NWÈL MAN NINI
Kont pou réfléchi asou abandonen
Alain LANDY novanm 2024
« Vini vyé a pédi kichoz » Dolo Rwanda
Kréyòl : Patricia CHAUVIRÉ
2
Mo trapé grenn oun listwè
Mo planté li annan mo mémwar
Li jèrmé, li pousé, li fléri
Mo ka fè zòt kado di tout so frwi
A zòt pa tou pou planté li
Konran, chenn-a ké kontinwé…
Pou tout timoun Lagwiyann ké toupatou asou Latè…
Mo sa roun vyé mouché ki toujou té kontan li liv.
Mo pa osi vyé ki Papa Nwèl* men mo pa lwen !
Sa lannen-a mo ka fè zòt kado di sa ti kont Nwèl.
Lò zòt ké li l’, zòt ké anprann bokou kichoz asou nou bèl péyi Lagwiyann.
Mo ka èspéré sa ké ba zòt anvi li roun lo ké roun patché liv !
Bon Nwèl pou zòt tout ! Piti kou gran !
Alain LANDY
* Annan so lenj rouj ké blan, ki sa koulèr roun sélèb mark soda, Papa Nwèl né lé 6 désanm 1809, annan Eta Ini Lamérik
3
Yé krik ! -> Yé krak !
Annan Lagwiyann, i té gen roun gangan yé té ka rélé Man Nini.
Man Nini té oun tibi lenbé.
Sa lannen-a, i ké li rounso ké so chat Griyon pou pasé fèt Nwèl. So timoun ké so gran timoun ka rété tro lwen. Roun gran lanmè ka séparé yé.
Man Nini ké préparé oun bon ti manjé kréyòl pou so kò kant menm !
Men so difé pa lé limen. Li pa gen gaz ankò é jòdla, tout magazen pròch fronmen. Atò, pou fè so kò plézi, granmoun-an ka sèrvi so kò roun gran bòl dilèt frèt. Lò i ka santi bon lòdò, Griyon so chat kouri vini è li ka fè bòl so métrès tonbé.
Lò li ka lévé di so fotèy, Man Nini ka tribiché, li ka glisé asou dilèt-a é li ka tòrdé so chiviy.
4
5
Aprézan, asiz annan so fotèy, li ka fronmen so wèy épi li ka sonjé so timoun.
Li ka wè yé toupiti asou so jounou, ka chichoté annan so zorè, chak a yépa tou :
Fout i té kontan annan sa ti moman-yan !
Man Nini ka pran somèy ; li ka sonjé yé.
Li pa ka tandé dézòrd li ganyen annan so kaz. I gen wichi wichi, i gen wacha wacha, i gen rounou rounou. I gen bagaj ka pasé.
6
7
Roun sèl kou, gran moun-an ka louvri so wèy. Roun bon lòdò ka chatrouyen son nen. Men li èstébékwé !
Alantou di li, a kou annan roun kont :
So tab charjé ké bon ti manjé kréyòl, déztrwa bouden, paté Lagwiyann, ariko rouj, bannann fri, ké janbon Nwèl tradisyonèl ké so siro byen chwit ka fè karamèl, kouvri ké tranch zannana.
Annan roun ti kwen kaz a, li ganyen roun ti sapen byen dékoré asou roun étajèr an bwa péyi. A so pyé, li ganyen déztrwa kado byen pozé.
8
8
8
9
Man Nini pa gen tan konprann sa ki pasé, li ka wè so gran timoun adoré asiz alantou di li :
Sa lannen-an, pa bliyé sonjé moun ki ké pasé lafèt Nwèl tou sèl.
10
11
To ka réfléchi
1- Koté sa listwè-a ka pasé ?
2- Sa to ka pansé di Man Nini ?
3- Sa to ka pansé di so chat Griyon ?
4- Sa to ka pansé di so fanmi ?
5- Sa to ka pansé di lafen sa kont-a ?
6- Sa to ka routyend di sa kont-an ? Ki léson ?
12
Déztrwa liv pou li ké lyannaj pou swiv
Roun nouvo liv pou li tou bònman !
Drôle de Noël pour Totila tortue
Nwèl Man Nini
Annan Lagwiyann, li té ganyen roun gangan yé té ka rélé Man Nini…
Sa lannen-an, li ké li rounso ké so chat Griyon pou pasé Nwèl.
Men roun sirpriz ka antann li.
Sa ki ké pasé koté Man Nini pou lafèt Nwèl aswè ?
Ou ké savé sa lò ou ké li - tou sèl oben ké ou fanmi – sa ti kont-a pou réfléchi.
Entèrnèt ka bay tout désen-yan pou bon tchò.
MAN NINI