Sofokles - Antigona

analýza štandardizovaného diela

Sofokles

• najznámejší staroveký grécky dramatik
• najprv herec, neskôr autor tragédií
• inovoval grécke divadlo (v jeho hrách vystupovali 3 – 4 herci, menej priestoru dostal chór)

Sofokles – Kráľ Oidipus

• Tragédia Kráľ Oidipus predstavuje osudové nešťastie člověka, ktorý sa snažil konať dobro, ale to, čo bolo podľa neho dobré, zmenil osud na zločin.
• V Tébach vypukne mor a kráľ Oidipus predpokladá, že je spôsobený hnevom bohov. Celý jeho život je ovplyvnený veštbami, ktoré sa plnia. Jeho otcovi, kráľovi Láiovi, bolo predurčené, že zahynie rukou vlastného syna a ten sa zmocní nielen vlády v Tébach, ale sa ožení sa so svojou matkou a Láiovou manželkou Iokastou.
• Preto dá Láios pohodiť vlastného syna do hôr, kde ho nájde susedný kráľ Korintu a vychová ho ako vlastného. Dospelý Oidipus odchádza od svojich pestúnov a cestou nevedomky zabije svojho otca, pretože netuší, s kým má pri hádke dočinenia. Oidipus prichádza do Téb, ktoré sú sužované obludou Sfinx (Sfinga), zabije ju a tébsky ľud mu z vďačnosti ponúkne sobáš s kráľovnou – vdovou Iokastou. On ponuku prijme, niekoľko rokov žijú šťastne, narodia sa im štyri deti – dvaja synovia – Eteokles a Polyniekes a dve dcéry – Antigona a Isména.
• V meste však vypukne mor a slepý veštec Theiresias zvestuje Oidipovi, že bohovia sa budú hnevať dovtedy, pokiaľ bude mesto ukrývať vraha kráľa Láia. Oidipus v tejto chvíli ešte stále netuší, že vrahom je práve on. Keď sa však dozvedá hrôzostrašnú pravdu a zisťuje, že jeho manželka a matka Iokasta sa obesila, vytiahne z jej rúcha spony a vypichne si obe oči.
• Odchádza do vyhnanstva a sprevádza ho verná dcéra Antigona. Medzi jeho dvoma synmi vznikne boj o tébsky trón. Veštba predpovedá víťazstvo tomu, na koho stranu sa pridá slepý otec Oidipus. Ten však, sklamaný osudom a životom, chce mať pokoj a odmieta pomoc jednému alebo druhému synovi. Polyneikes sa s výpravou siedmi proti Tébam rozhodne zaútočiť na mesto, za ktorého múrmi bojuje jeho brat Eteokles. V bratovražednom boji zahynú obaja, Eteokla však majú pochovať so všetkými poctami a Polyneikovo mŕtve telo má zostať napospas dravcom. Tu sa začína dej Antigony.

​

Oidipovský komplex

• Oidipov komplex alebo oidipovský komplex je významový útvar tvorený súhrnom zážitkov a citov vzťahujúcich sa na milostné postoje voči rodičom. Ide o túžbu chlapca po telesnej matkinej láske a nenávisť voči konkurentovi otcovi s úmyslom sa ho zbaviť resp. túžbu dievčaťa po telesnej láske otcovej a nenávisť voči matke s prianím ju odstrániť (to druhé sa nazýva aj Elektrin komplex).
• Oidipov komplex končí u chlapca v dôsledku strachu z kastrácie vzdaním sa nebezpečných túžob a stotožnením sa s mocným konkurentom – otcom. U dievčaťa vyúsťuje Oidipov komplex do presvedčenia, že bolo z trestu kastrované, závidením penisu a identifikáciou s mocnou matkou.
• Podľa Freuda, ktorý učenie o Oidipovom komplexe vypracoval, prežíva tento komplex každý človek, a to vo veku medzi 3 a 5 rokmi.
• Elektra je tiež Sofoklova tragédia, Elektra zabije svoju matku aj jej milenca ako pomstu za to, že zabili jej otca.

• OBDOBIE: staroveká antická grécka literatúra
• LITERÁRNY DRUH: dráma
• LITERÁRNY ŽÁNER: tragédia
• FORMA UMELECKEJ REČI: dialogická
• TÉMA: Autor zachytáva konflikt medzi „premenlivými“ zákonmi vládcov a večnými pravidlami morálky.
• IDEA: Autor vyzdvihuje úctu k božím zákonom a prirodzeným ľudským právam.

HLAVNÉ POSTAVY:

• Antigona – dcéra tébskeho kráľa Oidipa; odvážna, hrdá, rešpektuje božie zákony a tradície
• Ismena – sestra Antigony; ústupčivá, nevýbojná, pokorná
• Polyneikos – brat Antigony; zaútočil s vojskom na Téby, v boji padol; Kreon ho nechal pred hradbami ako zradcu
• Eteokles – brat Antigony; padne ako obranca Téb; Kreon ho dal pochovať ako hrdinu
• Kreon – nový kráľ Téb, strýko Antigony a otec Haimona; samoľúby, namyslený, márnomyseľný, krutý
• Haimon – snúbenec Antigony; rozvážny, mierny, milujúci
• Eurydika – Haimonova matka a manželka Kreona

​

KOMPOZÍCIA:

• prológ, 5 dejstiev, epilóg
• expozícia: prológ
• kolízia: 1. dejstvo
• kríza: 2. – 4. dejstvo
• peripetia: 5. dejstvo
• katastrofa: epilóg

​

PROLÓG:

• Deti kráľa Oidipa (Antigona, Ismena a Eteokles) žijú v Tébach, kde vládne Kreon.

​

• Ich brat Polyneikos tiahne s vojskom proti Tébam.

​

• Obaja synovia v tomto boji padnú: Eteokles ako hrdinský obranca, Polyneikos ako vlastizradca.

​

• Kreon zakáže pochovať Polyneika.

​

• Antigona sa rozhodne nerešpektovať tento zákaz a Polyneikovi preukáže posledné pocty.

​

I. DEJSTVO:

• Kráľ pred svedkami vyslovuje svoje rozhodnutie: k Eteoklovi sa budú správať ako k hrdinovi, Polyneikovo telo nech zohavia psy a dravé vtáky.

​

• Prichádza však strážca, ktorý oznamuje, že telo niekto pochoval.

​

II. DEJSTVO:

• Strážca privádza pred kráľa Antigonu, obviňuje ju z porušenia kráľovho príkazu.

​

• Antigona sa necíti vinná, pretože kráľ dal príkaz, ktorý nesmie dať žiaden smrteľník – siahol na božie zákony.

​

• Antigona vysvetľuje kráľovi, že nerobí rozdiel medzi mŕtvymi bratmi a prišla na svet milovať a nie nenávidieť.

​

• Kráľ jej odpovedá: Ak chceš milovať, tak v podsvetí! No nado mnou, kým žijem, žena vládnuť nebude!

​

• Antigone hrozí krutý trest – majú ju zaživa pochovať v hrobke, a preto sa Ismena snaží obmäkčiť kráľa.

​

III. DEJSTVO:

• Haimon predstúpi pred otca, hoci vie, že ten zo všetkého najviac oceňuje poslušnosť.
• Rozvážne mu pripomína, že občania Téb nepokladajú jeho rozhodnutie za spravodlivé.
• K: Mám vládnuť v mene iných a nie vo vlastnom?
• H: Ak štát si niekto prisvojí, je po štáte.
• K: Či nepatrí štát tomu, kto v ňom vládne?
• H: Musel by si vládnuť pustej zemi!

​

​

IV. DEJSTVO:

• Antigonu privádzajú do skalnej hrobky.
• S nárekom sa lúči s ešte nenaplneným životom.
• Rodáci moji, teraz poďte sa pozerať na mňa, v akej hroznej biede tu kráčam, ako celé nebesá a slnko objíma môj zrak – ó, veď je to naposledy! Lebo mňa už vedie nám všetkým spoločný boh Hádes k brehu Achetontu a musím ta ísť živá ja, čo som nepoznala nehu manžela, ktorej nikto nepozýva svadobných hostí, ktorej nezazvučí tón svadobných piesní! Môj muž – Acheron!

​

V. DEJSTVO:

• Veštec Teiresias príde oznámiť kráľovi, že ani bohom sa nepáči rozhodnutie kruto potrestať Antigonu, lebo neprijímajú dym obetí.
• Vyzýva kráľa k rozvážnosti.
• Všetci ľudia sú si rovní v tom, že robia chyby, preto nenazývam nerozvážnym muža, ktorý pochybil a padol do nešťastia, ak má vôľu ustúpiť a chybu napraviť. No tvrdohlavosť je znak bláznovstva!
• Teiresias veští nešťastie.
• Nuž dobre, teda vedz, že slnko neopíše na nebesiach mnoho kruhov, a už budeš musieť za tých pár mŕtvych platiť jedným mŕtvym z vlastnej krvi.

​

EPILÓG:

​

• Kreon vošiel do skalnej hrobky a našiel tam Haimona, ako v slzách objíma už mŕtvu snúbenicu (obesila sa na vlastnom závoji)

​

• Keď Haimon zbadal otca, vytasil svoj meč a prebodol sa.

​

• Keď sa to dozvie kráľovná Eurydika, spácha samovraždu.

​

• Kreon šalie od bolesti a smútku až vo chvíli, keď o všetko prišiel svojím pričinením.

​

ZÁKLADNÉ ZNAKY ANTICKEJ DRÁMY:

• CHÓR (zbor – tancoval a spieval)
• POSTAVY – VÝRAZNÉ OSOBNOSTI (Antigona)
• BOJ JEDNOTLIVCA S NEPRIATEĽSKÝMI SILAMI (Antigona sa vzoprie Kreónovi)
• SMRŤ HLAVNÉHO HRDINU (Antigona je osamotená vo svojom boji, ale nevzdáva sa svojich ideálov, preto umiera)
• KATARZIA (morálna očista v závere hry)
• TROJJEDNOTA MIESTA, ČASU A DEJA (mesto Téby, jeden deň, príbeh Antigony)
• VYŠŠÍ ŠTÝL JAZYKA (umelecký, patetický)
• VIAZANÁ REČ (časomiera)

Ukážka

KREÓN: A napriek tomu si sa odvážila?

ANTIGONA: Áno! Lebo to bol zákaz, ktorý nepochádzal

od Dia a ani Diké, spoločníčka

bohov v podsvetí, nám nenariadila

nič podobné. Nuž usudzovala som, že

tvoj zákaz, vôľa smrteľníka, nemá takú

silu, aby rušil nenapísané a neochvejné božie zákony. 

Tie predsa nie sú dnešné ani včerajšie, tie platia

od dôb, kam nám pamäť nesiaha, a platia večne. 

Netúžila som byť postihnutá trestom za ich porušenie, 

nezastrašili ma ani tvoje hrozby. Že ma čaká

smrť? To viem aj bez teba. Smrť čaká všetkých,

A že zomriem predčasne? Tým iba získam.

Pretože ak niekto žije v stálom

utrpení ako ja, smrť sa mu stáva

vykúpením. Vôbec neplačem nad svojím

osudom. Ak by som pripustila, aby

zabitý syn mojej matky ležal nepochovaný,

to by ma bolelo – nič iné.

Ale keď sa tebe zdá, že som si počínala pochabo,

vedz, že ma z pochabosti obviňuje pochábeľ.

(Sofokles: Antigona)

�Diskutujte:

Čo sú to božie zákony?

Môže mať príkaz kráľa väčšiu silu?

Prečo pochovala antigona svojho brata?

Doplň mená:

Oidipus

Kreon

Eurydika

Antigona

Haimón

Isména

Polyneikos

Eteokles