Staroveká literatúra

Rozdelenie

• Orientálna (3. tis. pnl. – 5. st. n.l.)
• sumerská – Epos o Gilgamešovi
• hebrejská - Biblia
• indická – Mahábhárata, Rámajana
• a iné (čínska, egyptská, perzská)
• Antická (9. st. pnl – 5. st. n.l) – nazýva sa aj KLASICKÁ
• grécka – rozvíja sa filozofia: Sokrates, Platón, Aristoteles
• tragédie: Sofokles – Kráľ Oidipus, Antigona Euripides, Aischylos
• filozofia: Sokrates, Platón, Aristoteles
• bájky: Ezop
• poézia: Sapfo – prvá žena-poetka
• eposy: Homér – Ilias, Odysea
• vznik prvého románu: Langos – Dafnis a Chloé
• rímska
• poézia: Vergilius, Horatius, Ovidius
• bájky: Phaedrus
• filozofia: Marcus Aurelius

Sumerská literatúra a jej znaky

• jednou z najstarších literatúr 
• sumerská civilizácia a kultúra vznikli v Mezopotámii – krajine medzi riekami Eufrat a Tigris
• veda považuje Mezopotámiu za kolísku civilizácie a Biblia za „pozemský raj“, vznikli tu mestá Akkad, Babylon, Ur, Lagaš, Uruk, postupne sa tu vystriedali ríše: akkadská, babylonská, asýrska
• ZNAKY
• polyteizmus (viera v mnohobožstvo)
• podriadenosť ľudí bohom, ktorí majú kladné i záporné ľudské vlastnosti
• „polobohovia“ (potomkovia bohov a pozemšťaniek alebo naopak)
• túžba hrdinov po sláve a nesmrteľnosti, ich výnimočnosť
• symbolika postáv a predmetov (napríklad rastlina nesmrteľnosti)
• spracovanie najstarších príbehov a piesní do rozsiahleho epického diela (Epos o Gilgamešovi)

​

Epos o Gilgamešovi

• najstaršie dielo literatúry v písomnej forme
• hrdinský epos zapísaný Sumermi niekedy okolo r. 2700 pnl. klinovým písmom na 12-tich hlinených tabuľkách.
• Nájdené fragmenty diela pochádzajú z jeho rôznych verzií od 17. po 5. stor. pnl.
• ako prvé dielo prináša správu o potope sveta (Utanapištim = Noe, Ararat = Nisir)
• Miesto deja: Uruk
• hl. postavy:
• Gilgameš
• Enkidu
• Utanapištim
• obluda Chumbaba
• bohovia Šamaš, Ea, Enlil, bohyňa Ištar

EPOS

• je to rozsiahla epická skladba
• prvé eposy sa opierali o bájoslovie starovekých národov (báj je epický žáner, ktorý sa všeobecne pokladá za najstaršiu podobu ľudovej slovesnosti, najčastejšou témou bájí je život bohov, vznik sveta, pôvod človeka, zvierat a rastlín, súbor bájí nazývame mytológiou, bájoslovím)
• spracúva veľké historické udalosti, ktoré sú späté s kolektívom kmeňa, etnika alebo národa a jeho vodcami
• rozpráva o udalostiach, ktoré sa odohrali dávno, ale ešte stále majú vplyv na život kolektívu a jednotlivca
• má hlavnú dejovú líniu a epizódne/vedľajšie dejové línie
• vystupuje v ňom mnoho postáv (bohovia, polobohovia, ľudia)
• dej so všetkými odbočeniami vytvára epickú šírku – tvoria ju dôkladné opisy postáv, prostredia, predmetov, rozvinuté prirovnania, stále prívlastky a rôzne formy opakovania

​

​

EPOS a kompozícia eposu

• táto veršovaná epika bola veľmi rytmická, pretože bola určená na ústny prednes
• v antickej literatúre je epos zostavený vo veršovom systéme založenom na striedaní dlhých a krátkych slabík (časomerný veršový systém)
• KOMPOZÍCIA EPOSU
• propozícia – z lat. zámer, básnik zhrnie obsah diela
• invokácia – vzývanie Múz (básnik volá na pomoc Múzu/inšpiráciu)
• po invokácii prichádzajú dve dlhé opisné časti, v ktorých básnik predstaví postavy a opíše ich hrdinský boj  - do zápasu zasahujú bohovia, ktorí podporujú bojujúce strany alebo im škodia
• epos najprv existoval v ústnej podobe, až neskôr vznikajú písané eposy

​

Hebrejská literatúra - znaky

• monoteizmus
• odklon od kultu tela ku kultu duše
• život na zemi ako príprava na posmrtný život, nadzmyslovosť (transcendentálnosť)
• spracovanie najstarších príbehov a piesní do rozsiahleho epického diela
• Dielo: BIBLIA

Biblia

• z gr. ta biblia – knižočka
• prvá kompletná Biblia pochádza zo 4. st., no každá časť Biblie v jej súčasnej podobe pochádza až zo 16. stor., prechod od polyteizmu k monoteizmu
• Konštantín a Metod (9. st.) ako prví preložili časti Biblie (evanjeliá, podľa tej staršej verzie zo 4. stor.) do slovanského jazyka, Rusi z tohto ich prekladu Biblie vychádzali až do 19.st.
• Prvý pokus o preklad vybraných častí Biblie do slovenčiny – pod vedením mnícha Romualda Hadbavného v Červenom kláštore (18. st.)
• Starý zákon (zmluva, testament) – pôvodne židovská Tóra, obsahuje 46 spisov.
• obsahuje dejepisné (Genezis), prorocké (Jeremiáš) a poučné (Pieseň piesní) knihy.
• Nový zákon – obsahuje 27 spisov.
• dejepisné (Evanjeliá), poučné (Žalmy), prorocké (Zjavenie)

Znaky antickej literatúry

• literárne druhy vznikajú z útvarov ľudovej tvorby a aj neskôr sa nimi obohacujú
• spočiatku mala väčší význam najmä poézia, básnické útvary, pričom bývali prepojené s hudbou a tancom.
• spojenie hudby, slova a tanca sa zachovávalo dokonca aj v tragédii
• dôležité je spojenie s prírodou, s mytológiou, hrdina neraz koná pod vplyvom bohov (polyteizmus) alebo v závislosti od vôle bohov (osudová neodvratnosť - anaké)
• diela sa snažia vysvetliť príčinu javov vôkol seba a zaznamenať pre ďalšie generácie hrdinské činy svojich vládcov
• harmónia telesnej duše a krásy (kalokagatia)

​

​

Epická poźia a próza v staroveku

• báj/mýtus
• epos
• bájka
• anekdota
• podobenstvo

Báj/mýtus

• epický, pôvodne neveršovaný žáner
• primitívny názor človeka na svet
• kolektívne vedomie ľudskej spoločnosti
• nevysvetliteľné javy sú pripisované bohom/polobohom
• bohovia spravujú svet

​

• kniha GENEZIS má podobnosť s GILGAMEŠOM (Potopa sveta)

​

• Staré grécke báje a povesti.

Grécki a rímski bohovia

• vládca bohov:
• Zeus / Jupiter
• žena vládcu bohov:
• Héra / Juno
• vládca morí:
• Poseidón / Neptún
• bohyňa múdrosti:
• Aténa / Minerva
• bohyňa krásy a lásky:
• Afrodita / Venuša

​

bôžik lásky:

Eros / Amor

boh vojny:

Ares / Mars

boh svetla:

Apolón / Apollo

posol bohov:

Hermes / Merkúr

boh ohňa, sopiek, kováčov:

Hefaistos / Vulkanus

Epos

Homér - Ilias (Iliada) a Odysea

• Homér žil v 9. stor. pnl.
• hrdinský epos
• Odysea je voľné pokračovanie eposu Ilias, ktorý zachytával priebeh Trójskej vojny, syn panovníka Tróje Paris unáša Helenu, ženu spartského kráľa Menelaa. Boj o Tróju končí jej porážkou po zdanlivom víťazstve (dar – trójsky kôň plný vojakov), zdôraznený boj hrdinu akým bol Achilles.
• Odysea sa odohráva 10 rokov po skončení Trójskej vojny, jeden z jej hrdinov – Odyseus sa vracia domov, k vernej manželke Penelope a k synovi, ktorý sa ho vydá hľadať – Telemachos.
• V oboch eposoch majú významné miesto grécki bohovia, ktorí riadia osudy ľudí.

​

Bájka

Ezopove bájky

• starobylý krátky neveršovaný (občas aj veršovaný) útvar
• vystupujú zvieratá s ľudskými vlastnosťami
• má ponaučenie
• využíva umelecké jazykové prostriedky

​

Podobenstvo/parabola

Anekdota

• krátky epický útvar
• v Biblii je ich mnoho
• je to príbeh z reálneho života podaný formou metafory - má hlbší zmysel

• krátky príbeh o udalosti zo života známej osobnosti
• má neočakávaný koniec s humorným vyznením
• je to vlastne vtip

Skloňovanie mien na –us, -os, -es, -as

• V prípade gréckych alebo rímskych mien sa prípony –us, -os, -es, -as pri skloňovaní strácajú
• Hefaistos – bez Hefaista, Hefaistovi...
• Eteokles – bez Eteokla, Eteoklovi...

​

• Pozor!: ZEUS = bez Dia, Diovi, Dia, o Diovi, s Diom

Niekoľko otázok a odpovedí

• Čo zobrazuje staroveká literúra?
• Dobu, v ktorej žili autori spomínaných diel, významné historické medzníky, hrdinov svojej doby a ich hrdinské činy. Hrdina žije v súlade s prírodou.
• Kto je prítomný vo väčšine diel starovekej lit. (s výnimkou bájok)
• bohovia
• O čo sa snaží staroveká literatúra?
• vysvetliť príčinu javov vôkol seba a zaznamenať pre ďalšie generácie hrdinské činy svojich vládcov
• Ako je zobrazený človek v starovekej literatúre?
• Ako bytosť závislá od vôle bohov, ako tvora, ktorý síce hľadá zmysel života, ale svoj vlastný osud neriadi sám.

Termíny

• lyrika – lit. druh, autor vyjadruje myšlienky, pocity, nálady
• epika – lit. druh, autor prerozpráva určitý príbeh, má dej
• dráma – lit. druh, dielo založené na dialógoch postáv
• poézia – lit. forma, veršovaný text usporiadaný do strof
• próza – lit. forma, súvislý text usporiadaný do odsekov.
• báj – epický žáner prózy, považuje sa za najstaršiu podobu ľudovej slovesnosti. Témou bájí je vznik sveta, pôvod človeka, vysvetlenie javov, ktoré staroveký človek nechápal, božskými zásahmi. V bájach vystupujú bohovia a tí riadia osudy ľudí. báj = mýtus, bájoslovi = mytológia (súbor bájí jedného národa)
• bájka – epický žáner poézie aj prózy, zobrazuje mikropríbeh, v ktorom vystupujú najčastejšie zvieratá a tie majú vlastnosti ľudí, konajú a hovoria ako ľudia (antropomorfizácia). Vyplýva z nich ponaučenie.
• epos – epický žáner poézie, zobrazuje hrdinské činy osoby s výnimočnými schopnosťami, vidí len pozitíva tejto postavy, do života postáv zasahujú bohovia.

​