1 of 38

z komplexných inšpekcií na gymnáziách

v školskom roku 2023/2024

ZISTENIA

Mgr. Alžbeta Štofková Dianovská

Hlavná školská inšpektorka

2 of 38

6. 11. 2024

Priebeh výchovy

a vzdelávania

Riadenie školy

Podmienky výchovy

a

vzdelávania

ŠkVP

Pedagogické riadenia

Vnútorný systém kontroly a hodnotenia

Sebahodnotiace procesy

v škole

Klíma a kultúry školy

Služby školy

Učenie sa žiakov

Vyučovanie učiteľom

Personálne podmienky

Priestorové podmienky

Materiálno-technické podmienky

Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

Zistiť stav a úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu, pedagogického riadenia a podmienok výchovy a vzdelávania v strednej odbornej škole.

Komplexná inšpekcia

ŠŠI hodnotí úroveň škôl a teda aj ich kvalitu v 3 oblastiach, ktoré jej stanovuje zákon (§ 13 ods. 1 zákona č.596/2003 Z.z.):

riadenie školy
podmienky výchovy a vzdelávania
výchovno-vzdelávací proces

Pretože neexistujú „štátne“ kritériá kvality škôl, využila ŠŠI svoje členstvo v SICI a v rámci spolupráce s inými inšpektorátmi (Holandsko, ČR) stanovila pre každú oblasť kritériá hodnotenia, ktoré sú bližšie zadefinované konkrétnymi indikátormi. Každé kritérium je rozpracované na konkrétne indikátory, ktoré dané kritérium bližšie špecifikujú.

Zverejnené sú na:

https://www.ssi.sk/wp-content/uploads/2024/09/ZS_24_25_web.pdf.

V oblasti riadenie školy sú hlavnými kritériami hodnotenia:

súladu školského vzdelávacieho programu (ŠkVP) so štátnym vzdelávacím programom (ŠVP) a plnenia stanovených cieľov v ŠkVP,
úroveň pedagogického riadenia,
účinnosť a efektivita vnútorného systému kontroly a hodnotenia,
klímy, kultúry (vzťahy medzi učiteľmi, žiakmi, U – Ž, spolupráca, podpora žiakom, mimoškolská činnosť)
služieb školy (práca výchovného/kariérového poradcu, podporných tímov)

V oblasti podmienok výchovy a vzdelávania:

stav personálnych podmienok (odbornosť vyučovania)
priestorových podmienok
materiálno-technických podmienok (učebné pomôcky, didaktická technika, IKT, učebnice a pod.)
podmienok na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní (dodržiavanie fyziologických a psychohygienických podmienok, BOZ pri výletoch, exkurziách a pod.,)

Z pohľadu ŠŠI je najdôležitejšou oblasťou hodnotenia práve úroveň výchovno – vzdelávacieho procesu.

V centre našej pozornosti pri hodnotení kvality výchovno-vzdelávacieho procesu je žiak – učenie sa žiaka. Sledujeme ho prostredníctvom rozvoja niektorých vybraných kľúčových kompetencií .

Kvalitu škôl vyhodnocuje ŠŠI v rámci komplexnej inšpekcie

3 of 38

Priebeh výchovy

a vzdelávania

4 of 38

Úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu bola priemerná vo väčšine škôl

ŠŠI vykonala kontrolu v 11 GYM sídliacich v meste, z ktorých 7 bolo štátnych a po 2 GYM boli súkromné a cirkevné.

Z celkového počtu bolo:

1 GYM so 4-ročným vzdelávacím programom (VP),
2 boli so 4-,5- a 8-ročným VP, 3 boli so 4-a 5-ročným VP a
5 bolo so 4-a 8-ročným VP.

S vyučovacím jazykom slovenským bolo 5 GYM

Priebeh výchovy a vzdelávania ŠŠI posudzovala na 23 predmetoch 5 vzdelávacích oblastí. Vykonaných bolo 554 hospitácií, a to zo vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia 251, Matematika a práca s informáciami 116, Človek a príroda 111, Človek a spoločnosť 74, Človek a hodnoty 2.

Na základe výsledkov hospitačnej činnosti (Graf 2) bola vyhodnotená úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu ako priemerná vo väčšine škôl (10) a v 1 škole ako dobrá.

5 of 38

Celková úroveň rozvíjania kľúčových kompetencií v učení sa žiakov bola na priemernej úrovni (60,8 %)

6 of 38

Komunikačné kompetencie boli rozvíjané na dobrej úrovni (76,5 %)

Komunikačné kompetencie boli rozvíjané na dobrej úrovni (76,5 %) a zároveň z posudzovaných kompetencií na najvyššej. Pozitívom bola schopnosť žiakov reagovať na podnety s využitím primeranej slovnej zásoby a odbornej terminológie. Ich rozvíjanie oslabovala práca s textom na vyšších úrovniach čítania s porozumením, interpretácia textu a jeho hodnotenie, ako aj tvorba textu ústneho alebo písomného.

Úroveň práce s textom znižovalo menej príležitostí na spracovávanie a prepájanie informácií so svojimi poznatkami. Zlepšenie si vyžaduje ako rozvíjanie schopnosti uvažovať o texte a dať do kontextu širšie súvislosti, tak aj rozvíjanie tvorivých schopností žiakov pri produkcii vlastného ústneho alebo písomného textu.

Len na necelej polovici hodín (47,8 %) bol rozvoj komunikačných zručností žiakov podporený zmysluplným využívaním informačno-komunikačných technológií (IKT). Nedostatkom bolo, že IKT slúžili často na prezentovanie učiva, čo neviedlo k ich efektívnemu využívaniu žiakmi.

7 of 38

Riešenie úloh na rozvoj tvorivosti bolo na nevyhovujúcej úrovni

Druhú najnižšiu úroveň (57,5 %) dosiahlo rozvíjanie poznávacích kompetencií (Graf 5). Vyučujúci cielene rozvíjali najmä nižšie myšlienkové procesy zadávaním úloh overujúcich zapamätanie a porozumenie (93 %) a schopnosť aplikovať (88,7 %) už nadobudnuté poznatky v nových situáciách alebo myšlienkových operáciách. Žiaci boli vedení k riešeniam podľa vzorov, opakovaniu a napodobňovaniu. Často využívaná informačno-receptívna a reproduktívna metóda, ale aj kladenie zatvorených otázok vyžadujúcich odpoveď áno/nie alebo riešenie konvergentných úloh na úrovni nižších kognitívnych procesov nepodnecovali zvedavosť žiakov.

Úroveň poznávacích kompetencií znižoval rozvoj vyšších kognitívnych procesov. Schopnosť žiakov riešiť úlohy vyžadujúce analytické myslenie dosiahla 68,5 %, rozvíjanie schopnosti hodnotiť (vyvodiť závery, zaujať stanovisko) bola pozorovaná v oveľa menšej miere (46 %). Najmenej (28 %) boli žiaci vedení k tvorivosti (generovanie, plánovanie, produkovanie), čo korešponduje �aj s nedostatkom rozvíjania tvorivosti pri práci s textom. V predmetoch SJSL a etická výchova (ETV) nebolo zaznamenané riešenie úloh na tvorivosť vôbec, v predmetoch vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť len ojedinele (9,1 %). Ak však žiakom boli zadávané úlohy vyžadujúce preukázanie schopností hĺbkovej analýzy, samostatného uvažovania a vyvodzovania záverov, úlohy riešiť dokázali.

Zlepšenie si vyžaduje podnecovanie tvorivého potenciálu žiakov. Len v malej miere bol podnecovaný využívaním napr. divergentných úloh, čo oslabovalo práve rozvíjanie schopnosti žiakov prichádzať s novými alebo viacerými možnosťami riešení, hodnotiť, vyvodzovať závery.

Výsledky pozorovaní vyučovacích hodín ukázali, že rozvíjanie poznávacích kompetencií bolo tak ako v minulých školských rokoch negatívne ovplyvnené nízkou mierou a často aj absenciou zadávania úloh zameraných na rozvoj vyšších myšlienkových procesov najmä na úrovniach hodnotenia a tvorivosti. Rozvoj hodnotiacich schopností žiakov nebol zaznamenaný na viac ako 40,1 % VH a rozvoj tvorivosti �až na dvoch tretinách VH (65,9 %). Ak ale žiaci dosali príležitosť, tak úlohy na hodnotenie vedeli riešiť na 88,4 % VH, nevedeli ich riešiť na 11,6 % VH. Úlohy na tvorivosť mali možnosť riešiť len na tretine VH (34,2 %), pričom z týchto ich nevedeli riešiť na 18,0 % hodín.

Bádateľsky orientované vyučovanie, hoci mali školy naň vytvorené podmienky, bolo zastúpené v menšej miere, a to prevažne na úrovniach rozvíjania nižších kognitívnych procesov a zväčša na predmetoch zo vzdelávacej oblasti Človek a príroda.

8 of 38

Kompetencie k celoživotnému učeniu oslabovalo

!

nedostatok príležitostí na rozvoj kritického myslenia a práce s vlastnou chybou

!

nedostatočný priestor na uvedomenie si svojich silných a slabých stránok

!

neposkytnutie možností hodnotiť výchovno-vzdelávací proces, spolužiakov alebo seba

!

nerozvíjanie stratégií učenia (plánovania a organizovania) tak, aby žiaci dosiahli úspech a zlepšenie

K rozvoju kompetencií k celoživotému učeniu sa (58,5 %) prispela pomerne silná motivácia žiakov učiť sa, ktorá ich na väčšine pozorovaných hodín nabádala k aktivite a zapájaniu do činností. Žiaci si uvedomovali potrebu sebarealizácie s sebarozvoja na úrovni 69,9 %.

Oslaboval ju však na štvrtine VH

nedostatok príležitostí na rozvoj kritického myslenia a práce s vlastnou chybou,
ktorý súvisel aj s neposkytnutím možností hodnotiť výchovno-vzdelávací proces, spolužiakov alebo seba.
Zlepšenie si vyžaduje vytvorenie dostatočného priestoru na uvedomenie si svojich silných stránok, ktoré by žiakov viedeli k pokroku, a slabých stránok, na ktorých rozvoji by museli participovať a uvedomovať si potrebu a spôsob vlastného rozvoja.
Len 40,5 % žiakov sa v dotazníkoch vyjadrilo, že učitelia ich učia plánovať a organizovať si samostatne učenie, aby boli úspešní a zlepšili sa.

9 of 38

Rozvíjanie občianskych kompetencií

Človek a spoločnosť

32,4 %

Matematika a práca s informáciami

Človek a hodnoty

56,9 %

62,5 %

Najnižšie hodnotenie dosiahlo rozvíjanie občianskych kompetencií (46,2 %). Väčšia pozornosť venovaná získavaniu faktických poznatkov ako rozvoju samostatného myslenia a rozvíjaniu hodnotiacich úsudkov sa odrazila najmä na rozvoji občianskych kompetencií. Pomerne menší priestor a slabšie stimuly dostávali žiaci na vyjadrenie svojho presvedčenia alebo mienky, resp. preukázanie záujmov.

Zlepšenie si vyžaduje rozvoj schopnosti žiakov vyjadriť svoje stanovisko alebo názor a podporiť ho vhodne zvolenými argumentmi, a tak ho obhájiť. Avšak z pozorovaní VH vyplynulo aj to, že žiaci boli otvorení diskusii a ak dostali príležitosť, boli ochotní vypočuť si aj názor iných a prispieť tak k výmene skúseností k témam súvisiacim ako s učebným obsahom, tak aj k celospoločenským.

V najmenšej miere boli občianske kompetencie rozvíjané na predmetoch vzdelávacej oblasti Matematika a práca s informáciami (32,4 %). Pomerne nízke percento dosiahlo ich rozvíjanie aj vo vzdelávacích oblastiach Človek a spoločnosť (56,9 %) a Človek a hodnoty (62,5 %) i napriek tomu, že predmety týchto vzdelávacích oblastí na rozvoj občianskych kompetencií poskytujú dostatok príležitostí.

10 of 38

Pozitívne zistenia a oblasti vyžadujúce zlepšenie

podpora rozvoja efektívnej a vzájomne sa akceptujúcej komunikácie

rozvíjanie schopnosti vyjadriť svoj názor a argumentačne ho v diskusii podporiť

rozvíjanie kritického myslenia a práce s chybou

zadávanie úloh na rozvíjanie analýzy problému, samostatného uvažovania, hodnotenia a tvorivosti

podpora vzájomnej kooperácie s dôrazom na prezentovanie výsledkov spoločnej práce

POZITÍVNE

VYŽADUJÚCE ZLEPŠENIE

Výchovno-vzdelávací proces

Pozitívne

podpora rozvoja efektívnej a vzájomne sa akceptujúcej komunikácie

Vyžadujúce zlepšenie

rozvíjanie vyšších myšlienkových procesov zadávaním úloh na rozvíjanie samostatnej analýzy problému, samostatného uvažovania, ale najmä hodnotenia a tvorivosti;
rozvíjanie kritického myslenia a práce s chybou;
rozvíjanie schopnosti vyjadriť svoj názor a argumentačne relevantne ho vo vzájomnej diskusii podporiť;
podpora vzájomnej kooperácie s dôrazom na prezentovanie výsledkov spoločnej práce;
efektívne využitie IKT;
vyhodnocovanie dosiahnutých cieľov vyučovacích hodín s využitím (seba) hodnotenia.

Menej výrazná bola podpora rozvíjania procedurálnych a metakognitívnych poznatkov.
Učitelia zväčša využívali tradičné vyučovacie metódy, Bádateľsky orientované vyučovanie bolo zastúpené v menšej miere, prevažne na úrovniach rozvíjania nižších kognitívnych procesov a zväčša na predmetoch zo vzdelávacej oblasti Človek a príroda.
Zlepšenie si vyžaduje aj poskytovanie podporných stimulov pre učenie sa každého žiaka so zreteľom na výber úloh podľa schopností (65,5 %),
podpora aktívneho využívania IKT žiakmi, ako aj využívanie kooperatívnych techník, ktoré by posilnili zručnosť žiakov spoločne riešiť problém a participovať na výsledku práce.

11 of 38

Riadenie školy

12 of 38

Úroveň riadenia v 3 školách bola na veľmi dobrej úrovni

13 of 38

Celková úroveň riadenia škôl bola priemerná

14 of 38

Pozitívne zistenia a oblasti vyžadujúce zlepšenie

vypracovanie UP a UO umožňujúcich realizovať VaV v súlade s cieľmi výchovy a vzdelávania stanovenými školami a ŠVP

prerokovanie ŠkVP s orgánmi školskej samosprávy

vypracovanie vzdelávacích príležitostí pre žiakov so ŠVVP

akceptovanie poznámok k RUP týkajúcich sa delenia tried na skupiny alebo ich spájania

POZITÍVNE

VYŽADUJÚCE ZLEPŠENIE

Školský vzdelávací program

využitie disponibilných hodín na modifikáciu UP širokou ponukou vytvorených vyučovacích predmetov

15 of 38

Pozitívne zistenia a oblasti vyžadujúce zlepšenie

podpora profesijného rozvoja pedagógov

vedenie pedagogickej a ďalšej dokumentácie školy na tlačivách podľa vzorov schválených MŠVVaM SR a s uvádzanie korektných údajov

vydávanie rozhodnutí v súlade s právnymi predpismi

výmena a uplatňovanie poznatkov zo vzdelávaní v edukačnom procese, prijímanie opatrení na zlepšenie stavu

POZITÍVNE

VYŽADUJÚCE ZLEPŠENIE

Riadenie školy

ustanovenie a využívanie odbornej pomoci PK pri koncipovaní výchovno-vzdelávacieho procesu

dodržanie podmienok konania KS pri prestupe žiaka, podmienok prijímania na štúdium

16 of 38

Wellbeing pedagógov

48,7 %

stres z nadmernej záťaže

47,2 %

stres zo zodpovednosti za výchovu

27,9 %

negatívny dopad na zdravie

V nadväznosti na dotazník zisťujúci klímu školy vyplnili 269 PZ dotazník zameraný na wellbeing. Jeho výsledky niektoré zistenia z dotazníka klímy potvrdili.

Až 99,3 % PZ cítilo spoluzodpovednosť za činnosť školy,
do práce chodili radi (95,9 %) a svoju školu považovali za dobré pracovné miesto (92,6 %).
Väčšina tiež uprednostňovala výhody učiteľského povolania nad jeho nevýhodami (89,6 %).

Až skoro polovica učiteľov však pociťovala stres z nadmernej záťaže (48,7 %), zo svojej práce spôsobený zodpovednosťou za výchovu (47,2 %) a vzdelávanie žiakov (43,1 %), pričom skoro tretina (27,9 %) pripúšťala aj negatívny dopad uvedených indikátorov na svoje zdravie.

Pozitívom je, že pomerne istí sa učitelia cítili v riadení výchovno-vzdelávacieho procesu a verili vo svoje pedagogické schopnosti.

Všetci (100 %) tvrdili, že žiakom sú v prípade potreby nápomocní,
skoro všetci (98,5 %) uviedli, že sa im darí zaujať žiakov na vyučovaní a motivovať ich (97,4 %), ako aj dodržiavať pozitívnu pracovnú atmosféru v triede,

17 of 38

Štátna školská inšpekcia

17

Takmer polovica žiakov pociťuje na hodinách úzkosť a stres

Školskí inšpektori na výchovno-vzdelávacom procese síce pozorovali priaznivú atmosféru (98,4 % hodín), ktorá poskytovala žiakom pocit bezpečia a istoty, ale výsledky dotazníka zameraného na vzájomné vzťahy zadaného 1 747 žiakov 2. – 4. ročníka 4-a 5-ročného štúdia a kvinty – oktávy 8-ročného štúdia poukázali na niektoré negatívne tendencie vo vzťahoch medzi žiakmi a učiteľmi, čo v školách vzájomnú spojitosť mohlo narúšať.

Zo zistení vyplynulo, že učitelia sa nezaujímali o problémy skoro troch štvrtín žiakov (72 %), malý záujem prejavovali aj o ich koníčky (63,8 %). Tiež 15,6 % žiakov sa vyjadrilo, že niektorí učitelia sa k nim nesprávajú vhodne a nie sú chápaví a tolerantní, pričom učitelia (98,5 i %) tvrdili, že žiakom nápomocní sú. Pomerne vysoké percento žiakov (58,6 %) sa v dotazníku vyjadrilo, že má obavy zo zlých známok a na hodinách pociťujú úzkosť a stres (44,4 %). Negatívnym zistením je aj fakt, že skoro polovica žiakov (48,1 %) nepovažovala za dôležité pre ďalší život to, čo sa v škole učí.

Stojí za zamyslenie, či stres z vyučovania (u žiakov alebo u učiteľov) nie je spôsobený i snahou učiteľov „naučiť všetko o všetkom“, ktorá môže mať negatívny dopad na duševné zdravie.

18 of 38

Štátna školská inšpekcia

18

Šikanovanie zažilo až 17,2 % opýtaných

Časť dotazníka bola zameraná aj na zisťovanie výskytu šikanovania v školách. Šikanovanie zažilo až 17,2 % opýtaných, z nich najčastejšie v triede počas prestávky (6,1 %) a počas vyučovania (2,6 %). Títo žiaci sa so šikanovaním zdôverovali najčastejšie rodičom (9,4 %) a kamarátom (7,7%), niektorí (7,5 %) sa ale nezdôverovali nikomu. Z prejavov šikanovania, ktoré zažili na svojej osobe, označovali v rôznej miere ohováranie (57,4 %), ostrakizáciu (43,6 %), posmievanie (23,5 %) a o len niečo menej agresívne správanie (20,5 %). Kyberšikovanie sa vyskytlo v najmenšej miere (7,9 %). Z opýtaných ale až 32,2 % bolo svedkom šikanovania spolužiaka a 27 % z nich mu aj pomohlo. Negatívnym zistením je aj fakt, že o niečo viac ako polovica (51,7 %) všetkých žiakov sa vyjadrila, že sa v škole neučia, ako sa správať v situáciách, keby ich niekto zosmiešňoval, fyzicky napádal alebo im inak ubližoval. Z voľných odpovedí žiakov vyplynulo, že boli šikanovaní najmä v predchádzajúcej škole, ale vyskytlo sa aj domáce prostredie či konkrétne športové miesto. Z opýtaných členov (90) školského parlamentu (ŠkP) sa až skoro polovica (47,8 %) vyjadrila, že sa problémami spolužiakov, ktoré sa týkali šikanovania, nezaoberali.

19 of 38

Pozitívne zistenia a oblasti vyžadujúce zlepšenie

systematické budovanie partnerských vzťahov škôl s vonkajšími subjektmi

zameranie výchovného poradenstva na formovanie a rozvoj pozitívnych vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi

monitorovanie a vyhodnocovanie záujmov a problémov žiakov, vrátane ŠVVP

vytváranie bezpečného školského prostredia, podpora wellbeingu žiakov �a pedagógov

POZITÍVNE

VYŽADUJÚCE ZLEPŠENIE

Klíma, kultúra a služby školy

vzájomná kooperácia PZ a OZ pri poskytovaní služieb školami

monitorovanie, vyhodnocovanie a prijímanie opatrení zameraných na negatívne prejavy v správaní a výskyt šikanovania

vytvorenie vhodných podmienok na zabezpečenia služieb pre žiakov a ich zákonných zástupcov

Pozitívne zistenia

angažovanosť a sociálna blízkosť učiteľov posudzovaná v rámci klímy škôl;
systematické budovanie partnerských vzťahov škôl s vonkajšími subjektmi.

Oblasti vyžadujúce si zlepšenie

vytváranie bezpečného školského prostredia, podpora wellbeingu žiakov �a pedagógov;
monitorovanie a vyhodnocovanie záujmov a problémov žiakov;
prijímanie a vyhodnocovanie opatrení prijatých na podporu vzdelávania žiakov so ŠVVP.

Služby školy

Pozitívne zistenia

vzájomná kooperácia PZ a OZ pri poskytovaní služieb školami;

vytvorenie vhodných podmienok na zabezpečenia služieb pre žiakov a ich zákonných zástupcov.

Oblasti vyžadujúce si zlepšenie

zameranie výchovného poradenstva na formovanie a rozvoj pozitívnych vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi;
monitorovanie, vyhodnocovanie a prijímanie opatrení zameraných na negatívne prejavy v správaní a výskyt šikanovania;
poskytovanie podpory žiakom so ŠVVP;
zabezpečenie samostatnej funkcie výchovného a samostatnej funkcie kariérového poradcu.

20 of 38

Podmienky výchovy

a vzdelávania

21 of 38

Podmienky výchova a vzdelávania

22 of 38

z prijímacieho konania

na gymnáziách

v školskom roku 2023/2024

ZISTENIA

Mgr. Alžbeta Štofková Dianovská

Hlavná školská inšpektorka

23 of 38

Počet prihlásených uchádzačov je dvojnásobný ako možno prijať

24 of 38

Hodnotenie obťažnosti

Kritéria overovania vedomostí pri prijímacích skúškach

Dodržiavanie vzdelávacích štandardov

V súlade s platnou legislatívou

Hodnotenie náročnosti

Úroveň obťažnosti testu	nízka	priemerná	vysoká
Interval koeficientu obťažnosti testu

stupeň úlohy na zapamätanie, porozumenie
stupeň úlohy na aplikáciu, analýzu alebo syntézu
stupeň úlohy na hodnotenie a tvorivosť

dodržiavanie vzdelávacích štandardov

z profilových predmetov pri overovaní vedomostí uchádzačov o štúdium - ŠŠI sledovala, či GYM zabezpečili overovanie vedomostí uchádzačov (obsah, rozsah a úroveň PS) v súlade s platnou legislatívou

obťažnosť z profilových predmetov v oboch termínoch PS na základe zaradenia testových položiek podľa náročnosti do 3-stupňovej škály – nízka, priemerná, vysoká

Koeficient obťažnosti testu je štatistický ukazovateľ nastavený ŠŠI ako vážený priemer hodnôt náročnosti úloh (náročnosti 1 až náročnosti 3) a zohľadňujúci aj počet výskytu negácií v testových položkách.

Náročnosť úloh

zaradenie úloh/zadaní do oblastí predmetu
zaradenie úloh podľa overovania kognitívnych procesov (3 stupne)
stupeň úlohy na zapamätanie a porozumenie, príp. aplikáciu,
2. stupeň úlohy na aplikáciu, analýzu alebo syntézu a
3. stupeň úlohy na hodnotenie a tvorivosť. Úlohy na aplikáciu a analýzu boli zaraďované v závislosti od oblasti predmetu.
negácia v zadaní (sťažuje riešenie, mala by byť zvýraznená/podčiarknutá – nie je, nenachádza sa...

25 of 38

Nedostatky pri zabezpečení a organizácii boli

v 8 GYM

!

obsah PS z profilových predmetov nebol v súlade so vzdelávacím štandardom predmetu ZŠ

!

nezverejnenie kritérií prijímacieho konania v stanovenom termíne

!

neurčenie obsahu a rozsahu prijímacej skúšky

!

nedodržaním termínu zverejnenia podmienok prijatia na štúdium

!

neprerokovanie formy, obsahu a rozsahu PS v pedagogickej rade

26 of 38

Čitateľské zručnosti uchádzačov o štúdium na GYM boli overované len v necelej desatine úloh

4 ročný

Posúdenie 536 testových položiek (Graf 4) z obidvoch termínov preukázalo, že z celkového počtu úloh takmer v tretine boli overované vedomosti z morfologickej roviny jazyka (31,2 %), otázky z lexikológie tvorili 16,4 % a z literatúry v 13,1 %. Najmenej boli zastúpené otázky zo štylistiky a slohu (6,3 %) a zvukovej roviny jazyka (6,9 %). Vedomosti z ostatných oblastí boli overované pomerne rovnomerne (±2 % úloh).

Negatívom bolo, že čitateľské zručnosti (čítanie s porozumením) uchádzačov o štúdium na GYM boli overované len v necelej desatine úloh (9 %), pričom sú dôležitým predpokladom zvládnutia aj ostatných vyučovacích predmetov, a teda celého štúdia. Niektoré školy čítanie s porozumením neoverovali vôbec alebo len v 1 – 2 úlohách. Takisto pravopisné zručnosti boli overované len v 7,8 % úloh, a to zväčša len formou doplňovania rôznych kumulovaných pravopisných javov do kratšieho textu alebo vety.

8-ročný VP

Posúdenie 172 testových položiek (Graf 7) z obidvoch termínov preukázalo, že najčastejšie boli u uchádzačov overované vedomosti z morfologickej roviny jazyka (27,3 %). Úlohy overujúce schopnosť čítať s porozumením (18,6 %) a vedomosti z literárnej výchovy (18,6 %) boli zastúpené v rovnakej miere. Avšak pravopisné zručnosti boli overované len v 6,4 % úloh. Približne rovnakým percentom boli overované vedomosti zo zvukovej roviny jazyka (10,5 %) a lexikológie (9,3 %). Najmenej boli zastúpené úlohy zo štylistiky a slohu (5,8 %) a syntaxe (2,8 %), čo vyplýva najmä zo zastúpenia uvedených oblastí vo vzdelávacom štandarde SJL pre primárne vzdelávanie a 5. ročník nižšieho stredného vzdelávania.

1. termín 101, 2. termín 71

27 of 38

6,9 % zo všetkých testových položiek zo SJL nebolo v súlade so ŠVP

4 – ročný VP

8 – ročný VP

4 ročný

Analýza testových položiek písomných testov zo SJL ukázala, že celkovo 37 úloh nezodpovedalo vzdelávacím štandardom z vyučovacieho predmetu SJL, čo predstavovalo 6,9 % zo všetkých testových položiek. Z nich 21 úloh bolo identifikovaných v kmeni položky/zadaní/kľúči. Ostatné úlohy posúdené ako nesúlad s príslušným vzdelávacím štandardom (16) sa týkali distraktorov, čo nemalo zásadný vplyv na riešenie úloh a na ich bodové hodnotenie, ale školy boli s týmto oboznámené.

Viac ako polovica z celkového počtu úloh v nesúlade so vzdelávacími štandardmi sa vyskytla v úlohách z literatúry (51,3 %), z lexikológie to bolo 21,6 %. Zo syntaxe (13,4 %) a z morfológie (10,8 %) to bolo približne rovnaké percento úloh a najmenej takýchto úloh bolo z lexikológie (2,7 %). � Kontrolované školy pri tvorbe testových položiek pre 4-ročné štúdium zadávali úlohy nad rámec vzdelávacích štandardov z literatúry uvádzaním pojmov ako metonymia, alegória, óda, sonet, derniéra a i., vyžadovaním vedomostí o autoroch a priraďovaním autorov k literárnym dielam; z lexikológie identifikovaním a vyžadovaním pojmov ako neologizmus, skracovanie slov, iniciálová skratka a i.; z morfológie identifikovaním druhovej a zlomkovej číslovky alebo vymedzovacieho zámena a i.; zo syntaxe napr. určovaním priameho a nepriameho predmetu a pod. Nedostatkom bolo tiež, že školy v malej miere overovali pravopisné zručnosti, ale najmä čítanie s porozumením zadávaním rôznych úloh zameraných na prácu s vecným alebo umeleckým textom, čo je jedným z predpokladov úspešného zvládnutia štúdia na strednej škole.

8 - ročný

Analýza testových položiek písomných testov zo SJL ukázala, že 12 úloh nezodpovedalo vzdelávacím štandardom z vyučovacieho predmetu SJL, čo predstavovalo 6,9 % zo všetkých testových položiek. Z nich 8 úloh bolo identifikovaných v kmeni položky/zadaní. Ostatné úlohy posúdené ako nesúlad s príslušným vzdelávacím štandardom (4) sa týkali distraktorov, čo nemalo vplyv na riešenie úlohy a následné pridelenie bodov uchádzačovi.

Z celkového počtu úloh v nesúlade so vzdelávacími štandardmi sa vyskytlo najviac v úlohách z literatúry (41,7 %) a z morfológie (33,3 %).

Pre 8-ročné štúdium GYM zadávali úlohy nad rámec vzdelávacích štandardov z literatúry najmä vyžadovaním definícií alebo identifikovaním pojmov (balada, poviedka a i.); z lexikológie identifikovaním a vyžadovaním pojmov ako napr. citovo zafarbené slová a pod. Rovnako ako v 4-ročnom VP školy v malej miere overovali pravopisné zručnosti a čítanie s porozumením.

28 of 38

Príklady úloh posúdených ako nesúlad so ŠVP zo SJL na prijímacích skúškach

Úloha: Napíš názov mesta, v ktorom pôsobil Anton Bernolák na univerzite.

Literatúra

nesúlad si vzdelávacím štandardom – kmeň položky/zadanie
vzdelávací štandard neobsahuje informácie o živote a diele autorov

29 of 38

Príklady úloh posúdených ako nesúlad so ŠVP zo SJL na prijímacích skúškach

Úloha: Pomenujte rým v ukážke

Literatúra

nesúlad si vzdelávacím štandardom – kmeň položky/zadanie
vzdelávací štandard neobsahuje pojem striedavý rým, ktorý je správnou odpoveďou/kľúčom. Striedavý rým – až v 6. ročníku.

Po prstoch sa kradne dáždik tichý.

Súka nebo tenké pradivá.

Vyzlečená vetrom z dávnej pýchy,

Ošumelá jeseň mámivá.

30 of 38

Príklady úloh posúdených ako nesúlad so ŠVP zo SJL na prijímacích skúškach

Úloha: V ktorej z možností sú slovesá v tvare slovesného podstatného mena?

Morfológia

- nesúlad si vzdelávacím štandardom – kmeň položky/zadanie

- vzdelávací štandard neobsahuje pojem slovesné podstatné meno

čítajúci, volajúci, píšuci, maľujúci

čítanie, volanie, písanie, maľovanie

čítaný, volaný, písaný, maľovaný

čítajúc, volajúc, píšuc, maľujúc

31 of 38

Obťažnosť testov bola priemerná

4 – ročný VP

8 – ročný VP

4 ročný

Obťažnosť posudzovaných testov v kontrolovaných subjektoch dosiahla priemernú úroveň, v 1 škole v 1. termíne vysokú.

Na PS školy len v minimálnej miere overovali schopnosť uchádzačov vyvodzovať závery, zaujať stanovisko, hodnotiť a tvoriť, čo potvrdzuje fakt, že z celkového počtu bolo najmenej (44) úloh s najvyššou náročnosťou (náročnosť 3). Väčšina úloh (423) bola zaradená do 2. stupňa náročnosti (79,8 %), do 1. stupňa náročnosti 69 úloh (Graf 6). Zastúpenie testových položiek obsahujúcich negáciu (42), ktorá zvyšuje náročnosť riešenia úloh, bolo 7,8 %.

8 – ročný

Obťažnosť posudzovaných testov v kontrolovaných subjektoch dosiahla priemernú úroveň. Na PS školy len v minimálnej miere overovali schopnosť uchádzačov vyvodzovať závery, zaujať stanovisko, hodnotiť a tvoriť, čo potvrdzuje fakt, že z hľadiska posudzovania náročnosti testových položiek väčšina úloh (143) bola zaradená do 2. stupňa náročnosti (83,1 %), do 1. stupňa náročnosti 22 a najvyššiu náročnosť malo len 7 úloh, čo je len 4,1 % zo všetkých úloh (Graf 9). Zastúpenie testových položiek obsahujúcich negáciu (9), ktorá zvyšuje náročnosť riešenia úloh, bolo 5,2 %.

32 of 38

1.

2.

dbať na rovnomerné zastúpenie jednotlivých tematických okruhov v prijímacích testoch z MAT a vyvážené zastúpenie všetkých rovín jazyka vrátane čítania s porozumením pri zostavovaní testov na prijímacie skúšky zo SJL

3.

4.

.

zostaviť pre 1. termín a 2. termín PS rôzne varianty testov s porovnateľnou obťažnosťou, a tak zabezpečiť rovnaké podmienky na prijatie na štúdium pre všetkých uchádzačov

ŠŠI školám odporúča

zvýšiť obťažnosť prijímacích testov z MAT zaradením úloh na rozvoj vyšších kognitívnych schopností a úloh s negáciou, v ktorých správne riešenie vyžaduje od žiakov logické myslenie

používať pri zostavovaní testov zo SJL korektné výrazy v zadaní, kmeni i distraktoroch v súlade s jazykovednou terminológiou alebo s pojmami uvedenými vo vzdelávacích štandardoch ŠVP;

dbať na rovnomerné zastúpenie jednotlivých tematických okruhov a matematických disciplín v prijímacích testoch z MAT a vyvážené zastúpenie všetkých rovín jazyka vrátane čítania s porozumením pri zostavovaní testov na prijímacie skúšky zo SJL;
zostaviť pre 1. termín a 2. termín PS rôzne varianty testov na overovanie vedomostí z profilových predmetov s porovnateľnou obťažnosťou, a tak zabezpečiť rovnaké podmienky na prijatie na štúdium pre všetkých uchádzačov;
zvýšiť obťažnosť prijímacích testov z MAT zaradením úloh na rozvoj vyšších kognitívnych schopností a úloh s negáciou, v ktorých správne riešenie vyžaduje od žiakov logické myslenie;
používať pri zostavovaní testov zo SJL korektné výrazy v zadaní, kmeni i distraktoroch v súlade s jazykovednou terminológiou alebo s pojmami uvedenými vo vzdelávacích štandardoch ŠVP;

33 of 38

ŠŠI školám odporúča

5.

6.

zabezpečiť objektivitu hodnotenia testov z oboch profilových predmetov vypracovaním korektného kľúča správnych odpovedí

zabezpečiť pre pedagogických zamestnancov ako zostavovateľov prijímacej skúšky zo SJL a MAT vzdelávanie zamerané na získanie kompetencie tvoriť testy

34 of 38

z realizácie EČ a PFIČ

maturitnej skúšky

na gymnáziách

v školskom roku 2022/2023

ZISTENIA

Mgr. Alžbeta Štofková Dianovská

Hlavná školská inšpektorka

35 of 38

nepridelenia administrátorov náhodným výberom k jednotlivým skupinám žiakov;

nezabezpečenia dôslednej kontroly prevzatých dokumentov vrátane nahrávok a techniky;

nedodržania stanoveného počtu žiakov v skupine;

nedodržanie času začiatku testovania stanoveného v harmonograme;

nedôsledného dodržiavania pokynov týkajúcich sa vypnutia mobilného telefónu a odloženia tašiek na určené miesto;

nedôsledného zadávania kompletných pokynov týkajúcich sa práce s testami pri ich administrácii;

Zistené porušenia Pokynov MATURITA 2024 vydaných NIVaM

36 of 38

neukončovania EČ a PFIČ MS ponechaním materiálov zatvorených na lavici podľa pokynov;

nevyzbierania nepoužitých testov a OH pre EČ MS a materiálov k PFIČ MS;

nekorektného nahradenia administrátora počas jeho neprítomnosti v učebni;

nezabezpečenia neprerušeného oddeľovania kópií od originálov OH a ich nezabezpečenia proti neregulárnej manipulácii počas preberania tém z internetu;

nezabezpečenia prítomnosti žiakov a administrátorov v učebniach počas zverejňovania tém a zadaní;

nedôsledného zadávania kompletných pokynov týkajúcich sa vypracovania PFIČ MS;

nedodržania stanoveného času na doručenie a rozdanie zadaní PFIČ MS do tried.

Zistené porušenia Pokynov MATURITA 2024 vydaných NIVaM

37 of 38

ŠŠI školám odporúča

1.

2.

zabezpečiť školského koordinátora, ktorý bude zodpovedne plniť všetky úkony spojené s EČ a PFIČ MS

zabezpečiť priebeh EČ a PFIČ MS v súlade s Pokynmi vydanými NIVaM-om

38 of 38

Mgr. Alžbeta Štofková Dianovská

hsi@ssi.sk

Staré grunty 52

Bratislava 4