1 of 19

ISTANBULSKÝ DOHOVOR

MARICA PIROŠÍKOVÁ

2 of 19

ISTANBULSKÝ DOHOVOR A SLOVENSKÁ REPUBLIKA

  • K Istanbulskému dohovoru pristúpila v roku 2011 vláda Ivety Radičovej
  • SR ho odvtedy neratifikovala
  • premiér Robert Fico (Smer-SD) vo februári 2018 verejne vyhlásil, že nedá súhlas na to, aby vláda predložila Istanbulský dohovor na ratifikáciu
  • odôvodnil to existenciou legitímnych a zjavných rozporov medzi obsahom Istanbulského dohovoru a ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy

3 of 19

ISTANBULSKÝ DOHOVOR A SLOVENSKÁ REPUBLIKA

  • zároveň vyhlásil:
  • že prijíma záväzok, že všetko užitočné z Istanbulského dohovoru, čo nie je v slovenskom domácom práve, do neho bude inkorporované s tým, že 98–99 percent ustanovení tohto dohovoru je užitočných, a že po ich porovnaní so slovenskou právnou úpravou, budú okamžite prijaté všetky potrebné zákonné úpravy, aby ochrana žien, pokiaľ ide o násilie, bola na principiálne európskej úrovni
  • že pre vládnu koalíciu sú neprijateľné tie pasáže, ktoré hovoria o stereotypoch a rodovej rovnosti v zmysle odstraňovania takzvaných tradičných rolí mužov a žien v rodine

4 of 19

ISTANBULSKÝ DOHOVOR A SLOVENSKÍ BISKUPI

  • 13. februára 2018 sa stretli najvyšší predstavitelia kresťanských cirkví na Slovensku a dohodli na spoločnom vyhlásení k manželstvu, rodine a k tzv. Istanbulskému dohovoru
  • V ich vyhlásení je inter alia uvedené:
  • Násilie nikdy nie je vhodnou cestou na riešenie problémov. Je dobré, že si tieto pravdy v spoločnosti stále viac uvedomujeme a prispôsobuje sa tomu aj naša legislatíva, čo možno len oceniť. Pri dosahovaní ideálov je však rovnako dôležité, aké prostriedky si pri tom zvolíme. Účel nesvätí prostriedky a nie každá cesta vedie k vytýčenému cieľu.
  • Aj preto so znepokojením sledujeme iniciatívy, ktoré smerujú k ratifikácii kontroverzného dohovoru Rady Európy, tzv. Istanbulského dohovoru.

5 of 19

ISTANBULSKÝ DOHOVOR A SLOVENSKÍ BISKUPI

  • Istanbulský dohovor vidí koreň domáceho násilia aj v zaužívaných „rolách“ mužov a žien, ktoré nazýva stereotypnými, a žiada na riešenie tohto problému ustúpiť od špecifických čŕt biologicky danej ľudskej prirodzenosti muža a ženy v prospech tzv. rodovej rovnosti.
  • Pojem „rod“ pritom definuje ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“ (čl. 3, písm. c). Dohovor vyžaduje, aby odsúdeniahodné „stereotypné roly“ (čl. 12, ods. 1), ako aj zavádzanie „nestereotypných rodových rolí“ (čl. 14, ods. 1) posudzovala nejasne definovaná „skupina expertov“ (čl. 66), nadradená aj národným parlamentom.

6 of 19

ISTANBULSKÝ DOHOVOR A SLOVENSKÍ BISKUPI

  • Dohovor, ak sa bude aplikovať, zásadným spôsobom zasiahne do legislatívy, výchovy a vzdelávania vo všetkých signatárskych štátoch, pričom „k žiadnemu ustanoveniu dohovoru nie sú prípustné žiadne výhrady“ (čl. 78. ods. 1), okrem niekoľkých nepodstatných výnimiek.
  • Nemáme dôveru, že vyjadrenia expertov budú pravdivé a napomôžu účinne predchádzať domácemu násiliu. Skôr sa obávame šírenia genderovej a protirodinnej agendy.

7 of 19

ISTANBULSKÝ DOHOVOR A SLOVENSKÍ BISKUPI

  • Téma násilia v rodine si žiada komplexný prístup. Môže sa totiž týkať nielen žien, ale aj ďalších zraniteľných osôb. Každé násilie charakterizuje neúcta k ľudskej dôstojnosti, ktorá je ako dar od Boha nedotknuteľná.
  • Kresťanské cirkvi v Slovenskej republike sa hlásia k rovnosti pohlaví. Sme za ochranu žien pred akýmkoľvek násilím, nemôžeme však súhlasiť s ideológiami, ktoré rovnosť prezentujú ako rovnakosť a prichádzajú až k popretiu rozdielov medzi mužmi a ženami. Prirodzeným vzťahom muža a ženy nie je konflikt, ale povolanie k harmónii a vzájomnému doplňovaniu sa v Božom diele manželstva a rodiny.

8 of 19

DOHOVOR O OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD

  • SR je zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
  • z článkov 2, 3, 8 a 13 vyvodil ESĽP významné pozitívne záväzky štátu pokiaľ ide o účinnú ochranu obetí domáceho násilia, či sexuálneho zneužívania, ako aj vo vzťahu k ich náležitému vyšetreniu
  • základným pravidlom vyplývajúcim z judikatúry ESĽP k článku 2 Dohovoru je, že pokiaľ ide o úmyselné pozbavenie života alebo úmyselné násilné konanie, ESĽP vyžaduje trestnoprávnu reakciu a iba vyplatenie finančného zadosťučinenia, nech by bolo akékoľvek vysoké, nestačí
  • ESĽP vo svojej judikatúre k článku 3 osobitne chráni obete určitých trestných činov
  • opakovane zdôraznil, že v určitých situáciách (napr. ublíženie na zdraví, znásilnenie, domáce násilie) si efektívne odstrašenie od útokov na fyzickú integritu osoby vyžaduje účinný trestno-právny mechanizmus na zabezpečenie adekvátnej ochrany
  • podobne je obsiahnutý pozitívny záväzok štátu v článku 8 Dohovoru

9 of 19

DOHOVOR O OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD

  • účinný postup proti závažným trestným činom, pri ktorých ide o základné hodnoty a prvky súkromného života, vyžaduje podľa ESĽP náležité ustanovenia trestného práva
  • v prípade M. T. a S. T. v. Slovensko ESĽP zdôraznil, že tento postoj v zásade nie je obmedzený na prípady fyzického násilia, ale naopak osobitne v prípadoch domáceho násilia sa môže vzťahovať aj na psychické násilie
  • preto odmietol argument vlády SR o nevyčerpaní žaloby o ochranu osobnosti ako účinného prostriedku nápravy, ktorou sa podľa nej sťažovateľky údajne vystavené domácemu násiliu mohli domáhať zdržania sa zásahov do ich osobnej integrity
  • v prípade M. C. v. Bulharsko ESĽP zdôraznil, že účinná ochrana pred znásilnením a sexuálnym zneužívaním vyžaduje opatrenia trestnoprávnej povahy a odmietol argument vlády, že vnútroštátny systém poskytoval možnosť podania občianskoprávnej žaloby o náhradu škody voči páchateľom

10 of 19

DOHOVOR O OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD

  • štáty majú povinnosť prijať také legislatívne a iné opatrenia, ktoré efektívne zabránia porušeniu alebo budú mať odstrašujúci efekt na potenciálnych páchateľov
  • ESĽP vo svojej judikatúre osobitne zdôraznil povinnosť štátu zabezpečiť ochranu dieťaťa pred zneužitím
  • k porušeniu podľa ESĽP preto dochádza, ak sociálni pracovníci alebo štátne orgány vedeli alebo mali vedieť o tom, že obeť bola vo vážnom ohrození a neurobili potrebné kroky, aby predišli porušeniu práv
  • v prípade E. a ďalší v. Spojené kráľovstvo ESĽP vytvoril štandard pre porušenie práv dieťaťa z dôvodu zlyhania zabrániť sexuálnemu zneužitiu, ktorý sa aplikuje na sociálnych pracovníkov
  • k porušeniu pozitívnych povinností dochádza už vtedy, ak daný pracovník neuskutočnil dostupné primerané opatrenia, ktoré skutočne mohli zmeniť alebo zmierniť spáchanú škodu

11 of 19

DOHOVOR O OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD

  • v prípade E. S. a ďalší v. Slovensko ESĽP rozšíril túto zodpovednosť nielen na nečinnosť individuálnych sociálnych pracovníkov, ale aj na procesy v rámci systému, ktoré viedli k neúčinnej ochrane
  • aj v týchto prípadoch platí, že ak niektorá osoba obhájiteľným spôsobom tvrdí, že bola vystavená zaobchádzaniu, ktoré je nezákonné a v rozpore s článkom 3 Dohovoru, potom toto ustanovenie implikuje požiadavku viesť účinné oficiálne vyšetrovanie
  • táto povinnosť musí viesť k identifikácii a potrestaniu zodpovedných osôb a nemožno ju obmedziť len na prípady zlého zaobchádzania zo strany zamestnancov štátu
  • dodržiavanie procesných požiadaviek článku 3 sa posudzuje na základe niekoľkých základných parametrov: primeranosť vyšetrovacích úkonov, rýchlosť vyšetrovania, účasť poškodeného a nezávislosť vyšetrovania
  • tieto prvky navzájom súvisia a každý z nich, posudzovaný samostatne nie je samoúčelný. Na základe týchto kritérií ESĽP hodnotí stupeň účinnosti vyšetrovania

12 of 19

DOHOVOR O OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD

  • aj pozitívny záväzok štátu obsiahnutý v článku 8 Dohovoru zaručiť telesnú integritu jednotlivca môže byť rozšírený na otázky týkajúce sa účinnosti vyšetrovania
  • v prípade porušenia článkov 2 a 3 Dohovoru, ktoré sa zaraďujú medzi najzákladnejšie ustanovenia Dohovoru, má byť odškodnenie za nemajetkovú ujmu prameniacu z porušenia dostupné ako súčasť prostriedkov nápravy
  • podobné názory vyslovil ESĽP aj v súvislosti s neoprávnenými zásahmi do práv zaručených článkom 8 Dohovoru

13 of 19

AKO ZLEPŠIŤ OCHRANU OBETÍ

  • legislatívne zmeny v prípade identifikovaných nedostatkov
  • vzdelávacie aktivity Justičnej akadémie SR organizované pre sudcov, prokurátorov aj sociálnych pracovníkov v tejto oblasti, na ktorých sú pravidelne oboznamovaní o relevantnej judikatúre ESĽP
  • sú im poskytované aj informácie aj z iných vedných odborov, ako psychológia, psychiatria a to nielen pokiaľ ide o formy domáceho násilia, sexuálneho zneužívania ale aj správanie obetí takejto trestnej činnosti, či možných prienikov tohto javu v rámci poručenských sporov o deti
  • odborné články publikované v tejto oblasti
  • v prípade pochybení OČTK majú obete prístup na Ústavný súd SR prostredníctvom ústavnej sťažnosti podľa článku 127 Ústavy SR
  • uvedené aktivity sa realizujú bez ohľadu na ratifikáciu Istanbulského dohovoru
  • Aké sú výhody pristúpenia k Istanbulskému dohovoru v pomere s negatívami, na ktoré upozorňuje široká slovenská verejnosť aj predstavitelia kresťanských cirkví?

14 of 19

OCHRANA OBETÍ A ÚČINNÁ IMPLEMENTÁCIA SMERNICE O OBETIACH

  • prvé snahy o úpravu problematiky obetí trestných činov na Slovensku sa uskutočnili 1. januára 2016, kedy nadobudla účinnosť novela Trestného poriadku, ktorej hlavným dôvodom bola transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (ďalej len "smernica o obetiach")
  • smernica o obetiach bola v tomto období transponovaná len čiastočne a zostávajúca transpozícia smernice v častiach týkajúcich sa zabezpečenia a fungovania podporných služieb pre obete trestných činov mala byť vykonaná neskôr
  • úplná transpozícia smernice o obetiach sa vykonala až o dva roky neskôr, a to zákonom č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o obetiach trestných činov"), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2018

15 of 19

OCHRANA OBETÍ A ÚČINNÁ IMPLEMENTÁCIA SMERNICE O OBETIACH

  • v čase príprav nového zákona o obetiach bola Slovenská republika v omeškaní s transpozíciou smernice o obetiach viac ako dva roky, čoho následkom bolo konanie voči Slovenskej republike zo strany Európskej komisie (ďalej len "Komisia") o porušení podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEÚ")
  • práve preto bolo ako jedným z hlavných dôvodov predloženia návrhu zákona o obetiach trestných činov, snaha o odstránenie tohto transpozičného deficitu
  • v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024 sa táto zaviazala prehodnotiť platnú právnu úpravu odškodňovania obetí násilných trestných činov, pokračovať v prijímaní systémových riešení na ochranu a podporu obetí trestných činov a prijať opatrenia s cieľom minimalizovať opakovanú a druhotnú viktimizáciu obetí, a to najmä detských obetí a obetí domáceho násilia

16 of 19

OCHRANA OBETÍ A ÚČINNÁ IMPLEMENTÁCIA SMERNICE O OBETIACH

  • zákon č. 217/2021 Z. z.
  • kľúčovú zmenu predstavuje zavedenie možnosti obete násilného trestného činu požiadať ministerstvo o odškodnenie už po začatí trestného stíhania
  • rozšírenie okruhu obetí násilných trestných činov o pozostalé blízke osoby, ktoré v čase smrti žili so zomretým v spoločnej domácnosti a o obete trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a trestného činu nedobrovoľného zmiznutia, ktorým bola spôsobená nemajetková ujma
  • zjednodušenie prístupu obetí trestných činov k odbornej pomoci aj prostredníctvom zriadenia intervenčných centier, ktoré by mali vykonávať svoju činnosť v rámci každého kraja

17 of 19

OCHRANA OBETÍ A ÚČINNÁ IMPLEMENTÁCIA SMERNICE O OBETIACH

  • zákon č. 49/2023 Z. z.
  • cieľom zákona bolo zvýšiť ochranu obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov a ochrániť ich pred druhotnou viktimizáciou
  • v záujme ochrany obete pred druhotnou viktimizáciou možno

a) lekárske vyšetrenie prikázať v nevyhnutnej miere a len vtedy, ak je to potrebné na účely trestného konania,

b) viesť výsluch obzvlášť zraniteľnej obete v prípravnom konaní spravidla osobou pohlavia určeného vypočúvanou osobou, ak tomu nebránia závažné dôvody,

c) tlmočiť výsluch obzvlášť zraniteľnej obete spravidla osobou pohlavia určeného vypočúvanou osobou, ak tomu nebránia závažné dôvody,

d) klásť otázky smerujúce do intímnej oblasti vypočúvanej obete, len ak je to nevyhnutné pre objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie

18 of 19

Ďakujem Vám za pozornosť!

19 of 19

ZDROJE

  • https://tvnoviny.sk/domace/clanok/78699-fico-odmietol-schvalit-istanbulsky-dohovor-o-predchadzani-nasiliu-na-zenach
  • http://www.eparchiapo.sk/sk/dokumenty/aktuality/spravodajstvo/slovenski-biskupi-sa-v-badine-dohodli-na-vyhlaseni-k-istanbulskemu-dohovoru