UTTARBHAKTIKA SNEHAPANA
What is snehana?
The process which produces :
Snehana
Vishyandana
Mardavam
Kleda
Classification of snehana
Abhyanga
Shirodhara
Kayaseka
Shirobasti etc.
Bahya
Snehapana
Basti
Nasya
Bhojana etc.
Abhyantara
Order of treatment
Purvakarma | |
Deepana | Pachana |
| |
Pradhana karma | |
Snehapana | |
| |
Paschata karma | |
Ahara vihara | Shodhan (if required) |
Deepana- pachana
सर्वदेह प्रविसृतान् सामान् दोषान् न निर्हरेत्
लीनान् धातुषु अनुत्क्लिष्टान् फलादामाद्रसानिव
आश्रयस्य हि नाशाय ते स्युः दुर्निर्हरत्वतः ll A.H.SU 13/28
मांसला मेदुरा भूरिश्लेष्माण विषमाग्नयः ॥ ३७ ॥
स्नेहोचिताश्च ये स्नेह्यास्तान् पूर्व रूक्षयेत्ततः ।
संस्नेह्य शोधयेदेवं स्नेहव्यापन्न जायते ॥ ३८ ॥
पाचनं हि रूक्षणमेव ।
How to apply deepana pachana in practice
Choorna:
Panchakola
Ajamodadi
Vaishwanara etc
Kashaya:
Dashamoola
Chirabilwa
Shunthi etc
Vati:
Chitrakadi
Agnitundi etc.
Properties of different Sneha dravya
Ghrita | Taila | Vasa | Majja |
|
|
|
|
Karmukta bheda of sneha
Shodhana
sneha
Shamana
sneha
Brimhana
sneha
Criteria | Shodhana | Shamana | Brimhana |
Purpose | Dosha utkleshana | Vyadhi shamana | Brimhana |
Form | Accha Sneha/vicharaa | Accha Sneha | Vicharana Sneha |
Dose | Uttama | Madhyam | Alpa |
Time | Morning | Morning | Any time with food |
Method | Akshudhita | Kshudhita | - |
Duration | Maximum 7 days | Till vyadhi shamana | Till samyaka brimhana |
Brumhana sneha�
व्याधीञ्जयेद्वलं कुर्यादङ्गानां च यथाक्रमम् ॥ A.H.SU 16/22 ॥
3. Uttarbhaktika Sneha- it cures the diseases occurring in the upper part of the body.
स्नेहः प्राग्भोजनात् कुर्यादूरुजङ्ग़ाकटीबलम्|�वेगानुलोम्यमारोग्यमधः कायगदक्षयम्|�मध्ये बृहत्त्वाग्निबलस्थिरताकुक्षिरुक्शमान्|�इन्द्रियस्थिरतामूर्ध्वमूर्ध्वजत्रुगदक्षयम्||२४||a.s su
Indication of brimhana Sneha:
बालवृद्धपिपासार्तस्नेहद्विण्मद्यशीलिषु
स्त्रीस्नेहनित्यमन्दाग्निसुखितक्लेशभीरुषु
मृदुकोष्ठाल्पदोषेषु काले चोष्णे कृशेषु च ll A.H. SU 16
पिपासार्ताः- तृट्पीडिताः ।
काले चोष्णे – ग्रीष्मादौ
Samyaka brimhana lakshanas:
वलं पुष्टद्युपलम्भन्ध कार्यदोष विवर्जनम् ॥
लक्षणं वृंहिते…….
��
Types of abhyantara snehapana
Accha sneha
Sadhya sneha
Pravicharana sneha
Accha Sneha
अच्छपेयस्तु यः स्नेहो न तामाहुर्विचारणाम् | �स्नेहस्य स भिषग्दृष्टः कल्पः प्राथमकल्पिकः | २६ |��केवल एवं, न संयुक्तः
अच्छच पेयश्व अच्छपेयः
केवलोपयोगित्वाद्बहूपयोगित्वाच्चेत्यर्थः ।
�
Indications | Contraindications |
Sneha satmya | Sneha dveshi |
Klesha saha | Kshama |
Nati sheeta/ ushna kala | Mridu koshta |
| Sneha- Madhya nitya |
Pravicharana sneha
Indications:
Sukumara | Shishu | Mridu koshta |
Krisha | Sneha dveshi | Klesha asaha |
Vriddha | Madhya sneha nitya | Ushna kala |
Pravicharana sneha
ओदनश्च वि लेपी च रसो मांसं पयो दधि |
यवागूः सूपशाकौ च यूषः काम्बलिकः खडः|२३
सक्तवस्तिलपिष्टं च मद्यं लेहास्तथैव च |
भक्ष्यमभ्यञ्जनं बस्तिस्तथा चोत्तरबस्तयः | २४|
गण्डूषः कर्णतैलं च नस्तःकर्णाक्षितर्पणम्|
चतुर्विंशतिरित्येताः स्नेहस्य प्रविचारणाः |२५|
Sadhya snehana
Indication:
बालवृद्धादिषु स्नेह परिहारासहिष्णुषु ॥ ३९ ॥
Important factors for abhyantara snehapana
Koshta
Agni
Assessment of koshta
Determined by following questions
Assessment of agni
Determined by following questions
Uttarbhaktika snehapana
Definition:
उत्तरभक्त भक्तोत्तरं औषधसेवन कालः । (आ.श.को)
औत्तरभक्तिक- भुक्तादुत्तरं सेव्यते इति । (आ.श.को):
Administration of Sneha dravya after intake of food is called as uttarbhaktika snehapana.
Synonyms:
अधोभक्तस्येति भोजनान्तेइत्यर्थः(डल्हण.सु.उ.२३/९)
The word adhobhakta is refers to that medicines administered after the food.
When the oushadha is administered after food, it strengthens the urdhva kaya (organs above the clavicles) and cures diseases which affects above the clavicles.
Administered sneha after food is also helps for normalising the udana vata and cures the urdhvajatrugata vikara
व्याधीञ्जयेद्बलं कुर्यादङ्गानां च यथा क्रमम् ll
A. H. SU 16
“ भक्तस्योपर्युपयुक्त ऊर्ध्वदेहजानिति यथाक्रमम् l ”
Time of administration and dose:
अधोभक्तं भक्तादनन्तरम्|�तत्तु व्यानविकृतौ प्रातरा-�शान्तमुदानविकृतौ पुनः सायमाशान्तम्|�पूर्वकायस्य�च बलाधानार्थं तद्गतेषु व्याधिषु च श्लैष्मिकेषु च�प्रशमाय स्थूलीकरणार्थञ्च||१७||
अधोभक्तं नाम यद् भक्तात् भोजनादनन्तरं तत्कालमेवोपयुज्यते| तच्च व्यानविकृतौ प्रातर्भोजनानन्तरं कार्यम्| उदानविकृतौ पुनः सायं भोजनानन्तरमिति|��तदुभयकालान्यतरप्रयुज्यमानमपि पूर्वकायस्योरःप्रभृतेर्बलाधानार्थं तद्गतेषु पूर्वकायस्थेषु चव्याधिषु प्रशमाय देहस्य स्थूलीकरणाय च भवति|| १७||
अन्तराभक्तं यत्पूराह्णे भक्ते जीर्णे मध्याह्ने भेषज-�मुपयुज्यते|�तस्मिंश्च जीर्णे पुनरपराह्णे भोजनम्|�एतेन�रात्रिर्व्याख़्याता|�तद्दीप्ताग्नेर्व्यानजेष्वामयेषु||A.S.SU 23/19
अन्तराभक्तं नाम यत् पूर्वाह्णे भोजनमुपयुज्य तस्मिन् जीर्णे मध्याह्न औषधमुपयुज्यते| तस्मिंश्चौषधे जीर्णे तदहरेव पुनः सायं भोजनमिति| अनेनान्तराभक्तस्य कालेन निशोपयुज्यमानस्यौषधस्य कालो व्याख़्यातः| एतदेवाह-अनेन रात्रिर्व्याख़्यातेति| तेनैतदुक्तं भवति-निशा यस्यौषधस्य काल उक्तः तदेवमुपयुज्यते| सायं भुक्ते जीर्णे याममात्रगतायां निशायामौषधमुपयोज्यम्| तस्मिंश्च जीर्णे पुनर्द्वितीयेऽहनि प्रातर्भोजनमिति| एतच्च प्रासङ्गिकग्रन्थं परित्यज्य तदित्यनेनान्तराभक्तं परामृश्य दीप्ताग्नेरित्यादि विषयस्य निर्देशः| यस्मान्निशायां प्रयुज्यमानस्य जत्रूर्ध्वामयेष्वित्यनेन विषयं वक्ष्यति|| १९||
Indications
Apabahuka
Bahushosha
Talushosha
ucchairbhashyajanya vyadhis
Ardita
Rajayakshma
Suryavarta
kshavathu
sira-amsa-parshwa-shola
vata paithika kasa
Apabahuka
Apabahuka - affects Amsa Sandhi.
Avabahuka - not mentioned in the Nanatmaja Vata Vyadhi.
Acharya Susruta, Vagbhata - Avabahuka a Vata Vyadhi.
Not explained by charaka, but word bahu sosha had been used instead.
Madhava Nidana - Amsa Shosha and Avabahuka.
Amsa Shosha - preliminary stage -Sleshaka Kapha Sosha in Amsa Sandhi.
Avabahuka - Shleshaka Kapha Sosha + Shoola during movement, restricted movement etc.
Madhukosha Teeka:
Amsa Shosha - Dhatu Kshaya i.e., ShudhaVata Janya
Avabahuka - Vata Kapha Janya.
Amsa sandhi
Marma
Nirukti
“Amsa koorparantharam pratyangamekam.”
Paribhasha
शिराश्चाकुंच्य तत्रस्थो जनयत्यवबाहुकम् ॥
Apabahuka is a disease caused by kupita vata dosha, localizing around the amsa pradesha causing the shoshana of amsa sandhi, there by leading to akunchana of sire at that site and giving rise to bahupraspandaharatwam which means loss of or restricted movement of bahu.
Nidana
1. Bahya hetu:
marmabhighata(causing injury to vital parts of the body)
Bahya abhighata(injury to the region surrounding the amsa sandhi)
Indulging in vataprakopaka nidana that aggravate vata leading to the vitiation of vata in that region and is also known as dosha prakopajanya, which in turn leads to karmahani of bahu.
Plavana due to overexertion in the joint leads to vata kopa.
Bharavahana carrying heavy loads over the shoulder will cause vata prakopa and deformity in the joint capsule. This leads to disease formation.
Balawat vigraha wrestling with a person who is more powerful will cause aghata to the amsapradesha and vataprakopa takes place.
Dukkha shayya improper posture that creates a great amount of more pressure on the amsasandhi will disturb the muscular integrity, and provokes vata. This manifests the disease.
Samanya samprapti
Nidana
Mithya ahara vihara
Old age
Provocation of vyana vata
Sthanasamsraya in amsa pradesha
Sleshaka kapha sosha
Affliction of sira, snayu, mamsa, asthi, kandara
Bahu cheshta hara
Apabahuka
Marmabhighata samprapti
Abhyantara marmabhighata
Bahya marmabhighata
Amsa marmabhighata
Affliction of mamsa, sira, snayu, asthi, kandara
Provocation of vata
Bahu chesta hara
Avabahuka
Samprapti ghataka
Dosha involvement
Vata
Kapha
Pitta
Poorva roopa
“Avyaktam lakshanam tesham poorvaroopamiti smrutham”.
Few mild symptoms – acc. to chakrapanidatta
Very less symptoms- acc. to vijayrakshita the commentator of Madhava nidana.
So in apabahuka poorvaroopa can be taken as
Roopa
Praspandana Shareeraya Chalanam Idam Vyanasya Karma(Sushruta)
Frozen shoulder
Pathology
Symptoms
Phases
Differential diagnosis
| Inclusion criteria | Exclusion criteria |
1. एकांग रोग | हस्तं वा तोदशूलकृत् | पादं सड़कोचयत्येकं हस्तं |
2. विश्वाची | बायो: कर्म क्षयकरी | तलं प्रत्यङ्गुलीनां या कण्डरा बाहुपृष्ठतः |
3. अंश शोष | दौर्बल्य in अंससन्धि | मांस क्षय, मांस शोष |
4. अपबाहुक | अंसमूलस्थितो वायुः सिराः सड़कोच्य तत्रगाःबाहुप्रस्पन्दितहरं with shoola and sthambha | |
Sadhya asadhyata
samsargaja is sadhya
suddha vataj roga is krichra sadhya
dhatukshayaja is asadhya
Chikitsa
अवबाहौ हितं नस्यं स्नेहश्चोत्तरभक्तिकःll A.H.CHI 21/44
अवबाहौ नस्यादि हितम्| आमे तूपवास एव हित इत्युवाच सङ्ग्रहे (?)|�
अपबाहुके नावनमूर्ध्वभक्तं च निरामे स्नेहपानम् ll A.S.CHI.23
अपबाहुके स्नेहपानं घृतं तैलं वा दोषावस्थापेक्षं हितम्|
Chikitsa
Sushruta Samhita -
यथोद्देशं च सिराव्यधं कुर्यात् अन्यत्रावबाहकात् वातव्याधिचिकित्सितं चावेक्षेत २३
केवलं निरुपस्तम्भमादौ स्नेहैरुपाचरेत् ॥ ७५ ॥
नाव वायुं सर्पिर्वसातैलमज्जापानैर्नरं ततः ।
स्नेहक्लान्तं समाश्वास्य पयोभिः स्नेहयेत् पुनः ॥७६॥
यूपैर्ग्राम्याम्बुजानूपरसैर्वा स्नेहसंयुतैः ।
पायसैः कृशरैः साम्ललवणैरनुवासनैः ॥ ७७ ॥
नावनैस्तर्पणैश्चान्नैः………ll cha chi 28/75
बाहशीर्षगते नस्यं पानं चौत्तरभक्तिकम् ll cha chi 28/98
Chikitsa sara sangraha advises Nasya, Uttara bhaktika Snehapana, and Sweda for the treatment of Apabahuka.
तत्रोर्ध्वजत्रुकेऽभ्यङ्गः स्वेदो धूमः सनावनः ।
हितं वातघ्नमाद्यं च घृतं चौत्तरभक्तिकम् ।।cha su. 7/17 ।।
By considering the above references, this can be concluded as line of treatment of avabahuka.
taila used for abhyanga after entering into the body nourishes the body tissue, give strength.
swedana karma like pinda sweda, bashpa sweda, nadi sweda and avagaha sweda are mentioned which alleviates vata dosha.
Why to use brumhana nasya and snehapana in apabahuka
yogas :
Karpasathyadi tailam:
कार्पासास्थिबलामाषकुलत्थैः क्वथिते जले ।
देवदारुबलारास्ना कुष्ठसर्षपनागरैः| शताह्वापिप्पलीमूलचव्यशिग्रुपुनर्नवैः |
कल्कितं तैलमाजेन क्षीरेण सहितं पचेत् ॥ तत्पाननावनाभ्यङ्गयोगात्सर्वानिलापहम् ।
विशेषादपबाहुं च पक्षाघातार्दितं हरेत् ॥
सहस्रयोग तैलप्रकरण
Mashadi taila:
माषक्वाथे बलाक्वाथे रास्नाया दशमूलजे ।
यवकोलकुलत्थानां छागमांसभवे पृथक् ॥
प्रस्थे तैलस्य च प्रस्थं क्षीरं दत्त्वा चतुर्गुणम् I
रास्नात्मगुप्तासिन्धूत्थशताह्वैरण्डमुस्तकैः ॥
जीवनीयबलाव्योषः पचेदक्षसमैर्भिषक् ।
हस्तकम्पे शिरःकम्पे बाहुशोषेऽवबाहुके ॥
बाधिर्ये कर्णशूले च कर्णनादे च दारुणे ।
विश्वाच्यामर्दिते कुब्जे गृध्रस्यामपतानके ॥
वस्त्यभ्यञ्जनमानेषु नावने च प्रयोजयेत्।
माषतैलमिदं श्रेष्ठमूर्ध्वजत्रुगदापहम् ॥ bhaishajya ratnavali
माषसिन्धुबलारास्नादशमूलक हिङ्गुभिः ।
वचाशिवजटाऽऽ ख्याभिः सिद्धं तैलं सनागरम् ।।८८
ऊर्ध्वं भक्ताशनाद्धन्याद् बाहुशोषापबाहुकौ ।
विश्वाचीमुद्धतां चापि पक्षाघातं तथाऽर्दितम् ।। ८९ ।।
Prasarani taila
विशेषतो हनुस्तम्भं जिह्वास्तम्भं तथाऽर्दितम्
गद्गदत्वञ्च विश्वाचीं मन्यास्तम्भापबाहुकौ ।। ३९ ।।
त्रिकशूलं गृध्रसीञ्च खञ्जतां पढतां तथा ।
कलायखञ्जतां खल्लों स्तम्भं सङ्कोचमेव च ।। ४० ।।
आन्तरं बाह्यमायामं तथा दण्डापतानकम्
धनुर्वातञ्च कुब्जत्वं व्यपोहति न संशयः ।।४१।।
क्षीणानां स्थविराणाञ्च वातसङ्कोचितात्मनाम् ।
प्रसारयेद्यतोऽङ्गानि तदुक्तया प्रसारणी ।।४२।। B.P.24
Parinata Keriksheeradi Taila�
परिणतरीक्षीरे जंबीरफलोदकेन तुलितेन ।
क्षणदासुरधूप शृतं तैलं ापबाहुकं जयति ॥
माषप्रस्थं समावाप्य पचेत् सम्यग्जलाढके।
पादशेषे रसे तस्मिन् क्षीरं दत्त्वा चतुर्गुणम् ।। १५७ ।।
प्रस्थम तिलतैलस्य कल्कं दत्त्वाऽक्षसम्मितम्।
जीवनीयानि यान्यष्टौ शतपुष्पां ससैन्धवाम् ॥१५८
रास्नाऽऽत्मगुमा मधुकं बला व्योषं त्रिकण्टकम्।
पक्षाघातेऽर्दिते वाले कर्णशूले सुदारुणे ।। १५९ ।।
मन्दसुतौ चाश्रवणे तिमिरे च त्रिदोषजे।
हस्तकम्पे शिरः कम्पे विश्वाच्यामवबाहुके ।। १६० ।।
शस्तं कलायखञ्जे च पानाभ्यञ्जनवस्तिभिः ।
माषतैलमिदं श्रेष्ठमूर्ध्वजत्रुगदापहम् ।। १६१ ।।CHAKRADATTA 22
Saptaprastha masa taila
हस्तकम्पे शिरः कम्पे बाहुशोषेऽवबाहुके ।। १८३ ।।
बाधिर्ये कर्णशूले च कर्णनादे च दारुणे।
विश्वाच्यामर्दिते कुब्जे गृध्रस्यामपतानके ॥ १८४ ॥
वस्त्यभ्यञ्जनपानेषु नावनेषु च दापयेत् ।
माषतैलमिदं श्रेष्ठमूर्ध्वजन्त्रुगदापहम् ॥
क्वाथप्रस्था: पडेवात्र विभक्त्यन्तेन भाषिताः ।। १८५ ।।
CHAKRADATTA
Swalpamasa Taila�
तैलं सङ्कुचितेऽभ्यङ्गो माषसैन्धवसाधितम्।
बाहुशीर्षगते नस्यं पानञ्चौत्तरभक्तिकम्।
काथोऽत्र मानिष्याद्यः सैन्धवं कल्कमेव च ।।CHARADATTA 22/155
Other references of uttarbhaktika snehapana
हितं वातघ्नमाद्यं च घृतं चौत्तरभक्तिकम् ।। १७ ।।
नावनं मधुराः स्निग्धाः शीताश्चैव रसा हिताः ॥
तेषां सिद्धिः तत्रोच्चैर्भाष्यातिभाष्यजामभ्यङ्गस्वेदोपनाह घूमनस्योपरि भक्तस्नेहपानरसक्षी रादिर्वातहरः सर्वो विधिर्मोनं च
प्रयुज्यमानं बहुशो घृतं चौत्तरभक्तिकम् ।।
cha chi. 8/91
Yogas:
Dashamooladhya ghrita
Rasna ghrita
Bala ghrita
बाहुशोषे पिबेत् सर्पिर्भुक्त्वा कल्याणक महतll chakradatta 22/28
THANK YOU