Dráma

Tvorivá dramatika

Definícia drámy

Dráma je literárny druh určený na predvedenie prostredníctvom dialógov a scénického diania.

Je to jeden zo základných literárnych druhov, popri epike a lyrike.

​

Vznik drámy

​

Staroveké Grécko (5. storočie p.n.l.) – považuje sa za kolísku drámy.

• Pôvodne bola súčasťou náboženských obradov spojených s uctievaním boha Dionýza.
• Prvé drámy boli tragédie a komédie.

Dionýzovské slávnosti – tu vznikali prvé dramatické súťaže, kde básnici predvádzali svoje diela.

​

Vývoj drámy v histórii

• Grécka dráma:
• Aischylos, Sofokles, Euripides – významní tragickí autori.
• Aristofanes – komédia.
• Rímska dráma:
• Menej významná ako grécka, často napodobňovala grécke vzory.
• Stredovek:
• Náboženské hry, mystériá, a mirákuly zobrazujúce biblické príbehy.
• Renesancia (16. storočie):
• Obrodenie drámy s dielami Shakespeara (tragédia, komédia, historická hra).
• Klasicizmus:
• Dodržiavanie prísnych pravidiel troch jednotiek (jednotnosť miesta, času a deja).
• Moderná dráma:
• Realizmus a symbolizmus. Autori ako Henrik Ibsen, Anton Pavlovič Čechov.
• Vznik nových žánrov (absurdná dráma - Samuel Beckett).

Základné znaky drámy

• Dialóg a monológ – hlavný prostriedok pre vyjadrenie deja a vnútorného sveta postáv.
• Scénickosť – je určená na hranie, nie na čítanie (má javiskové prevedenie).
• Konflikt – základný dramatický prvok, zrážka protichodných síl alebo postáv.
• Postavy – nositelia deja, môžu byť hlavné a vedľajšie.
• Dej – rozdelený na jednotlivé akty alebo dejstvá, môže mať komplikovaný priebeh.
• Napätie – často gradácia deja smeruje k vyvrcholeniu (katarzii).

Hlavné dramatické žánre

Tragédia:

• Hrdinovia čelia osudovým konfliktom, často končí smrťou alebo katastrofou.
• Príklad: „Antigona“, „Rómeo a Júlia“.

Komédia:

• Humorné alebo satirické dielo s veselým záverom, rieši spoločenské problémy.
• Príklad: „Lakomec“ od Molièra.

Tragikomédia:

• Kombinuje prvky tragédie a komédie.
• Príklad: „Čakanie na Godota“ od Samuela Becketta.

Základné pojmy

Divadelná hra - dramatické dielo, ktoré je vhodné na divadelné prevedenie. Premiéra - prvé uvedenie divadelnej hry Repríza = druhé uvedenie divadelnej hry Derniéra (finále) - posledné uvedenie divadelnej hry

​

Žánre:

Tragédia

Blankvers – veršovaná tragédia

Komédia

Fraška– osobitný druh komédie

Veselohra– novodobá komédia

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

Činohra

Bábková hra

Rozhlasová hra

Televízna hra

Opera a opereta

Muzikál

Melodráma a pantomíma

Kompozícia drámy

Vonkajšia:

• dejstvá - časti hry oddelené spúšťaním opony, zväčša medzi dejstvami býva prestávka
• scény - zmena dekorácií, osvetlenia i hercov na javisku
• výstupy (zmena počtu osôb)

​

Vnútorná:

• úvod = expozícia
• zápletka = kolízia
• vyvrcholenie = kríza
• dejový obrat = peripetia
• rozuzlenie = katastrofa

Replika, dialóg, monológ

Monológ - je samostatný prehovor osoby.

Vnútorný monológ je špecifická výpoveď osoby, kt. táto adresuje sama sebe. Zachytáva myšlienky človeka vo chvíli zrodu t.j. v ich prvotnej ešte jazykovo nespracovanej podobe.

Dialóg je rozhovor medzi dvoma alebo viacerými osobami. Musí mať aspoň 2 repliky. Kontakt medzi replikami sa zabezpečuje aj jazykovými prostriedkami, a to nadväzujúcimi na predchádzajúci repliku.

Replika je základná jednotka dialógu. Ide o prehovor jednej osoby alebo literárnej postavy.

Na scénickej realizácii sa podieľajú:

dramaturg – vyberá dramatické diela

režisér – tvorca koncepcie a spôsobu divadelného prevedenia

herci

výtvarník a maskér,

hudobný skladateľ,

osvetľovač

kostymér

​

*rekvizity (pomôcky)

scénické poznámky – nahrádzajú reč rozprávača alebo odkazujú, čo má herec na javisku robiť