Arcibiskup Róbert Bezák ako prvý zo slovenských biskupov na verejnom fóre jasne za učenie Pápeža Františka

Jaroslav Rindoš

 

Amoris laetitia zmenila všetko

Apoštolská exhortácia o rodine Amoris laetitia otvorila novú etapu Cirkvi. Je ovocím dvojročného synodálneho putovania - modlitieb, reflexií a debát - a Františkovej petrovskej starostlivosti. Ako poznamenal kardinál Walter Kasper v Stimmen der Zeit, "nezmenila ani jótu súčasného cirkevného učenia a predsa zmenila všetko". Hlavný skok je podľa kardinála v tom, že cirkevné učenie je videné v širšom kontexte, čím sa prešlo "od morálky založenej na zákone" k videniu morálky sv. Tomáša Akvinského založenej na cnostiach. "Exhortácia je tak v najlepšej tradícií. To, čo sa vníma ako nové, je v skutočnosti overené staré." Tón exhortácie - vysvetľuje kardinál Kasper - je založený "na pastoračnom koncepte, pre ktorý je charakteristická skôr vystretá pomocná ruka než karhajúci prst".

 

nová kapitola v prístupe k znovu zosobášeným

Amoris laetitia otvorila novú kapitolu aj v prístupe k rozvedeným a civilne znovu zosobášeným. Táto otázka nie je stredobodom ani jedinou, ktorej sa exhortácia venuje - je témou ôsmej kapitoly. V poslednom čase pritiahla najviac pozornosť médií aj vďaka kontroverznému listu štyroch kardinálov (Brandmüller, Burke, Caffarra, Meisner) pápežovi na jeseň 2016. Kardinál Walter Kasper považuje za nešťastné, že mnohí komentátori sa nezaoberajú exhortáciou ako celkom, ale "sa zahryzli do 8. kapitoly", ba celú debatu zredukovali na otázku, či rozvedení a znovu zosobášení môžu alebo nemôžu prijať Eucharistiu. Poznamenáva, že tým sa vôbec neučinilo zadosť bohatému biblickému a pastoračnému obsahu Amoris laetitia.

 

V 8. kapitole exhortácie, pápež nastavuje optiku vynovenú podľa evanjelia. Odmieta tú, podľa ktorej by všetci rozvedení a znova zosobášení mali byť vnímaní ako exkomunikovaní čí automaticky žijúci v ťažkom hriechu. Odmieta tiež jednu všeobecnú normu, ktorá by eucharistický stôl pre rozvedených a znova zosobášených plošne blokovala. Namiesto toho velí k osobnému a pastoračnému rozlišovaniu v každej konkrétnej situácii osobitne. Veľký priestor je pri tom daný spytovaniu svedomia a dôvere v Božiu prácu v ňom. Toto rozlišovanie má byť sprevádzané pastierom a pastier sa má riadiť Kristovou logikou: logikou včleňovania a milosrdenstva.

 

Pápež a väčšina synodálnych otcov - nepochybne tiež tvorivo inšpirovaní spomenutou logikou - dokázali komplexnejšie ako to bolo doteraz skĺbiť bohaté spektrum cirkevného učenia. Nedávajú dôraz len na učenie o manželstve. Prístup k rozvedeným a znovu zosobášeným si vyžaduje zohľadniť i iné aspekty. Spomeňme napríklad učenie o pričítateľnosti hriechu, učenie o svedomí, učenia o milosrdenstve, o sviatostiach.

 

"irregulárna situácia" a možnosť žiť v Božej milosti

Podľa pápeža "je úbohé" (taliansky: è meschino, španielsky: es mezquino; preklad KBS je jemnejší - je nedostatočné) "zastaviť sa len pri posudzovaní toho, či konanie nejakej osoby zodpovedá alebo nezodpovedá nejakému zákonu alebo všeobecnej norme". Toto podľa neho "nestačí na rozlíšenie a na to, aby sa zaistila plná vernosť Bohu v konkrétnej existencii človeka". Poukazuje na to, že Cirkev dnes "vlastní solídnu reflexiu o podmienenostiach a poľahčujúcich okolnostiach. Preto nie je viac možné hovoriť, že všetci tí, ktorí sa nachádzajú v niektorej takzvanej 'iregulárnej' situácii, žijú v stave smrteľného hriechu, zbavení posväcujúcej milosti". Spomenúc synodálnych otcov (Záverečná správa 2015) i Katechizmus katolíckej cirkvi (1735, 2352) pápež pripomína faktory, kvôli ktorým sa pričítateľnosť nejakého činu a zodpovednosť zaň môžu znížiť, ba aj zrušiť. Potom dodáva: "je možné, že v rámci objektívnej situácie hriechu ... možno žiť v Božej milosti ... a možno rásť v živote milosti ... prijímajúc s týmto cieľom pomoc od Cirkvi." Pápež poznamenáva, že by to mohla byť aj pomoc sviatostí a výslovne spomína spovednicu, ktorá má byť "miestom Pánovho milosrdenstva", a Eucharistiu, "ktorá nie je odmenou pre dokonalých lež štedrým liekom a pokrmom pre slabých".

 

František na dezinterpretovanie exhortácie

Krátko po zverejnení exhortácie sa niektorí nedokázali zmieriť s tým, že padol monopol jedného prístupu určovaného jednou normou a to, že znovu zosobášeným sa v istých prípadoch otvára možnosť pristupovať k svätému prijímaniu. Poponáhľali sa tak s jej preinterpretovaním, že totiž nijaká revolúcia sa nekoná, že exhortácia neprináša nič nové v porovnaní s doterajším prístupom. Prináša teda dačo nové?

 

Odpovedal osobne pápež František počas letu z ostrova Lesbos 16. apríla 2016: „Mohol by som povedať 'áno', a bodka. Bola by to však primalá odpoveď. Všetkým odporúčam, aby si prečítali prezentáciu, ktorú predniesol kardinál Schönborn“.

 

odporúča Schönborna

Kardinál Christoph Schönborn predstavil Františkovu exhortáciu v apríli 2016. Bola to oficiálna prezentácia vo Vatikáne. Schönbornov výklad pápež zaiste odporúča aj preto, že je predovšetkým výborným kľúčom pre pochopenie exhortácie ako celku. Na margo 8. kapitoly kardinál uviedol, že už pápež Benedikt XVI. upozornil na to, že nejestvujú "jednoduché recepty" a že pápež František v línii dokumentu Familiaris consortio (84) Jána Pavla II. nanovo pripomína nevyhnutnosť dobre rozlíšiť situácie. Kardinál Schönborn vyzdvihuje z Amoris laetitia vetu, ktorú František použil už vo svojej prvej exhortácii Evangelii gaudium: "Malý krôčik uprostred veľkých ľudských ohraničení môže byť Bohu milší než navonok bezchybný život toho, kto trávi svoje dni bez toho, aby čelil významným ťažkostiam", a dodáva: "v tomto texte cítiť celoživotnú skúsenosť pápeža Františka, ktorý kráčal po boku toľkých trpiacich, chudobných rodín. A pre nás je to aj povolanie ku konverzii. V zmysle tejto 'via caritatis' pápež tvrdí ... že 'v istých prípadoch' sa môže dať aj pomoc sviatostí. Za účelom dosiahnutia jasnosti v tejto veci nám nepomôže kazuistika. Pomôže 'rozlišovanie' a 'sprevádzanie'" - vysvetľuje kardinál Schönborn.

 

odporúča biskupov Buenos Aires

Významný krok na odrazenie snáh dezinterpretovať exhortáciu urobil pápež František 5. septembra 2016: osobne odobril Základné kritéria pre aplikáciu ôsmej kapitoly Amoris laetitia, ktoré pre svojich kňazov pripravili biskupi jedenástich diecéz Pastoračného regiónu Buenos Aires. „Tento text - píše František biskupom - dokonale vyjadruje zmysel ôsmej kapitoly Amoris laetitia. Nejestvujú iné výklady“. O čom to hovoria argentínski biskupi? Nepropagujú neregulované pristupovanie k sviatostiam pre rozvedených a znovu zosobášených. V duchu exhortácie dávajú dôraz na "osobné a pastoračné" "rozlišovanie sprevádzané pastierom", ktoré "stimuluje k osobnému stretnutiu s Ježišom Kristom" a ktoré má byť "precvičovaním 'via caritatis' (cesty lásky), teda "Ježišovej cesty: cesty milosrdenstva a včleňovania". Podľa argentínskych biskupov sa niekedy "môže navrhnúť žiť v zdržanlivosti". Hneď však dodávajú: "Amoris laetitia neignoruje ťažkosti tejto eventuality a necháva otvorenú možnosť pristupovania k sviatosti zmierenia, keď sa zlyháva v tomto zámere". Biskupi hovoria, že aj v ťažších a zložitejších prípadoch Amoris laetitia necháva dvierka pootvorené: "Ak sa dospeje k poznaniu, že v danom prípade jestvujú osobné ohraničenia, ktoré oslabujú zodpovednosť a vinu, zvlášť ak sa osoba domnieva, že by sa dopustila ďalšej chyby škodiac deťom nového zväzku, Amoris laetitia otvára možnosť pristupovania k sviatostiam zmierenia a eucharistie."

 

Vďaka odobreniu Pápežom Františkom sa význam dokumentu biskupov Buenos Aires a okolia zmenil z "regionálneho na planetárny" - poznamenáva agentúra SIR. Svätý Otec pri ocenení tohto príspevku cíti potrebu pripomenúť, že Amoris laetitia je „ovocím práce a modlitby celej Cirkvi so sprostredkovaním dvoch synod a Pápeža“.

 

kardinálska štvorka by rada prehodnotiť synodu a opraviť pápeža

Mediálnu vlnu vyvolal už spomenutý list štyroch kardinálov na jeseň 2016. Presnejšie, dubia, pochybnosti. Tentoraz je to latinčina pre "mýliš sa". Hlbší význam: "my máme pravdu". Od pápeža žiadajú, aby im odpovedal na päť otázok. Už zodpovedaných synodou a ním. Jeden zo štvorice, kardinál Raymond Leo Burke - ktorý ako prefekt Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry v pamätnom lete 2012 navštívil Slovensko a necítil sa kompetentný v kauze odvolania arcibiskupa Bezáka - vyhlásil, že ak František neodpovie, sú pripravení pre "formálny akt" s cieľom opraviť Petrovho nástupcu.

 

 

cirkev celá už cestu jasne vyznačila

Podľa denníka Talianskej biskupskej konferencie Avvenire z 2. decembra 2016 - a František ako biskup Ríma je jej členom - netreba čakať, že pápež odpovie. Ide o vec, ktorá už "v posledných troch rokoch bola konfrontovaná dvoma synodami biskupov, dvoma univerzálnymi konzultáciami, a posynodálnou exhortáciou: celá Cirkev konfrontovala a diskutovala aj tému pripustenia k sviatostiam rozvedených a znovu zosobášených". Avvenire poukazuje na to, že okrem Amoris laetitia a pápežom odobreného dokumentu biskupov regiónu Buenos Aires sú odpoveďou na otázky kardinálov aj synodálne Správy z menších krúžkov, ktoré prezrádzajú, že 9 z 13-tich odobrilo cestu integrovania pre rozvedených a znovu zosobášených a tiež Záverečná správa zo synody 2015, ktorá ukazuje, že všetky body týkajúce sa integrovania rozvedených a znovu zosobášených získali minimálne dvojtretinovú väčšinu. "Cirkev celá - poznamenáva Avvenire -, spoločným synodálnym dychom, už jasne vyznačila cestu, ktorou ísť. A ani štyria kardináli, ktorí sú osoby vysokej inteligencie a kultúry, nemôžu nechápať."

 

za líniou pápeža aj cit viery drvivej väčšiny katolíkov

Nedávno, 11. januára, sa dokonca vyjadril Generálny sekretár synody kardinál Lorenzo Baldisseri. Pre vatikánsky denník L'Osservatore Romano uviedol, že mesiac po vyjdení Amoris laetitia bol na biskupské konferencie celého sveta rozposlaný dotazník ohľadom prijatia dokumentu. Na základe odpovedí, ktoré prišli a stále prichádzajú Baldisseri konštatuje, že dokument sa teší "veľmi pozitívnemu prijatiu a mimoriadne širokému konsenzu". Tým vyvrátil umelo vyvolávané zdanie, že dokument naráža na odpor väčšiny veriacich, ako sa to snažia prezentovať niektoré média a potvrdil to, čo ukázala už synoda: že za líniou pápeža je aj cit viery drvivej väčšiny katolíkov. Na adresu tých, čo žiadajú ďalšie vyjasnenia ohľadom apoštolskej exhortácie Baldisseri odpovedá: "Nemyslím, že ešte treba dodať iné, ak nie zdôrazniť, že všetky odpovede, ktoré sú požadované, sú už obsiahnuté v texte samotnej apoštolskej exhortácie."

 

biskupi spolu s Petrom, a nikdy bez neho, sú zodpovední za Cirkev

Na spochybňovania exhortácia Amoris laetitia zareagovali viacerí pastieri. Washingtonský kardinál Donald William Wuerl pripomenul: „absolvovali sme dvojročný proces a ten vyústil do dokumentu, ktorý je jasne dokumentom konsenzu a jasne zakorenený v tradícii Cirkvi“. Tiež parafrázoval riadky Lumen Gentium: „Biskupi spolu s Petrom, a nikdy bez neho, sú zodpovední za Cirkev.“

 

Nedávno menovaný kardinál, Blase Joseph Cupich, arcibiskup Chicaga, na margo prístupu k rozvedeným a znovu zosobášeným odpovedá: „Moja pozícia je tá istá ako pozícia Pápeža Františka, ktorý dal najavo, že správny výklad Amoris laetitia ponúkol kardinál Christoph Schönborn. A ešte argentínski biskupi, o ktorých výklade Pápež povedal, že netreba ďalší.“

 

svetielko z Malty a Gozo

14. januára prichádza ďalšie svetielko. L'Osservatore Romano odpublikovalo aplikačné kritéria pre 8. kapitolu Amoris laetitia, ktorý pripravili biskupi Malty a Gozo. Tie sú v línii dokumentu biskupov Pastoračného regiónu Buenos Aires. Biskupi Malty a Gozo okrem toho píšu, že ak separovaná alebo rozvedená osoba žijúca v novom vzťahu dokáže, ako ovocie rozlišovania, "s informovaným a osvetleným svedomím, uznať a veriť, že je v pokoji s Bohom, nemôže jej byť zamedzované mať účasť na sviatostiach Zmierenia a Eucharistie". Príspevok vo vatikánskom denníku nesie názov: "Svetlo pre naše rodiny". Maltský dokument totiž vyšiel pri príležitosti slávnosti Zjavenia Pána. "Ako hviezda, ktorá viedla mudrcov k stretnutiu s Ježišom, tak apoštolská exhortácia Amorsi laetitia osvecuje naše rodiny na ich ceste k Ježišovi ako jeho učeníkov. Toto posolstvo je relevantné aj pre páry a rodiny, ktoré sa nachádzajú v zložitých situáciách, zvlášť zasahujúcich separované či rozvedené osoby, ktoré vstúpili do nového zväzku. Aj keď mohli 'stratiť' prvé manželstvo, niektoré z týchto osôb 'nestratili' svoju dôveru v Ježiša. Niektoré z nich silno túžia žiť v harmónii s Bohom a s Cirkvou, tak veľmi, že sa nás pýtajú, čo môžu urobiť, aby mohli sláviť sviatosti Zmierenia a Eucharistie. Blízki mudrcom, ktorí sa po stretnutí s Ježišom pobrali späť domov inou cestou (Mt 2,12), tieto osoby - niekedy po úmornej a ťažkej ceste - dokážu stretnúť Krista, ktorý im dáva budúcnosť, aj keď im vychádza nemožné vrátiť sa tou istou cestou ako predtým. Cez sprevádzanie a poctivé rozlišovanie Boh môže týmto osobám otvoriť nové cesty." Biskupi Malty a Gozo si skromne uvedomujú: "Našou úlohou nie je jednoducho dať týmto ľuďom povolenie pristupovať k sviatostiam alebo ponúknuť 'jednoduché recepty' alebo nahradiť ich svedomie. Našou úlohou je trpezlivo im pomáhať formovať a osvecovať ich vlastné svedomie, aby ony samé boli schopné urobiť poctivé rozhodnutiu pred Bohom."

 

Róbert Bezák ako prvý zo slovenských biskupov jasne na strane Františka

Ako je Amoris laetitia prijímaná na Slovensku? Na verejnom fóre sa ako prvý zo slovenských biskupov postavil jasne za učenie pápeža Františka arcibiskup Róbert Bezák. Urobil tak v diskusii po prednáške v pražskom karmelitánskom kostole Panny Marie Vítězné (u Jezulátka) 13. decembra. "Pápež hovorí o tom, že treba rozmýšľať, treba diferencovať - vysvetľuje arcibiskup - my sme neboli tak vychovávaní v seminároch ... Najlepšie je (pre nás), keď je všetko lineárne a nemusíme sa s tým trápiť - biele čierne, by som povedal." Podľa arcibiskupa Bezáka milosrdenstvo vyžaduje spolu s dotyčným rozmýšľať a mať srdce otvorené, čo je náročné. "Aké ľahké je povedať - dodáva - ukáž ten svoj život!, priložím papier... nie! ... nemáš šancu". Róbert Bezák sa v duchu pápeža Františka jednoznačne vyjadril aj za eventuálnu možnosť pre rozvedených a znovu zosobášených pristupovať k Eucharistii v istých prípadoch, vyzdvihujúc aspekt pomoci.

 

Zaujímavé je sledovať niektoré slovenské konzervatívne médiá, keď sa zdá, že v otázke prístupu k rozvedeným a znova zosobášeným má hŕstka katolíkov, vrátane kňazov, za pápeža skôr Raymonda Lea Burkeho či Carla Caffarru než Františka. Práve tá, ktorá, nie tak dávno, po odvolaní arcibiskupa Bezáka, volala po poslušnosti pápežovi. A to pritom vôbec nešlo o úkon magistéria ako teraz. Zabudli odrazu, že pre veriacich katolíkov je zárukou správneho putovania vo viere rímsky biskup?

 

Situáciu živenú štyrmi kardinálmi a ich priaznivcami možno trefne vystihnúť slovami českého jezuitu Jana Rybáře v nedávno publikovanom Deníku venkovského faráře: "Podobně jako mnohokrát v minulosti se snažíme o obnovu církve podle evangelia a narážíme na sebe samé, na naše představy, a také jeden na druhého. Pleteme si tradice a respekt k tradicím s tradicionalismem, vlastní názor s evangeliem. Je zvláštní, když ti, kdo nejvíce hájí papežskou neomylnost, pak proti němu brojí. Přitom papež nenařizuje, vyhýbá se tvrdým gestům."