Plienenie Turkami zasiahlo aj obyvateľov Senice. V septembri roku 1663 Turci vyplienili mesto, potom sa obrátili k Osuskému a rozložili sa na noc pri Jablonici. Zajali početné obyvateľstvo, medzi inými aj senického farára a básnika, ktorý opísal turecké pustošenie vo svojich veršoch. Poznáte jeho meno?

Uveďte meno významného slovenského kňaza, dejateľa, redaktora a prekladateľa, ktorý pôsobil v Senici od roku 1892 až do svojej smrti a je tu i pochovaný. Jeho otec bol autorom Maríny a Detvana, syn zasa spoluzakladateľom slovenskej operety.

Podľa románu V znamení panny spracovali televízni tvorcovia film Kto odchádza v daždi. Autor románu pochádza z Prietrže a narodil sa presne pred 100 rokmi. Poznáte meno tohto prozaika a scenáristu?

Posilou národného života v Senici sa stal advokát, ktorý po pôsobení u bratislavského advokáta Mudroňa prišiel v roku 1868 ako praktikant k advokátovi Koronthálymu. Neskôr si otvoril vlastnú kanceláriu. Ako advokát obhajoval viacerých národných buditeľov, ktorí mali v čase maďarizácie problémy s režimom. Bol príbuzným Samuela Jurkoviča, zakladateľa Gazdovského spolku v Sobotišti, aj generála Milana Rastislava Štefánika. Poznáte jeho meno?

Slovenský básnik, prekladateľ a pedagóg učil od roku 1876 v Čáčove, vtedy samostatnej dedinke pri Senici. Pôsobil tam až do dôchodku. Svoje diela publikoval najmä v časopisoch, napr. Orol, Slovenský týždenník, Zornička. Zomrel v roku 1913 v Senici. Poznáte jeho meno?

Koncom 19. storočia pôsobil v Senici učiteľ, výborný pedagóg a autor školských kníh. Sám vypracoval pre senickú školu učebné pomôcky a obohatil školskú knižnicu vlastnými čítankami. Viedol spevokol a neskôr založil chýrnu senickú tlačiareň, ktorá mala význam pre celé Slovensko. Viete, ako sa volal?

Narodil sa v Sotine, študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Podieľal sa na založení Slovenskej národnej galérie a Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, bol jej prvým rektorom a profesorom špeciálneho oddelenia figurálneho a portrétneho maliarstva. Patril generačne k avantgardnej skupine maliarov ročníka 1909. Poznáte jeho meno?

Akademický maliar, narodil sa v Senici. V rokoch 1926 – 1928 trávil letá v Paríži. Ako učiteľ pôsobil na gymnáziách, ale aj na Škole umeleckého priemyslu a Vysokej škole technickej. V jeho tvorbe nechýbajú motívy zo Senice – napr. Topoľová alej pri Senici, Senický potok, Park v Senici. Poznáte meno tohto výtvarníka?

Považuje sa za zakladateľa družstevníctva na Slovensku. V Sobotišti založil v roku 1845 Gazdovský spolok. Jedna jeho dcéra sa stala slovenskou ochotníckou herečkou a manželkou významnej postavy literárnych a národných dejín, druhá matkou významného slovenského architekta. Poznáte jeho meno?

Prozaik, publicista, prekladateľ, autor termínu nadrealizmus prežil v Senici roky detstva a mladosti a zachoval si k nej blízky vzťah. Študoval v Prahe i v Paríži. V roku 1948 bol vymenovaný za Československého veľvyslanca v Budapešti, ale v decembri 1950 ho zatkli a obvinili z nepriateľskej činnosti. Poznáte jeho meno?

V Senici sa v roku 1826 narodil významný spisovateľ, politik, národovec, príslušník štúrovskej generácie. Patril k vedúcim osobnostiam slovenského národného života. Bol poslancom uhorského snemu, žurnalistom, literátom. Bol to...

Slovenský spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik, pracoval ako advokát i ako redaktor. Pôsobil pod pseudonymami, napr. Belko Igor, Hlbocký, Závora. Jeho mama bola známa slovenská ochotnícka herečka a otec významná postava literárnych a národných dejín. Poznáte jeho meno?

Pýši sa ním jeho rodná Orava, ale i Senica. Hoci u nás pobudol len rok ako advokátsky koncipient, práve v Senici si dal básnické meno, ktoré je dodnes súčasťou jeho mena. Zo Senice písal zamilované listy svojej budúcej manželke Ilone Novákovej. Viete, o ktorom spisovateľovi je reč?

Hoci sa narodil v Budapešti, časť detstva a mladosti prežil v Senici. Spoluzakladal DAV a patril medzi najvýznamnejších predstaviteľov ľavicovej avantgardy v medzivojnovom období. Viete, o kom hovoríme?

Vyrastala v Sobotišti, žila v Hlbokom. V mladosti sa venovala ochotníckemu divadlu. Krásna a múdra žena bola múzou pre štúrovcov. Zomrela v roku 1905 a jej náhrobok na Národnom cintoríne v Martine zdobí nápis: Verná dcéra slovenského národa.

Od marca 1945 žil v Čáčove známy slovenský maliar ako evakuant. Počas svojho pobytu si robil náčrty častí obce. Pred príchodom frontu sa presťahoval do pivnice a jednotlivé miestnosti označil nápismi podľa hotelov a hotelových nápisov v Bratislave – napr. Grand hotel, Astória, Pozor na čistý vzduch!, Pozor na oheň!, Neobťažovať sa navzájom malichernými pokynmi! Viete meno tohto slovenského výtvarníka?

V októbri 1914 bol rodák zo Sotiny, dnes časť Senice, odsúdený na dva roky väzenia za svoj výrok „Som Slovák a za cieľ som si vytýčil vyslobodenie slovenského národa spod maďarského jarma.“ Viete jeho meno?

Autorom textu slovenskej hymny Nad Tatrou sa blýska je Janko Matúška. Originál jeho rukopisu sa nezachoval. Slová piesne si však do svojho zápisníka zaznačil národný buditeľ, rodák zo Senice.

Štefan Fajnor, advokát a hudobný skladateľ, ktorý je pochovaný na senickom cintoríne, má na svojom náhrobníku epitaf od známeho slovenského básnika, ktorý v Senici pôsobil ako advokátsky koncipient. Poznáte meno autora epitafu?

V roku 1956 pri páde lietadla tragicky zahynul významný bibliograf a prekladateľ, pracovník Univerzitnej knižnice v Bratislave, ktorý sa narodil v roku 1919 v Kunove. Kto to bol?

Revolučný rok 1848 sa prejavil aj v Senici. Časť obyvateľstva sa v slovenskom dobrovoľníckom zbore zapojila do povstania. Odpoveďou panstva bolo vytvorenie a cvičenie gárd priamo v Senici. Smutné dozvuky zasiahli aj Senicu. Na Surovinách pri Senici boli 13. októbra 1848 popravení odsúdenci, ktorí sa pridali k povstalcom. Jedným z nich bola významná postava senickej histórie, čáčovský richtár a mlynár, po ktorom je pomenovaná ulica v časti Čáčov. Poznáte jeho meno?