Milan Rastislav Štefánik ako ho nepoznáme
21. 7. 1880 Košariská - 4. 5. 1919 Ivanka pri Dunaji

astronóm, politik, generál francúzskej armády, zakladateľ československého štátu, prvý československý minister vojny

Milan Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách pri Brezovej pod Bradlom v mnohopočetnej rodine evanjelického farára. Dostal druhé meno Rastislav, aby mu po celý život pripomínalo hlboké slovenské a slovanské korene z ktorých pochádza. Napriek tomu, že vyrastal v biednom prostredí, už od detstva bol obklopený slovenskými knihami a časopismi. Jeho otec, Pavol Štefánik, zanietený slovenský národovec a vzdelanec mal doma bohatú knižnicu a aj touto cestou sa snažil vychovávať svoje deti.

Začiatky štúdia absolvoval v rodnej obci Košariská, neskôr študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave v maďarskej obci Sarvaš. Po stredoškolských štúdiách odišiel do Prahy, kde najprv študoval stavebné inžinierstvo, ale neskôr prestúpil na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity, kde vyštudoval astronómiu a bol promovaný na doktora filozofie. V Prahe nadviazal kontakty so slovenskými študentami, združenými v spolku Detvan, ktorého bol aj istý čas predsedom. Stretával sa s predstaviteľmi hnutia združenými okolo časopisu Hlas a obhajoval myšlienku česko-slovenskej jednoty. Počas štúdií bol ovplyvnený myšlienkami T. G. Masaryka.

V novembri 1904 odišiel do hlavného mesto svetovej kultúry a vedy – Paríža. Priviedla ho tam túžba pracovať u slávneho astronóma Camille Flammariona. Začiatky jeho parížskeho pobytu boli neobyčajne ťažké, ale čoskoro si získal priazeň významného francúzskeho astrofyzika Julesa Janssena, riaditeľa observatória v Meudone. Pod jeho záštitou sa zúčastnil viacerých pozorovaní zatmenia Slnka (Španielsko 1905, Turkestan 1907) či niekoľkokrát vystúpil na Mont Blanc. Postupne sa vypracoval na popredného hvezdára Francúzskej republiky, ktorá mu 27. júla 1912 udelila francúzske občianstvo, aby v jej mene mohol robiť expedície po celom svete – Austrália, Afrika, Rusko, Galapágy, Tahiti, Nový Zéland.

V rokoch 1910 - 1911 bol vyslaný na Tahiti vo Francúzskej Polynézií pozorovať Halleyho kométu. Na ostrove Vavau v súostroví Tonga pozoroval zatmenie slnka. Na ostrovoch francúzskej Oceánie sa mu podarilo zorganizovať jednotnú kompletnú meteorologickú službu. Vybudoval meteorologickú stanicu v Papeete. Pomohol postaviť sieť ďalších meteorologických staníc aj na iných ostrovoch. V Ekvádore v priebehu roku 1914 zabezpečil pravidelnú meteorologickú službu a navrhol medzinárodnú spoluprácu observatórií. V auguste roku 1914 bol Štefánik v Maroku, kde robil meteorologické pozorovania astroklimatického charakteru. Bol jedným z prvých, ktorí zachytili krajiny Pacifiku, a teda aj Tahiti, na fotografii. Tahiťania si ho veľmi vážili a nazvali ho Taatahio fetia - „muž, ktorý sa pozerá na hviezdy“.

Od roku 1912 pracoval vo Francúzskej národnej hvezdárni v Paríži. Zaujímal sa o letectvo a podieľal sa na budovaní vyspelej meteorologickej leteckej služby.

Správa o prvej svetovej vojne zastihla Štefánika v Maroku, kde mal v pláne zriadiť observatórium. Po návrate do Francúzska absolvoval výcvik v leteckej škole. 15. mája 1915 bol odvelený na front ako podporučík v eskadrile Maurice Farman 54. Ako vojenský pilot sa pokúšal riešiť najmä problémy súvisiace s vojenským letectvom. V tom čase bola veľkým problémom komunikácia medzi pilotom a základňou. Pokúšal sa ho vyriešiť namontovaním rádiostanice do svojho lietadla. Zostrojil „parlophone“ pomocou ktorého mal letec komunikovať so základňou. Takisto sa zaujímal aj o meteorológiu, vybudoval meteorologickú stanicu v Briase a skúšal viaceré palubné meteorologické prístroje v rozličných výškach. Meteorologické stanice doplnil prístrojmi, ktoré monitorovali čistotu ovzdušia. Stal sa tak priekopníkom útvaru určeného na plnenie úloh ochrany vojsk pred účinkami otravných látok.

Koncom roka 1915 sa stretáva s emigrantmi Edvardom Benešom a T. G. Masarykom. Keďže sa vo Francúzsku poznal s ľuďmi z najvyšších kruhov, uviedol do nich aj T. G. Masaryka a E. Beneša, s ktorými potom vo februári roku 1916 zakladá Národnú radu Československú, vrcholný orgán Česko - slovenského zahraničného odboja, ktorého sa stal podpredsedom.
V pláne ČS NR bolo vytvoriť československú armádu zo zajatých rakúsko - uhorských vojakov českej a slovenskej národnosti. Preto Štefánik organizoval nábor z radov dobrovoľníkov a zajatých vojakov do československých légií – neskoršej československej armády. Zabezpečoval formovanie légií hlavne v Taliansku, USA a najmä v Rusku na Sibíri do vznikajúceho československého vojska. Dňa 14 októbra 1918 sa stáva ministrom vojny v Československu.

V nedeľu 4. mája 1919 odlieta z letiska Campoformido v Taliansku na lietadle Caproni 450. Pri návrate do vlasti, kde sa mal ujať funkcie ministra vojny v Československej vláde sa jeho lietadlo pri Ivanke pri Dunaji z doposiaľ nezistených príčin lietadlo zrútilo. Milan Rastislav Štefánik zahynul spolu s dvomi talianskymi letcami a mechanikom.

Svoje etické, morálne mravné krédo i lásku k svojmu národu zhrnul do troch slov: Veriť – Milovať – Pracovať

Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle, ležiacej v jeho rodnom kraji medzi Brezovou pod Bradlom a Košariskami. Mohyla bola postavená v rokoch 1927 -1928. Vytvoril ju architekt Dušan Jurkovič. Od roku 1968 je mohyla národnou kultúrnou pamiatkou.


Zdroj: internet

Next
Never submit passwords through Google Forms.
This content is neither created nor endorsed by Google. Report Abuse - Terms of Service