Ako na literatúru

Literárna komunikácia

Literatúra

Autor

Čitateľ

Interpretácia

Literárna komunikácia

• Jedným z druhom jazykovej komunikácie je Literárna komunikácia – dialóg medzi autorom a prijímateľom/čitateľom/poslucháčom

​

Kontext literárneho diela

• zmysel, význam literárneho textu závisí od mnohých súvislostí (kontextov):

​

1. spoločensko-historický kontext – napr. vojnové udalosti, revolúcie, významné objavy at.
2. dobový estetický kontext – napr. renesancia, barok, at.
3. dobový literárny kontext – súvisí s používaným lit. druhom, žánrom, smerom či školou
4. autorský kontext – súvisí so životom autora

​

Funkcia literárneho diela

• Funkcia literárneho diela sa v priebehu dejín menila, slovo kedysi primárne učilo, zaznamenávalo historické udalosti, vychovávalo, upozorňovalo na nebezpečenstvo, odovzdávalo skúsenosti.
• Dodnes sa jednotlivé funkcie zachovali a rozdeľujeme ich do troch základných skupín:

​

1. estetická
2. výchovná
3. náučná

​

Literatúra

• (z lat. littera – písmeno)
• v užšom zmysle – druh umenia – slovesné umenie, ktoré pracuje so slovom
• v širšom zmysle – všetky písomné jazykové prejavy

​

• synkretizmus – až do 15. st. sa akýkoľvek napísaný text považoval za umenie – nerobil sa rozdiel medzi náučným, administratívnym a umeleckým textom. Toto splývanie náučnej a výchovnej či estetickej funkcie nazývame funkčný synkretizmus. (miešanie žánrov a druhov – žánrový/druhový synkretizmus)

​

Literárna veda

• patrí medzi spoločenské vedy, skúma literatúru, ktorá je prejavom tvorivosti človeka

​

Jej súčasťami sú: 

• literárna história (dejiny literatúry) - vytyčuje a definuje literárne obdobia a literárne smery
• literárna kritika - posudzuje kvalitu diel, ovplyvňuje čitateľský vkus a štýl autora
• literárna teória - zaoberá sa liter. druhmi, žánrami, definuje kompozičné postupy, veršové systémy a výrazové prostriedky

​

Podsystémy literatúry

Druhy literatúry vyčleňujeme z hľadísk:

​

• funkcia a výber jazykových prostriedkov
• umelecká
• vecná
• obsah, funkcia a prijímateľ textu
• populárno-vedecká
• náboženská
• dobrodružná
• …
• autor textu
• umelá (má konkrétneho autora)
• ľudová
• príslušnosť ajutora k národu a jazyku
• národná
• svetová

Autor

• v literárnom diele sa prejavuje jeho osobnosť, postoje, vzdelanie,...
• čitateľ niekedy nedokáže prijať a pochopiť lit. text, ak nepozná jeho kontexty, ale môže dielo precítiť
• kreativita (tvorivosť) – jedna zo základných vlastností človeka; je motiváciou pri každej činnosti
• nezachytáva presne to, čo vidí, ale realitu prispôsobuje svojim umeleckým zámerom → autorská štylizácia reality
• niekedy sa stotožní s hlavnou postavou → autoštylizácia

​

Úloha: Čo predovšetkým hľadáte v literatúre ako čitatelia vy?

​

Literárne obdobia

Rozprávač

epika

lyrika

koná, zažíva

rozprávač; postava (on/ona)

ja= lyrický subjekt

DEJ

prežívam, vnímam

STAV

Rozprávač

epika:

• rozprávač podáva príbeh, opisuje miesta, charakterizuje postavy
• autor ≠ rozprávač; autor ≠ postava

lyrika:

• v diele je prítomný lyrický subjekt/hrdina, ktorý vykresľuje pocity;
• čas a poradie výpovedí nie sú podstatné;
• je prítomný v každej lyrickej básni

dráma:

• rozprávač nie je prítomný (výnimky-antické divadlo – chór, epické divadlo)

Postava

• literárna postava je fiktívna osoba,
• každú literárnu postavu si dotvára čitateľ,
• niektoré majú v reálnom živote svoj prototyp, iné boli niekým inšpirované, ale všetky sú poznačené autorovou fantáziou.

​

Úloha: Ktoré sú vaše obľúbené literárne postavy? Svoje názory podložte argumentáciou.

Postava

Pásma reči

V epických dielach rozlišujeme:

1. pásmo rozprávača,
2. pásmo postáv.

V starších literárnych dielach nájdeme pásmo postáv dôsledne oddelené interpunkciou (úvodzovky, pomlčky) od pásma rozprávača , v modernej literatúre to tak už nie je (pásma sa prelínajú).

​

Úloha: Zopakujte si schémy zapisovania priamej reči.

Pásmo reči rozprávača

Pásmo reči rozprávača

• ide o prehovory rozprávača, v ktorých sa posúva dej dopredu, opisuje sa prostredie, charakter postavy ap.,
• realizuje sa nepriamou rečou,
• obsahuje slovesá: napr. vravel, povedal, hovoril + spojky aby, že, keď,
• patrí tu aj uvádzacia veta priamej reči.

Pásmo reči postáv

• skladá sa z prehovorov postáv; postavy ich :
• vyslovujú nahlas = priama reč,
• myslia si ich = vnútorný monológ.

​

Priama reč:

- zvyčajne vyčlenená úvodzovkami alebo pomlčkami,

• využíva všetky osoby a čísla,
• jej výrazným znakom je uvádzacia veta/reč, ktorá patrí do pásma rozprávača (môže však aj celkom chýbať).

​

Pásmo reči postáv

Vnútorný monológ:

​

• je myslený, nahlas nevyslovený prehovor postavy,
• prehovor nie je určený na komunikáciu s inou osobou, postava hovorí sama pre seba,
• zvyčajne zachytáva vnútorné rozpoloženie postavy (hnev, zlosť, radosť), postavy hodnotí svoje konanie ap.

​

​

Čitateľ

• vníma dielo pod vplyvom dobového vkusu i svojich skúseností,

Cieľ literárnej výchovy:

• výchova kultivovaných a vzdelaných čitateľov,
• vytvorenie návyku pravidelného čítania.

Čítanie:

• naivné (bez rozlíšenia reality a fikcie),
• sentimentálne (výber len tých postáv, s ktorými sa stotožňujeme alebo cítime voči nim antipatiu),
• diskurzívne (držíme si odstup, objavujeme ukrytý zmysel symbolov v obsahu, máme pôžitok z obsahu i formy, rešpektujeme autorský zámer).

Pri čítaní je dôležité:

• udržať si odstup od čítaného, nestať sa naivným,
• vytvoriť si dojem z prečítaného (precítiť),
• porozumieť textu v celej jeho zložitosti,
• mať základné vedomosti o autorovi, literárnom smere, žánri diela
• konfrontovať svoj dojem s názorom autora prehovoru či doslovu,
• celoživotne si budovať knižnicu.

Interpretácia

Fázy interpretácie (podľa Dionýza Thárxa z Alexandrie):

1. starostlivo prečítať,
2. vysvetliť,
3. posúdiť (príbuznosť s inými textami a jedinečnosť textu).

​

Interpretácia

• laická (ktorýkoľvek čitateľ)
• odborná (liter. vedec, kritik)

Interpretácia

Osnova:

• Čo? (literárny druh, žáner)
• O čom? Kde? Kedy? Kto? (téma, dej, prostredie, situácia, postavy)
• Ako? (kompozícia, výrazové prostriedky)
• Prečo práve to? Prečo práve tak? (vlastný názor)

​

Postup:

• od opisu jednotlivých zložiek um. diela k ich analýze
• od jazyka k téme alebo od témy k jazyku

Chyby pri interpretácii

• naivné čítanie textu,
• zlý pomer medzi opisom a analýzou textu,
• nevyváženosť analýzy obsahu a formy,
• pridávanie zložiek (napr. významov, ktoré dielo nemá),
• agresivita v interpretácii (platí len môj názor, nie iný)

​

pojmy:

gýč = umelecky bezcenný výtvor s lacným efektom

snob = pasívne sa prispôsobuje vkusu väčšiny; predstiera prijatie skutočných estetických hodnôt

brak = nepodarok, odpad; liter. bez umeleckej hodnoty; prvoplánové dielo