Moderné teórie manažmentu
Moderné teórie manažmentu
V tejto teórií sú významné nasledujúce prístupy k riadeniu,
ktoré predstavujú jej hlavné smery:
rozhodovací
matematický alebo kvantitatívno - matematický
systémový
procesný
humanistický
empiricko-pragmatický
Moderné teórie manažmentu
Rozhodovací prístup
Predstavitelia tohto (napr. aj nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Herbert Simon)
smeru vychádzajú z toho, že jadrom riadenia je prijímanie rozhodnutí. Zároveň
predpokladajú, že význam rozhodovania v riadení vzrastá, a preto mu treba venovať
osobitnú pozornosť.
Pri rozhodovacom prístupe v manažmente sa hľadajú možnosti zdokonalenia
rozhodovania, a to:
heuristiky
umožňujú prijať čo najefektívnejšie riešenie spomedzi možných variantov.
Na zdokonalenie rozhodovania sa hľadajú a používajú rôzne metódy a nástroje,
a to predovšetkým psychologického a matematického charakteru.
Rozhodovací prístup sa na začiatku obmedzoval iba na hodnotenie ekonomických
rozhodnutí a tvorbu variantov riešenia. Dnes je predmetom rozhodovania všetko, čo
sa deje v ekonomických procesoch – činnosti podniku.
Moderné teórie manažmentu
Matematický alebo kvantitatívno-matematický prístup k riadeniu
Podstatou matematického prístupu je uplatnenie matematických modelov,
formalizovaných metód a viac či menej algoritmizovateľných postupov pre
riešenie úloh riadenia. Na riadenie sa pozeráme ako na systém matematických
modelov. Vychádza sa z toho, že ak riadenie alebo jeho jednotlivé časti sú
logickými procesmi, potom ich možno vyjadriť matematicky.
Medzi vedcov ktorí sa zaoberali takýmito modelmi manažmentu
(operačnej analýzy) patria:
(C. W. CHURCHMAN, R. A. ACKOFF, E. L. ARNOFF, W. W. COOPER, G. B. DANTZIG a ďalší.
Uplatnenie operačnej analýzy sa pokladá za jeden zo základných faktorov,
ktorý podstatne ovplyvnil vývin teórie manažmentu, a preto niektorí autori v tejto
súvislosti hovoria o druhej veľkej revolúcií v manažmente. Za prvú veľkú revolúciu
vo vývoji teórie manažmentu sa považuje uplatnenie poznatkov behavioristických
vied v riadení, ktoré predstavujú humanizáciu klasickej teórie.
Moderné teórie manažmentu
Systémový prístup k riadeniu
Najširší výklad metodológie systémového prístupu patrí biológovi profesorovi
Ludvigovi von Bertalanffymu, ktorý roku 1937 nastolil myšlienku „všeobecnej
teórie systémov“.
Základňou „novej“ alebo modernej teórie manažmentu je systémový prístup. Na jeho základe sa začala formovať systémová teória manažmentu resp. systémová organizačná teória.
Systémový prístup je protikladom mechanistického pohľadu na svet, ktorý
vychádza zo zjednodušených predstáv o tom, že akýkoľvek objekt môžeme
pochopiť, ak ho zredukujeme na jeho základné prvky a ich vlastnosti a tieto preskúmame.
Podstatou systémového prístupu je, že sa snaží teoreticky vysvetliť a zdôvodniť
pohyb reálnych objektov pomocou systémov, ktorých celistvosť je daná množinou
navzájom prepojených prvkov. Ak dokážeme na objekte definovať prvky a ich
vzťahy, ktoré tvoria celistvosť objektu, potom sme naň zaviedli systém, resp. sme na objekte definovali systém. Systémový prístup je proces, v ktorom sa
postupne skúma objektívna realita v celej zložitosti a komplexnosti za účelom
ovládania jej vývoja.
Moderné teórie manažmentu
Z toho vyplývajú pre systémovú teóriu manažmentu v porovnaní s tradičnou teóriou tieto
základné charakteristické znaky:
manažmentu je organizácia otvoreným systémom, ktorý je prepojený s okolím.
prístup, kým systémová teória uplatňuje syntézu a integráciu, ktorou sa zjednocujú
objavené analytické prvky do širších súvislostí v rámci organizácie ako systému.
Systémová teória manažmentu zdôrazňuje komplexné chápanie organizácie, jej riadiacich
aj riadených procesov ako účelne harmonizovaný integrovaný, zladený a fungujúci celok.
Na základe toho W. G. Scott
charakterizoval ľudskú organizáciu ako totálny systém, ktorý tvoria:
Časťami organizácie sú:
jednotlivci, formálna organizácia, neformálna organizácia,
usporiadanie statusov a rol, fyzické prostredie pracovnej situácie.
Spojovacími procesmi sú: komunikácia , rovnováha , rozhodovanie.
Systémový
model
manažmentu
Plánovanie
Organizovanie
Personalistika
Vedenie
Kontrola
Regenerácia
Komunikácia
Výstupy
Vstupy
príležitosti
obmedzenia
Vonkajšie
prostredie
Moderné teórie manažmentu
Procesný prístup
Predstaviteľmi tohto smeru boli G. R. Terry, H. Koontz a C. O. Donnell. Ich
snahou bolo zistiť najjednoduchšie a logické zoradenie procesov manažérskych
činností. Neskoršie sa procesné teórie orientovali najmä na rozhodovanie, a to
na vypracovanie racionálneho postupu rozhodovania a využívania takých
spôsobov rozhodovania, ktoré umožňujú prijať čo najefektívnejšie riešenie
spomedzi rôznych možných variantov.
Manažment sa skúma ako proces, ktorý je zložený z nasledujúcich fáz:
- plánovanie
- organizovanie
- kontrola.
Moderné teórie manažmentu
Humanistický prístup
V tomto prístupe sa člen organizácie znovu stáva stredobodom výskumu a opäť
sa objavuje otázka sebarealizácie človeka na pracovisku. Tak sa vyvinuli princípy
riadenia a štrukturálne modely, ktoré mali umožniť súlad medzi individuálnym
uspokojením potrieb a ekonomickým dosiahnutím cieľa. Teoretici tohto smeru
poukazovali na to, že organizácie, navrhované klasikmi neumožňujú rozvoj
ľudského potenciálu a sú preto neefektívne, pôsobia demotivačne a obmedzujú
výkonnosť.
Reformy organizačnej štruktúry majú byť také, aby dali spolupracovníkom viac
možností rozvoja a spolurozhodovania, aby vytvárali v medziľudských vzťahoch
dôveru miesto strachu a umožnili mnohostranné informačné toky nielen zhora dolu,
ktoré by integrovali pracovnú skupinu ako organizačnú jednotku a cudziu kontrolu
nahradili sebakontrolou.
Z uvedených úvah sa neskôr vyvinuli motivačné teórie a ich hlavnými predstaviteľmi boli Mc Gregor, Argyris či Likert.
Moderné teórie manažmentu
Empirický a pragmatický prístup
Je to pestrá zmes skúseností , názorov, odporúčaní odvodených z praxe riadenia, avšak
netvorí systematicky usporiadanú teóriu manažmentu. Existuje tu tendencia chápať
manažment ako „umenie riadiť“.
Jedným z najvýznamnejších predstaviteľov je P. F. Drucker, ktorý tvrdí, že umením
manažérov je rozumne riadiť, vážiť, harmonizovať tieto tri zložky:
► podnikateľskú činnosť,
► spolupracovníkov,
► pracovné kolektívy a ich prácu.
Podmienkou úspešnosti manažérmi vykonávanej práce je zvládnutie týchto piatich
činností:
▲ stanovenie cieľov,
▲ organizovanie práce,
▲ motivovanie a zabezpečovanie komunikácie,
▲ meranie a hodnotenie výsledkov práce,
▲ zabezpečenie kvalifikačného rozvoja pracovníkov.
V teórií manažmentu má významné miesto aj Druckerova koncepcia „riadenia podľa
cieľov“ ( management by objectives). Podstata jeho metódy spočíva v tom, že vrcholové
vedenie formuluje ciele svojej úrovne riadenia, ktoré oznamuje nižšej úrovni.
Moderné teórie manažmentu
Ďalšími predstaviteľmi empirického prístupu k manažmentu sú:
A. Chandler, P. R. Lawrence, M.A. Silva , K. Ohmae a iní.
Chandler, A. sa vo svojich prácach zameral hlavne na vplyv stratégie na výber
organizačnej formy.
Ohmae, K. ako odborník z oblasti strategického riadenia vo svojich prácach
rozvíja konanie vrcholových manažérov a odporúča sa sústrediť na tzv. „3C“ :
zákazníkov Costumers
konkurentov Competitors
vlastný podnik Company
Otázkami strategického riadenia a jeho prepojenia na kultúru riadenia sa
zaoberali C.R. Hickmann a M.A. Silva, ktorí definovali základné chyby riadiaceho
myslenia a konania v súčasnom období a akými sú:
- orientácia na krátkodobé ciele,
- sústredenie sa len na dennodenné riešenie operatívnych problémov,
- snahu o rýchly zisk a okamžitý výsledok.
3 C