Papa Nwèl pa ka vini Lagwiyann sa lannen-a
Kont pou réfléchi : asou solidarité
« Roun lanmen lavé ròt (Une main lave l'autre, il faut s'entraider) »
Kréyòl : Patricia CHAUVIRÉ
Alain LANDY : novanm 2024
2
Pèrsonaj
Papa Nwèl
Mèt Bwa
Chouval Trwa Pat
Manman Nwèl
Manman Dilo
Anansi
Ladjablès
Loup Garou, Lou Garou ou Gigonbya
Baklou
Maskilili
3
Déztrwa enfòrmasyon asou pèrsonaj kont Nwèl
Anansi
Maskilili
Mèt Bwa
La Diablesse Ladjablès
Manman Dilo
Baklou
Chouval Trwa Pat
Loup Garou, Lou Garou ou Gigonbya
4
Mo trapé grenn oun listwè
Mo planté li annan mo mémwar
Li jèrmé, li pousé, li fléri
Mo ka fè zòt kado di tout so frwi
A zòt pa tou pou planté li
Konran, chenn-a ké kontinwé…
Pou tout timoun Lagwiyann ké toupatou asou Latè…
Mo sa roun vyé mouché ki toujou té kontan li liv.
Mo pa osi vyé ki Papa Nwèl* men mo pa lwen !
Sa lannen-a mo ka fè zòt kado di sa ti kont Nwèl.
Lò zòt ké li l’, zòt ké anprann bokou kichoz asou nou bèl péyi Lagwiyann.
Mo ka èspéré sa ké ba zòt anvi li roun lo ké roun patché liv !
Bon Nwèl pou zòt tout ! Piti kou gran !
Alain LANDY
* Annan so lenj rouj ké blan, ki sa koulèr roun sélèb mark soda, Papa Nwèl né lé 6 désanm 1809, annan Eta Ini Lamérik
5
Yé krik, yé krak…
Sa lannen-a, Papa Nwèl malad tou bònman.
Li ka tousé, li ganyen lafyèv épi li pa ké pwé vini Lagwiyann pou bay tout timoun saj yé kado.
Li ké rété annan so lit pou li swagné so kò.
Atò, Manman Nwèl ka téléfoné Manman Dilo pou li trapé solisyon.
Manman-yan toujou ka trapé solisyon lò timoun-yan gen problèm.
6
Manman Dilo gen roun bon lidé.
- Manman Nwèl, mo ké rélé tout kréatir danbwa ki abitchwé fè timoun-yan pè pou mandé yé idé nou. Asiré pa pitèt, sa lannen-an, kou chak lannen pou Nwèl, tout timoun Lagwiyann ké trapé yé joujou. Epi, mo ké fè yé roun ti sirpriz an plis ! Pran swen di ou épi mo ka swété ou mari roun bon lasanté.
7
Déztrwa jou anvan Nwèl, annan roun ti kaz òbò larivyè Irakoubo, Manman Dilo fè Lou Garou, Maskilili, Ladjablès, Mèt Bwa, Anansi, Baklou ké Chouval Trwa Pat vini.
- Mo zanmi-yé, manman Nwèl fè mo savé annan téléfòn ki so mari byen malad. A pou sa, li pa pwé fè so gran distribisyon kado ké joujou sa lannen-a. Mo fè li lapromès ki nou té ké trapé roun solisyon pou Lagwiyann.
8
Aprè yé réfléchi lontan, aprè roun bon manjé ansanm, chak kréatir danbwa bay so lidé.
Ladjablès té ké charmé roun moun ka travay latè pou trapé roun kabroué ki té ké sèrvi pou charwayé tout kado asou larout Lagwiyann. Chouval Trwa Pat propozé tiré kabroué-a.
9
Pou alé annan vilaj asou flèv a, Anansi ké Manman Dilo té ké alé annan kanno.
10
Mèt Bwa ké Maskilili ki byen konnèt danbwa té ké swiv léyon a pyé pou alé annan vilaj ki séré ofon danbwa.
11
Ladjablès ké Lou Garou té ké sèrvi kabroué tiré pa Chouval Trwa Pat asou larout pou alé annan lavil ké komin Lagwiyann pandan lannwit.
12
Men Baklou, ki gen mové karaktèr é ki pa kontan timoun-yan pyès, pa té lé gen pyès rol annan tou sa. Li lésé ròt kréatir danbwa-ya la épi li rantré a so kaz é li babyé :
- Kimoun té ké pè mo si mo ka jwé Papa Nwèl ?
13
Manman Dilo propozé ki, pou sa gran ké bèl jou, yé té ké préparé roun bon ti manjé tout ansanm : oun bon ti manjé kou sa moun abitchwé manjé lò li gen lafèt pou Nwèl. Epi yé té ké fè ti pa pou chak timoun Lgwiyann gen roun pou yé Nwèl.
Pou li menm, li ké poté zwit Monnsinéri-Tonégrann.
14
Tout moun ki té la trapé idé-a té bon tou bònman !
Maskilili ké préparé so chwit bouden ké so ti piman annan l’ ; Anansi, so janbon Nwèl, Lou Garou so frikasé kochon ; Ladjablès so chwit kontès ké so dizé milé ké déztrwa bon ji frwi ; Mèt Bwa té ké préparé douri ké ariko rouj.
15
Jou Nwèl, tout timoun Lagwiyann rousouvwè yé kado ké roun bon ti manjé kréyòl.
Jòdla, lò yé li annan ti kont-a sa ki rivé, yé pa pè ankò tout kréati danbwa annan listwè yé gangan ka konté yé… Pitèt Baklou rounso yé pè toujou.
Jwayé Nwèl pou zòt tout ! Piti kou gran !
16
Jou Nwèl, Manman Dilo ké tout so zanmi ki té rivé ranplasé Papa Nwèl annan Lagwiyann, fè lafèt tout ansanm : yé té kontan yé té rivé fè l’.
Roun lanmen lavé ròt.
Jwayé Nwèl
17
Baklou ki toujou gen mové karaktèr épi ki pa jen kontan timoun-yan pyès, li rété li rounso annan so kaz pou lafèt Nwèl, byen faché ; li annwiyé so kò kou roun rat ki mouri*.
* annwiyé kou roun rat ki mouri : a roun vyé èksprésyon fransé pa jòlòt men ki ka byen di sa i lé di !
18
To ka réfléchi :
1- Koté sa listwè-a ka pasé ?
2- Sa to ka pansé di Manman Nwèl ?
3- Sa to ka pansé di Manman Dilo ?
4- Sa to ka pansé di Baklou ?
5- Sa to ka pansé di ròt lèspri danbwa-ya ?
6- Ki pèrsonaj annan sa kont-a to té ké lé sa ? Poukisa ?
7- Es to konnèt ròt kont oben listwè ké lèspri danbwa? Kilès ?
8- Ki léson to ka trapé ké sa kont-a ?
19
Déztrwa liv pou li ké lyannaj pou swiv
Roun nouvo liv pou li tou bònman !
Papa Nwèl pa ké vini Lagwiyann sa lannen-a.
Sa lannen-a, a roun Nwèl ki pa ka sanblé ròt-ya.
Sa lannen-a, Papa Nwèl byen malad, li pa ké pwé boujé. Manman Nwèl ka mandé Manman Dilo trapé roun solisyon pou timoun Lagwiyann pwé rousouvwè yé kado.
Ki solisyon Manman Dilo flèv Lagwiyann ké pé trapé ?
Ou ké savé sa si ou ka li, tousèl oben ké ou fanmiy, sa ti kont pou réfléchi...
Tout désen-yan, a enternèt ki ka lofri yé.
Papa Nwèl
Manman Nwèl