O statočnom princovi

• Mgr. Monika Ondová, PaedDr.Adriana Chomová, ambl.klin.logopédie Michalovce, 2020 ; zdroj obrázkov - internet

• Kde bolo, tam bolo, na malom kopčeku , neďaleko doliny PORÁČ, sa týčil opustený hrad. V ňom čudný drak s červeným plameňom uväznil čarovnú princeznú Ančičínu, z rodu fon HALIČ. Dolu pod hradom sa ťahal divoký VINIČ. V záhrade nebolo NIČ. Iba kde tu pichľavá BODĽAČ.
• Princezná bola v hrade veľmi nešťastná. Z veže, kde ju drak väznil, sa často ozýval jej PLAČ.
• „MLČ!“ – kričí na ňu drak.

​

Konečne sa našiel statočný princ ! Čeňo PECHÁČ. Ten sa rozhodol,

že princeznú zachráni. Oblečie si preto čierne čižmy, červený plášť, na čelo nasadí

korunu s červenými drahokamami.

​

Porozmýšľaj, ako môže princ poraziť draka? �Čo na to potrebuje?

​

​

Veru áno, nemôže ho poraziť holými rukami.

​

Princ potrebuje MEČ.

Rozhodol sa preto, že si nechá ukovať jeden dlhý MEČ a jeden krátky MEČ.

Kto mu ich ukuje?

​

No predsa ujo KOVÁČ.

​

A ujo kováč býva v dedine BÁČ.

Ujo KOVÁČ ukul princovi jeden dlhý MEČ .

Princ na MEČ čumí, čumí, mrmle si...vari sa mu nepáči?!

​

„NEMEČ ako koza!“ – vraví mu KOVÁČ.

​

„No čo, ukujem ti ešte jeden MEČ, malý MEČ.

Pozri, aké majú parádne rúčky ! Aj čepele!“

Keď už mal princ dlhý MEČ aj krátky MEČ, mohol sa vydať na cestu k hradu.

Lenže princ nevedel jazdiť na koni! Čudujte sa svetu, čudný to bol princ!

​

Musel si preto zaobstarať KOČ. KOČ “nešoféruje“ ujo HOLIČ, ani VODIČ, ale je to

POHONIČ .

Ten mal v ruke dlhý BIČ, ktorý plieskal Č-Č-Č, keď poháňal koníka vpred.

Čihi-čihi, kričí POHONIČ.

Keď KOČ, POHONIČ a čudný princ došli k hradu, princ vytasil veľký MEČ aj malý MEČ.

S drakom zviedol ťažký súboj.

Bojoval veľmi statočne, drak bol veru neľútostný. Čože? Kde je malý MEČ? A kde veľký MEČ?

Nikde NIČ! Sú FUČ! Pohľadaj ich na obrázku.

Našťastie, princ našiel na bojisku ostrú TYČ a zreval na draka: ,,Len si SYČ, ja ťa aj tak porazím! � HUČ , koľko chceš! FUČ si, FUČ!“ A naozaj, statočný princ nabodol draka na TYČ . �Vyfučal z neho posledný plameň, a bol PREČ, bol FUČ! Neostalo z neho NIČ.

​

​

​

Nášmu statočnému princovi teda pomohla draka poraziť obyčajná TYČ. Keď to videla princezná, �už ju netrápil PLAČ . �Z vďaky, že ju princ vyslobodil, mu upiekla čokoládový KOLÁČ. Dala ho na železný PEKÁČ. �Kým KOLÁČ chladol, princ Čeňo PECHÁČ zavolal čarovnú princeznú na KOLOTOČ....

Takýto kolotoč to bol. Kolotoč, len sa toč, toč, toč.

...no KOLOTOČ bol čarovný. Točí, točí, točí hlavy princeznej �a Čeňovi, až sa im oči zatočia do lásky čarovnej.

Z lásky vykvitne aj čarovná BODĽAČ , na ktorej sú len liečivé pichliače. „Čudná BODĽAČ“- čuduje sa princezná. „Bude naším znakom. Kde je KVETINÁČ?“ A zasadí BODĽAČ na znak ich lásky aj vedľa zámku ako znak rodu fon Halič-Pecháč.

...s láskou, na večnosť...