, v ktorých sú rytieri okrem tradičných cností ochrancami vyvolených dám.
Vo francúzskej literatúre je rytiersky epos zastúpený najmä tzv. bretónskym cyklom

(povesť o hrdinských činoch kráľa Artuša a jeho rytierov, legenda o sv. Grále a povesť o Tristanovi a Izolde).

Známym nemeckým rytierskym eposom je Parzival od Wolframa z Eschenbachu.
V Španielsku vznikali rytierske romance, napr. Pieseň o Cidovi od neznámeho autora.

13 of 13

Mestská svetská literatúra:

Vznikala v mestskom prostredí, zobrazovala každodenný život, nevyhýbala sa kritike spoločnosti a mala zábavnú funkciu.
Vo Francúzsku takúto literatúru predstavovali krátke veršované poviedky, ktoré satiricky zosmiešňovali hlúposť a zbabelosť feudálov, spupnosť a panovačnosť niektorých kňazov.

1 of 13